BRATISLAVA. Nad otázkou, aké šance má Slovensko v prípade obnovenia plynovej krízy na udržanie regulačného stupňa 3, visí otáznik. SPP sumarizuje stav zásobníkov. Presné čísla zatiaľ nechce uvádzať. Prevádzkovateľ najväčších zásobníkov Nafta zase pre obchodné dohody o ich stave hovoriť nemôže.
Faktom však je, že podľa slov ministra hospodárstva Jahnátka stále denne čerpáme tri milióny kubíkov plynu zo zásobníkov, takže rezerva sa stenčuje.
Na porovnanie, v Česku má plynárenská firma RWE Transgas momentálne k dispozícii len polovicu objemu zásobníkov - 1,5 miliardy kubíkov. Ich plná kapacita je asi tri miliardy. Pritom Česko počas plynovej krízy čerpalo výraznú časť ruského plynu zo severnej vetvy plynovodu Jamal, ako aj z Nórska.
Ako bude, keď nebudú zásoby
Ak by sa nepodarilo SPP naplniť zásobníky do uspokojivej výšky, mohli by rokovať - podobne ako koncom plynovej krízy - o dodávkach ruského plynu cez Jamal, a to vďaka reverznému chodu českého plynovodu. Stadiaľ by sme mohli dostávať až 20 miliónov kubíkov plynu denne, otázne je, či by boli firmy Gaz de France
Suez, E.ON Ruhrgaz a RWE ochotné vzdať sa takéhoto množstva suroviny. Naposledy sme od nich získali „len" 6,25 milióna kubíkov denne.
Nepatrnú časť - ktorá by však mohla pomôcť - máme možnosť dostávať od južných susedov. Šéf maďarského
MOL-u Zsolt Hernadi totiž prisľúbil 1,5 mi〜lióna kubíkov denne v prípade potreby a technickej realizovateľnosti.
Maďarsku sa investovanie vyplatilo
Minister Jahnátek však verí, že ďalšia plynová kríza už tento rok nenastane. Začína sa preto sústreďovať na riešenie diverzifikácie dodávok. Do stredy má predložiť vláde materiál súvisiaci s plynovou krízou. Už začal pripravovať aj zákon o núdzových zásobách plynu.
Ministerstvo ho v minulosti nezrealizovalo pre vysoké finančné náklady. Napríklad Maďarsko investovalo v posledných rokoch významné sumy do budovania veľkých domácich zásobníkov plynu, podľa premiéra Gyurcsánya sa to teraz vyplatilo.
Ďalšími variantmi, ktoré má Slovensko na zväčšenie objemov zásob, je vydanie rozhodnutia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Ministerstvo hospodárstva by ním mohlo žiadať od prevádzkovateľa zásobníka rezervovanie väčších kapacít pre potreby Slovenska, samozrejme, za trhové ceny.
Možnosťou je aj dohodnutie si prednostného práva na kapacitu zásobníka pri jeho výstavbe. Územia vhodné na výstavbu zásobníkov tvoria poväčšinou prírodné bohatstvo krajiny, a to je zo zákona majetkom Slovenskej republiky.
BRATISLAVA. Vojnu o plyn Ukrajina rozhodne nevyhrala. Ani ruský Gazprom však nemá žiadne dôvody na víťazné oslavy. Podľa ukrajinských i ruských expertov to vyplýva zo zverejnenej, pôvodne tajnej, rusko-ukrajinskej dohody, podpísanej predstaviteľmi ukrajinského Naftogazu a ruského Gazpromu 19. januára 2009.
Po tom, čo vyšli najavo podrobnosti kontraktu, šéf ruskej spoločnosti Naftogaz Oleg Dubina skolaboval a musel sa podrobiť operácii srdca. Po niekoľkotýždňových stresoch, vyvolaných hlavne tým, že dostával úplne protikladné príkazy od prezidenta Viktora Juščenka a od premiérky Julie Tymošenkovej, mu teraz lekári hovoria, že budúcu bitku neprežije. V úlohe šéfa Naftogazu mu teda dlhovekosť nehrozí.
