BRATISLAVA. Tranzitná sústava v týchto dňoch ženie plyn zo západu na východ, hoci na Slovensko pôvodne prišiel práve z východu. Zásobníky sú však až na Záhorí, kde sú najlepšie podmienky na skladovanie.
Plyn sa neskladuje v obrovských kovových zásobníkoch, ale v bývalých ložiskách zemného plynu a ropy v oblasti Viedenskej panvy v hĺbkach od 350 do 1800 metrov. Porézne horniny, v ktorých je uskladnený, ohraničujú ílovité horniny, ktoré zabezpečujú, že neuniká.
Okrem plynu je v zásobníkoch aj uhľovodíková kvapalina podobná ľahkej frakcii ropy – gazolín – a takzvaná ložisková voda. „Najvýhodnejšie sú podzemné zásobníky, teda vyťažené ložiská zemného plynu,“ hovorí Pavol Hudec z Ústavu organickej chémie, katalýzy a petrochémie Slovenskej technickej univerzity. Plyn sa ukladá najčastejšie v póroch pieskovca. Vtláča sa tam pod tlakom vyšším ako desať megapascalov. „Je to podobné, ako keby ste mali špongiu,“ hovorí Hudec. „Len tou špongiou je pevný minerál a póry, v ktorých sa nachádza plyn, sú podstatne menšie.“ Ich veľkosť sa pohybuje v mikrometroch a menej, pospájané sú kanálikmi.
Plyn do zeme začali provizórne vtláčať v roku 1973. Pri obci Láb sa postupne rozbehla výstavba komplexu zásobníkov. V rokoch 1977, 1979 a 1984 vybudovali tri, vlani sa začala prvá etapa výstavby podzemného zásobníka zemného plynu v Gajaroch – baden. Kapacita zásobníkov Nafty Gbely je dnes 2,13 miliardy kubických metrov. V lete, keď je spotreba plynu nižšia, sa prebytok plynu do zásobníkov vtláča turbokompresormi. Sondy sa dajú prirovnať k vrtným vežiam z ropných polí. V zime sa plyn zo zásobníkov ťaží.
„Prúdi z ložiska na povrch sústavou potrubí a armatúr,“ hovorí odborník na skladovanie plynu z Nafty Gbely. Pri ťažbe sa využíva rozdiel medzi tlakom plynu v zásobníku a na povrchu. Keď tlak v zásobníkoch klesne, na prekonanie rozdielu sa opäť využívajú turbokompresory v nadzemnej časti. Pri ťažbe plyn so sebou strháva ložiskovú vodu, gazolín a pevné nečistoty. Preto sa musí čistiť. V Česku v okolí Prahy zemný plyn skladujú v skalnom masíve. V hĺbke vyše 1700 metrov vybudovali labyrint dutých chodieb a tunelov s objemom viac ako 600-tisíc kubických metrov. Do nich plyn natlakujú. Niektoré krajiny plyn skladujú aj vo vyťažených soľných baniach.