BRUSEL, PRAHA. Po stredajšom nočnom epilógu sa hlavní hráči v bitke o plyn premiestnili do Bruselu. Ako šéf ruského Gazpromu Alexej Miller, tak i jeho partner z ukrajinského Naftogazu Oleh Dubina zdôrazňovali, že prostredníkov nepotrebujú.
Únia si vypočula dve verzie
Do Bruselu prišli každý na vlastnú misiu, ktorej cieľom bolo vysvetliť európskym partnerom svoju verziu dôvodov vzniku krízy.
Spolu zasadli za stôl, i keď to pôvodne nemali v úmysle. Keďže už boli obaja v Bruseli, prečo nezačať rokovať práve tu, na neutrálnej pôde.
Ukrajina súhlasila s prítomnosťou európskych kolegov, Rusko to však rezolútne odmietlo. Či už s prostredníkmi alebo bez, výsledok by bol rovnaký - plyn do Európy stále netečie.
Gazprom sa nakoniec zo situácie snažil vykľučkovať vyhlásením riaditeľa spoločnosti Gazprom export Iľju Kočevrina: „Tranzit plynu obnovíme až na Ukrajinu príde nezávislá pozorovacia komisia Európskej únie. Kedy to bude, to je na ich rozhodnutí,“ povedal.
Jeho ukrajinský kolega Dubina zase sľúbil, že ak Rusko obnoví dodávky pre Európu, cez Ukrajinu prejde na Západ rovnaké množstvo, aké „prekročí“ hranicu z ruského smeru. Ruská aj ukrajinská strana tak predstaviteľov Európskej únie nepotešila.
Nejasný prísľub dodávok plynu v situácii, keď do viacerých krajín už druhý deň neprúdil žiadny plyn cez Ukrajinu, je veľkým sklamaním.
Žiadny prelom
Rokovania medzi predstaviteľmi ruského Gazpromu a ukrajinského Naftogazu nepriniesli žiadny posun. Niektorí európski politici začínajú podozrievať Moskvu, že túto krízu vyvolala úmyselne a naplánovala ju už dávno. Európska únia včera vyzvala ruský Gazprom, aby prejavil „dobrú vôľu“ a „pustil plyn do plynovodu“.
Bezmocný Topolánek
Český premiér Mirek Topolánek, ktorý v januári prevzal predsedníctvo nad úniou, v ostrejšom tóne požiadal Rusko, aby obnovilo dodávky do 24 hodín. „Dodávky musia byť obnovené, nemôžeme byť vydieraní,“ vyzval Rusko aj český vicepremiér Alexander Vondra.
Zatiaľ únia dosiahla len to, že na rusko-ukrajinskej a ukrajinsko-slovenskej hranici, kde sú stanice, na ktorých je možné merať tlak, prídu pozorovatelia, aby určili, ktorá zo znepriatelených strán viac klame. Tí podľa agentúry Reuters môžu doraziť na miesto už dnes.
Kľúčovým v spore o plyn medzi Ukrajinou a Ruskom je Gazprom a podivný prostredník, ktorého by sa Kyjev rád zbavil.
1. Gazprom
Najväčší plynárenský koncern na svete využíva Kremeľ, ktorý ho ovláda aj na politické účely. Koncern • e priamo kontrolovaný premiérom Vladimirom Putinom.
2. Naftogaz
Ukrajinská národná spoločnosť Naftogaz je vedená Olegom Dubinom, stúpencom ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka a podriaďujúca sa vláde a prezidentovi. V spore s Gazpromom ťahá za kratší koniec. Jedinou pákou proti nemu je tranzit, ktorý je v jeho rukách.
3. Rosukrenergo
Polovičným vlastníkom je Gazprom, druhá polovica patrí ukrajinským podnikateľom Dmitrijovi Firtašovi a Ivanovi Fursinovi, ktorá zabezpečuje dodávky ako ruského, tak i stredoázijského (lacnejšieho) plynu pre Ukrajinu. Podľa niektorých ukrajinských politikov vrátane premiérky Julie Tymošenkovej je hlavnou „žabou na prameni“.
Spoločnosť s miliardovými ziskami len na „sprostredkovanie predaja plynu“ bola vytvorená v roku 2004 vo Švajčiarsku a k jej kontám nemá tak nikto prístup. Putin dosadil do vedenia firmy svojich bývalých kolegov z KGB.
Ukrajine sa napriek veľkému tlaku nepodarilo prostredníka Rosukrenergo vylúčiť z hry. Práve „tajomná“ spoločnosť podľa niektorých pozorovateľov spôsobila, že spor medzi Kyjevom a Moskvou už pocítila aj časť Európy.
Balkánsky polostrov zapína elektrické ohrievače.V najviac postihnutej časti Európy sú bez tepla státisíce ľudí.
SARAJEVO, SOFIA, BRATISLAVA. Deti na prvom stupni jednej zo základných škôl v bulharskom hlavnom meste Sofia sedia v triede oblečené v kabátoch a vetrovkách. Mali sa práve učiť písať, no ako informovala agentúra AP, ich učiteľka sa rozhodla zmeniť rozvrh. V nevykúrenej triede si deti radšej, na zahriatie, zaspievali.
Základná škola v sofijskej štvrti Mladost je aj napriek zime stále otvorená. V iných školách či škôlkach v Bulharsku, ale aj v ďalších krajinách radšej vyhlásili „uhoľné prázdniny“. Podobné voľno však majú aj mnohí dospelí, keďže viaceré veľké fabriky v regióne nepracujú.
Balkánske krajiny od utorka najviac trpia plynovou vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom. Bez alternatívnych zdrojov plynu a nedostatočných zásob v krajinách ako Bosna a Hercegovina, Bulharsko či Srbsko zavládla v desaťtisícoch domácnostiach zima.
Ani ohrievače nie sú istota
Obyvatelia Balkánu na studené radiátory zareagovali kúpou elektrických ohrievačov. „Nemám žiadnu alternatívu,“ hovorí Sofijčan Dimo Parvanov pre britský Guardian. „Nemôžem si v byte postaviť kozub a kúriť drevom. Takže elektrina je jediné riešenie“ dodáva Bulhar, ktorého jedno z detí je batoľa.
V mnohých obchodoch sa pritom ohrievače už minuli. V Sarajeve, hlavnom meste Bosny, už boli včera všetky vypredané a mnohí obyvatelia utekali na nákupy do Mostaru, vzdialeného 130 kilometrov.
Ani elektrické ohrievače však nemohli zaručiť, že zhruba desaťstupňové mrazy, ktoré mali udrieť v noci, zostanú za múrmi obydlí. Energetické spoločnosti v Bosne aj v iných krajinách varovali, že hromadné používanie na energiu náročných ohrievačov môže spôsobiť výpadky prúdu.
Ako reagujú štáty
Jednotlivé vlády zatiaľ skúšajú krízu riešiť. Srbi včera dohodli plynovú pôžičku od susedného Maďarska. Celkovo však do krajiny mala prísť len pätina normálnej dennej spotreby Srbska.
Bulhari myslia viac na budúcnosť. Premiér Sergej Stanišev chce podľa Reuters získať peniaze z Bruselu na stavbu potrubia, ktorým by sa Bulhari pripojili na tureckogrécky plynovod, ktorý prináša plyn z Kaspického mora či Blízkeho východu.
Autor: Agentúra Epicentrum