Ďalšia vojna je totiž nevyhnutná. Dohoda má byť síce platná až do roku 2019, už teraz ju však mnohí politici na Ukrajine vrátane prezidenta spochybňujú. Kolaps totiž nehrozí len Dubinovi, ale celému ukrajinskému štátu.
V roku 2009 bude Kyjev platiť za tisíc kubických metrov 450 dolárov mínus dvadsať percent, čo je veľkorysá zľava poskytnutá ruskou stranou. Ukrajinská premiérka Tymošenková už upozornila, že o cenách plynu na rok 2010 sa bude čoskoro rokovať, a že Kyjev dúfa v ďalšie zľavy. Pre Európu to znamená, že by sa mala začať pripravovať na „zatiahnuté kohútiky".
Tymošenková tvrdí, že nie je teraz možné prinútiť Moskvu, aby za tranzit plynu cez Ukrajinu platila viac. Jeden z dôvodov, prečo sa jej v tomto kľúčovom bode nepodarilo s Putinom pohnúť ani o milimeter, je údajne nevyjasnená cena pôdy. „Chcela by som vidieť človeka, ktorý dokáže určiť cenu každého metra pôdy, cez ktorý prechádza plynovod, presne spočítať koeficient upravujúci cenu pôdy oproti cene plynu a jeho tranzitu, a potom to ešte prerokovať s Rusmi," bránila sa premiérka a novinárom vysvetľovala, prečo si Ukrajina musí vziať za vzor pri určovaní ceny za tranzit skôr Slovákov ako Rakúšanov, kde je cena plynu oveľa vyššia a tomu zodpovedá aj cena tranzitu. Za veľké víťazstvo však premiérka považuje likvidáciu netransparentného prostredníka RosUkrEnergo.
Kremeľ, ktorý použil ako zbraň svoj plynárenský kolos s 300tisíc zamestnancami, už jedno politické víťazstvo začal oslavovať: po Gruzínsku vyvolal chaos v ďalšom satelite, ktorého demokratické vedenie bolo zdiskreditované doma aj v zahraničí.⋌Petra Procházková,
⋌agentúra Epicentrum
BRATISLAVA. Plynovod Nabucco by mal prepravovať plyn z kaspickej oblasti do Európy. Je to projekt viacerých plynárenských spoločností, napríklad maďarského MOL-u, rakúskeho OMV, Bulgargazu či RWE. Prvé molekuly plynu by cez Nabucco mali prejsť až v roku 2013. Podľa šéfa MOL-u Hernadiho je nevyhnutné zapojiť do projektu Nabucco Irán, na ktorý je vyhlásené embargo pre jeho jadrový program.
Minister Jahnátek hovoril nedávno v Budapešti aj o projekte NETS, čo je prepojenie plynových potrubí krajín stredoeurópskeho regiónu. Tie by sa vďaka tomu dostali aj k plynu z iných ako ruských zdrojov.
Podľa najnovších informácií maďarský premiér Ferenc Gyurcsány rokoval minulý týždeň v Ománe a Katare o dodávkach skvapalneného plynu výmenou za maďarské potraviny. Ten by sa dopravoval do chorvátskych prís〜tavov a odtiaľ plynovodmi do Maďarska. O dovoze skvapalneného plynu z Chorvátska uvažuje aj slovenská energetická stratégia.
MOL odštartoval projekt NETS ešte v roku 2007. Slovenská strana až do plynovej krízy neprejavila oň vážny záujem. Mohla by tak prísť o časť príjmov z tranzitu ruského plynu a zároveň by musela do NETS-u investovať. SPP je k projektu skeptický aj teraz. „Ešte je o tom predčasné hovoriť,“ povedal Ľubomír Tuchscher z tlačového oddelenia SPP. Bližšie podrobnosti nechcelo objasniť ani ministerstvo hospodárstva.