BRATISLAVA. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) navrhuje zavedenie regulácie za prístup, ceny za prístup a ceny za skladovanie zemného plynu. Podľa úradu je posilnenie regulačnej úlohy štátu pri skladovaní zemného plynu na Slovensku je jedným z opatrení, ktoré by pomohlo do budúcnosti zaistiť energetickú bezpečnosť.
"Posilnenie regulačnej úlohy štátu nad existujúcimi podzemnými zásobníkmi zemného plynu (PZZP) v portfóliu spoločností Nafta Gbely, Pozagas Malacky a SPP Bohemia je plne v súlade s platnou Európskou legislatívou," domnieva sa regulačný úrad.
Okrem toho navrhuje ÚRSO budovanie nových zásobníkv plynu, zabezpečenie núdzových zásob plynu v existujúcich PZZP na Slovensku, či vytvorenie novej spoločnosti, ktorá by zabezpečovala obchodné vyrovnávanie rozdielov medzi dodávkami a spotrebou plynu na Slovensku (tzv. Balancing Point). Túto úlohu v súčasnosti plní Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
ÚRSO tvrdé, že problémom bola aj skutočnosť, že SPP sa v minulom roku vzdal skladovacej kapacity a výkonov v prospech zahraničných firiem. "V čase vyhlásenia stavu núdze neboli využité ďalšie legislatívne možnosti pre zmiernenie dôsledkov zníženia dodávok pre Slovensko a zemný plyn zo zásobníkov bol dodávaný mimo územia Slovenskej republiky," priblížil ďalšie problémy regulačný úrad.
Podľa ÚRSO problémom bol aj fakt, že v čase krízy neboli využívané vlastné skladovacie kapacity a výkony v Dolných Bojanovciach (Česká republiky-poz.red.), ale boli využívané kapacity zahraničných spoločností. "Z dôvodu dodávky plynu z PZZP do zahraničia, bolo prakticky znemožnené využitie potenciálnej možnosti ťažby zemného plynu zo zahraničného zásobníka (Baumgarten)," konštatoval ÚRSO.
Slovensko by podľa úradu mohlo mať k dispozícii podzemné zásobníky so skladovacím objemom 3,326 mld. metrov kubických. Maximálny denný ťažobný výkon týchto skladovacích zásobníkov by pritom predstavoval viac ako 48 mil. metrov kubických plynu.
Spoločnosť Nafta (akcionári SPP-56,15 %, E.ON Ruhrgas-40,45 %, ostatní akcionári-3,4 %) kontroluje PZZP Láb so skladovacou kapacitou 2,13 mld. metrov kubických. V súčasnosti firma Nafta pracuje aj na vybudovaní PZZP Gajary-báden. Firma Pozagas (akcionári SPP-35 %, Nafta-35 %, Gaz de France-30 %) vlastní PZZP Láb 4. Kapacita tohto podzemného zásobníka plynu je v súčasnosti 620 mil. metrov kubických. Na území Českej republiky v Dolných Bojanovciach by mala podľa údajov ÚRSO kontrolovať spoločnosť SPP Bohemia (akcionári SPP-50 %, Europgas-50 %) zásobník plynu s kapacitou 576 mil. metrov kubických.
