BRATISLAVA. Pred prijímacou kanceláriou stálo v rade asi päť ľudí, ktorí na otázku, či sa idú zaregistrovať, odpovedali, že prišli „v inej veci".
K strate zamestnania sa priznávali len veľmi neradi. Niektorí tvrdili, že výpoveď dali sami. Viacerí vidia jedinú možnosť - začať podnikať. Pred dverami stáli najmä staršie ženy, ktoré majú do dôchodku iba pár rokov.
Hoci ovládajú aj prácu s počítačom, pre ich vek ich už nikto nechce. Ak, tak len na brigádu.
Hlúpa nálada
„Cítim sa hlúpo," hovorí asi 45-ročná žena. Nádej smeruje na nástenku s voľnými miestami. Ponuka nie je lákavá: najmä manuálne, zle platené a brigádnicke práce. Nevybrala si.
Žena hovorí, že prácu stratila iba tento mesiac. O finančnej kríze sa jej nechce filozofovať. Považuje to za zbytočnú stratu času. Chce iba zohnať prácu. Pátra, píše maily a chodí na konkurzy. Verí, že úspech jej prinesú známosti. Len keby ich mala na tých správnych miestach... Napriek bezútešnému mesiacu dúfa, že už dlho bez práce nezostane. Vzápätí však dodáva, že už stratila všetky ilúzie.
Pocity menejcennosti priznáva aj neďaleko stojaca staršia žena. K tomu, že je nezamestnaná, sa najskôr neprizná. Potom však povie, že sa prišla na úrad práce zaregistrovať. Úradníčka jej vraví, že najbližšie sa má hlásiť sedemnásteho. Prácu stratila už viackrát, pocit nepotrebnosti prežíva vždy rovnako intenzívne ako prvýkrát.
Doteraz jej nepomohlo ani to, že dokáže pracovať aj na počítači. Do dôchodku jej chýbajú len tri roky. Do penzie však ísť nechce. „Chcem robiť," hovorí odhodlane. Prácu jej však nik neponúka. Najviac tak brigádnickú za tritisíc korún.
Západ verzus východ
Zaužívanú frázu, že v Bratislave si každý nájde prácu, berie s rezervou. Nečakane sa vynorí aj tradičný spor paštikárov a východniarov. Žena hovorí, že zamestnanie by v hlavnom meste mali dať najskôr domácim. Až potom majú pomáhať „tým, ktorí prišli z východu".
Napriek neutešenej situácii sa nevzdáva, lebo „žiť treba ďalej". Tvrdí, že stále niečo robí. Opatruje osemdesiatpäťročnú mamu, opravuje šperky a na počítači robí drobné administratívne práce. Je presvedčená, že ak je zle, treba zobrať aj horšie platenú prácu. Robila by aj upratovačku.
Výpoveď robí podnikateľa
Odhodlanie nechýba ani asi 25ročnému Bratislavčanovi. Prácu stratil pred dvomi mesiacmi. Hovorí, že sa doma veľmi nudí. Nájsť si akúkoľvek prácu v Bratislave podľa neho nie je ťažké. Ak vám však záleží na plate, je to horšie. Dobre platenej práce je podľa neho málo a len tak ľahko ju nezískate. Chce preto začať podnikať. To, že mu to nevyjde, si nepripúšťa.
