Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku kritizuje české predsedníctvo za postoj k rusko- ukrajinskému sporu.
Aký scenár vo vývoji súčasnej plynovej krízy očakávate?
„Prvou otázkou je, či sa podarí nájsť kompromis ohľadne výšky ukrajinského dlhu voči ruskému Gazpromu. Ukrajina priznáva dlh, ale nie vo výške, akú požaduje zaplatiť Gazprom. Ak sa nepodarí v tomto nájsť dohoda, spor bude pretrvávať. Dnes je však problém už ďalej. Obe strany majú ďalšie motívy, aby sa správali principiálne."
Aké sú to motívy?
„Ruská strana má záujem udržať vysokú cenu plynu, aj keď cena ropy, od ktorej sa cena plynu odvíja, klesla zo 150 dolárov ešte v júni na 50 dolárov za barel. Príjmy ruského štátneho rozpočtu predpokladajú, že cena ropy nebude nižšia ako 53 dolárov, čiže Rusko má veľký problém už teraz ho naplniť. Rusko vyvoláva takúto situáciu, aby zmenilo formulu výpočtu ceny plynu. Ukrajinským problémom je, že zmluva o dodávkach plynu na Ukrajinu a tranzite plynu z Ruska cez Ukrajinu je veľmi nevýhodná. Je tam veľmi nízky tranzitný poplatok pre Ukrajinu za prepravu plynu, zatiaľ čo cena plynu pre Ukrajinu je trhová."
Takže pre vyriešenie sporu je kľúčová zmena zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou?
„Som o tom presvedčený. Pokiaľ je zmluva natoľko nevýhodná pre jedného z partnerov, vždy bude problém. Videli sme to minulý rok, opakuje sa to tento. Stále totiž visí otázka novej ceny pre Ukrajinu. Keď si porovnáme ceny tranzitných poplatkov, u nás sa pohybujú okolo troch a viac dolárov za tisíc kubíkov na sto kilometrov, a cena na ukrajinskom území je asi 1,6 dolára. Je celkom legitímne uznať právo Ukrajincov na spravodlivé ceny za prepravu, ak majú platiť vyššie ceny. Okrem toho, je tak trochu smiešne, že Gazprom vymáha ukrajinský dlh od svojej dcéry Ukrgaz-Energo, ktorá sídli vo Švajčiarsku. Momentálne totiž neexistuje nijaký priamy zmluvný vzťah medzi Gazpromom a ukrajinským Naftohazom o dodávkach plynu. Všetko ide cez sprostredkovateľa, ktorým je táto dcérska spoločnosť."
V akom časovom horizonte by sa mohol spor vyriešiť?
„Nemyslím, že spor potrvá dlhšie ako mesiac. Tu vidím priestor pre zaangažovanie Európskej únie. Rusi potrebujú predávať plyn, sú to ich kľúčové príjmy. Ukrajinci takisto potrebujú ruský plyn, sú od neho závislí. Rusi však Ukrajincom stopli aj stredoázijský plyn."
Aké kroky očakávate od Európskej únie a jej nového českého predsedníctva?
„Európska únia nutne potrebuje trilaterálny dialóg. Má bilatelárne dialógy s Ruskom, s Ukrajinou, ale potrebuje regionálny dialóg so všetkými relevantnými aktérmi. Považujem za chybu, že české predsedníctvo odmietlo návrh Gazpromu, aby Gazprom prezentoval svoje stanovisko v Európskom parlamente."
Ako mali postupovať?
„Treba privítať akýkoľvek pokus, aby sa únia stala aktérom aj v bilaterálnych vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou a Rusko a Bieloruskom, čo sa týka ropy. To je jediná cesta, ako do toho Európska únia bude môcť vstupovať. Ale hovoriť na súčasný spor, že toto je váš problém a vy si ho vyriešte, aj keď nemáme plyn, to považujem za chybu. Za chybu považujem aj prvú reakciu českého predsedníctva, ktoré povedalo, že ide o rusko-ukrajinský spor."
Nesúvisí to aj s nechuťou Európy podporiť projekty južnej a severnej trasy plynovodu na dodávanie ruského plynu do Európy?
„Určite nie. My budeme potrebovať viac ruského plynu. V roku 2030 budeme podľa Eurogazu, ktorý vytvoril najoptimistickejší scenár dynamiky rastu spotreby plynu v krajinách únie, potrebovať asi 300 miliárd kubíkov ruského plynu. Exportný plán Gazpromu predpokladá, že Európe vyvezie asi 211 miliárd kubíkov. My budeme potrebovať viac plynovodov, pretože prepravná kapacita tých súčasných ráta s rovnakým množstvom plynu ako Gazprom."
