Plyn by mal začať prúdiť do Európy cez Ukrajinu v krátkom čase. Európska únia, poučená minulým vývojom, je voči rusko - ukrajinskej dohode zdržanlivá.
MOSKVA, PRAHA. Po desiatich hodinách usilovných rozhovorov ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková a ruský premiér Vladimir Putin v noci na nedeľu oznámili, že dosiahli dohodu, na ktorú čakala celá Európa.
Obe národné plynárenské spoločnosti, ruský Gazprom i ukrajinský Naftogaz, vzápätí sľúbili, že v pondelok obnovia dodávky plynu európskym spotrebiteľom. Pokiaľ však bude splnená posledná podmienka: musia byť predtým podpísané príslušné rusko-ukrajinské dohody o tranzite i cenách za plyn na rok 2009. Únia privítala novú šancu na ukončenie vojny o plyn zdržanlivo. Vo vyhlásení Európskej komisie sa píše, že „klamlivých nádejí" už bolo dosť.
Ešte v noci na nedeľu zjavne unavený ruský premiér oznámil, že obe krajiny rešpektujú prechod na európske trhové ceny a že Ukrajina dostala dvadsaťpercentnú zľavu na plyn na rok 2009 za to, že poskytne Rusku zľavu na tranzit.
Dohoda nie je pre Ukrajinu príliš priaznivá. Kyjev bude nakupovať v tomto roku ruský plyn za bežné európske ceny, teda zhruba za 470 dolárov za tisíc kubíkov, mínus dvadsať percent. Rusko bude platiť za tranzit dvakrát menšiu cenu, ako je európsky štandard. Teda 1,7 dolára za tisíc kubíkov na sto kilometrov, teda tak ako vlani.
Ukrajine sa oproti roku 2008 významne pohorší. Vlani Kyjev nakupoval tisíc kubíkov plynu za 179,5 dolára. Na tento rok Ukrajinci pôvodne navrhovali Ukrajinci maximálne 250 dolárov. Nakoniec však Tymošenková od tejto požiadavky ustúpila. Nie je zatiaľ jasné, či na to mala mandát a ako zareaguje prezident Ukrajiny Viktor Juščenko.
Okrem toho sa obe strany dohodli, že od roku 2010 sa zriekajú akýchkoľvek zliav. Tymošenková, oblečená symbolicky v čiernom, priznala, že rozhovory boli „veľmi namáhavé". „Napriek tomu sme dosiahli porozumenie, a to dáva možnosť podpísať všetky kontrakty," oznámila novinárom.
Len čo budú dohody podpísané, plyn opäť potečie, potvrdili obaja politici.
Dvojstranným rusko-ukrajinským rozhovorom predchádzala v Moskve konferencia o plyne, ktorú pôvodne Kremeľ zamýšľal ako veľkolepý európsky summit. Nakoniec však väčšina krajín odmietla „usporiadanie mierových konferencií v hlavnom štábe jednej z vojnových strán".
Gazprom celkom uzavrel plynovod cez Ukrajinu 7. januára. Kyjev obviňoval Moskvu z bezdôvodného prerušenia dodávok a snahy diskreditovať Ukrajinu v očiach Európanov. Moskva naopak tvrdila, že Ukrajinci dlhujú za plyn pre rok 2008 obrovské sumy a že odmietajú podpísať dohodu na rok 2009.
- Ukrajina bude na rok 2009 odoberať plyn za európske ceny s 20-percentnou zľavou.
- Gazprom bude platiť Ukrajine za tranzit plynu „rabatovú" cenu ako v roku 2008.
- Údajne sa obe strany dohodli, že z obchodu s plynom na Ukrajine budú vylúčení sprostredkovatelia.
- Zostáva nejasné, či a v akej výške Ukrajina uznala dlh za dodávky plynu voči Rusku.
Rekapitulácia poslednej bitky o plyn je neveselá. Porazených je viac než víťazov. Pre Európu sú výsledky sporu dôvodom na prehodnotenie svojich postojov. Nepripravenosť, nepredvídavosť a neschopnosť rokovať s tvrdým „východným" partnerom sa prejavila v plnom svetle.
Na prvý pohľad z bitky nevyšla dobre Ukrajina. To, čo celý čas tvrdo odmietala a prečo Európa zostala bez plynu, si v nedeľu v Moskve ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková dala vnútiť od ruského premiéra Vladimira Putina: 450 dolárov za tisíc kubíkov, akurát so zľavou. Pritom tranzitné poplatky pre Rusov zostávajú na minuloročnej úrovni.
Na rozdiel od Ruska môže Ukrajinu prísť hrdosť, s ktorou sa snažila vzdorovať tlaku Moskvy, draho. Snaha stať sa právoplatným členom európskeho spoločenstva i NATO môže teraz byť márna. Západ si z tejto bitky odniesol hlavne nedôveru. Okrem toho proruská ukrajinská opozícia má v rukáve ďalšie eso.
Naopak Rusko sa z utŕžených rán pomerne ľahko vylieči. Možno niekoho dokonca i presvedčilo, že treba urýchlene začať stavať ekologicky i ekonomicky sporný plynovod North Stream po dne Baltu a obísť tak nespoľahlivé tranzitné krajiny. Z konfliktu môže vyťažiť aj Čína, ktorá je obrovským odberateľom energetických surovín. Rovnako alternatívni dodávatelia plynu Alžír či Nórsko, ale aj spoločnosti Shell a BP ako dodávatelia technológií na stlačený plyn.
Podobne spokojní môžu byť stredoázijskí exportéri plynu i ropy. Bez toho, aby pohli prstom, je o nich bitka. Únia sa vracia k projektu Nabucco, ktorý by mal dopraviť stredoázijský plyn do Európy. Moskva sa bude snažiť tento projekt zničiť úplatkami, na ktoré sa ázijskí vládcovia už tešia.
S troškou zveličenia je možné povedať, že v bitke o plyn víťazia skorumpované stredoázijské režimy, firmy, ktoré usilujú o stavbu alternatívnych plynovodov a politici, ktorí sa snažia z energetických surovín vytvoriť zbrane ťažkého kalibru používané v politickom boji.
Autor: Agentúra Epicentrum