Myšlienka spoločnej meny vznikla v 60-tych rokoch

Myšlienka vytvoriť spoločnú európsku menu vznikla v rámci procesu európskej hospodárskej integrácie v 60-tych rokoch dvadsiateho storočia.

BRATISLAVA. V zmluvách sa však s vytvorením spoločnej meny v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) ešte nepočítalo. Ako ďalej uvádza Európska centrálna banka (ECB), okrem toho bolo v tom čase všetkých šesť členských krajín EHS, teda Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko, zapojených do pomerne dobre fungujúceho medzinárodného menového, tzv. brettonwoodskeho systému. V rámci tohto systému boli kurzy mien pevne stanovené, ale s možnosťou korekcie, a až do polovice 60-tych rokov boli pomerne stabilné tak v rámci EHS, ako aj v globálnom meradle.

V roku 1969 Európska komisia predložila tzv. Barrov plán zameraný na možnosť zavedenia spoločnej meny, pretože brettonwoodsky systém začal vykazovať znaky rastúceho napätia. Hlavy štátov a vlád na základe tohto plánu vyzvali Radu ministrov, aby vytvorila stratégiu na realizáciu Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Výsledná Wernerova správa, vydaná v roku 1970, navrhla vytvorenie takejto menovej únie v troch etapách do roku 1980. Tento proces sa však spomalil kvôli značným medzinárodným menovým výkyvom po páde brettonwoodskeho systému začiatkom 70-tych rokov a pod tlakom odlišných politických reakcií na hospodárske šoky v tomto období, predovšetkým na prvú ropnú krízu.

V snahe vyrovnať sa s touto nestabilitou a výslednou kurzovou volatilitou sa v marci 1979 deväť vtedajších členských štátov EHS, ktorými boli Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Veľká Británia, rozhodlo obnoviť proces menovej spolupráce vytvorením Európskeho menového systému (EMS). Jeho hlavným prvkom bol mechanizmus výmenných kurzov ERM, ktorý zaviedol pevné, ale korigovateľné výmenné kurzy mien krajín EHS. To si vyžiadalo úpravu menovej politiky a hospodárskej politiky, ktoré sú nástrojom na udržiavanie kurzovej stability. V rámci systému EMS sa jeho účastníkom podarilo vytvoriť oblasť s rastúcou menovou stabilitou a postupne liberalizovaným pohybom kapitálu.

Ďalším krokom k zavedeniu spoločnej meny a vytvoreniu HMÚ bol Jednotný európsky akt schválený v roku 1986. Stanovil časový harmonogram spustenia jednotného trhu a znova potvrdil potrebu HMÚ. V roku 1988 Európska rada potvrdila cieľ vytvoriť hospodársku a menovú úniu a poverila výbor zložený z odborníkov na menovú politiku, predovšetkým guvernérov centrálnych bánk krajín Európskeho spoločenstva, aby navrhol konkrétne kroky na vytvorenie HMÚ.

Výsledná Delorsova správa navrhla realizáciu HMÚ v troch etapách, pričom právny základ HMÚ ešte bolo treba vytvoriť. Po vydaní správy nasledovali rokovania, ktoré viedli k podpísaniu Zmluvy o Európskej únii 7. februára 1992 v Maastrichte. Táto zmluva založila Európsku úniu (EÚ) a zmenila a doplnila zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev pridaním novej kapitoly o hospodárskej a menovej politike. V novej kapitole boli stanovené základy HMÚ, ako aj spôsob a časový harmonogram jej realizácie.

Prvá etapa HMÚ sa následne začala 1. júla 1990. V rámci nej sa najmä odstránili všetky vnútorné bariéry voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu v členských štátoch EÚ. Druhá etapa sa začala založením Európskeho menového inštitútu (EMI), predchodcu dnešnej ECB. V tejto etape sa robili technické prípravy na zavedenie spoločnej meny, uplatňovala sa rozpočtová disciplína a rozšírila sa konvergencia hospodárskej a menovej politiky členských štátov EÚ. ECB bola založená v júni 1998, čo znamená, že mala pol roka na realizáciu úloh, ktoré pripravoval EMI.

Pred desiatimi rokmi, teda 1. januára 1999, začala posledná etapa vytvárania HMÚ a to stanovením neodvolateľných pevných výmenných kurzov mien 11 členských štátov, ktoré boli do HMÚ zapojené pri jej vzniku a zavedením eura ako spoločnej meny. V ten istý deň prevzala zodpovednosť za výkon jednotnej menovej politiky v eurozóne Rada guvernérov ECB. Tomuto kroku predchádzalo zasadanie Rady EÚ, ktoré v máji 1998 potvrdilo, že 11 z vtedajších 15 členských štátov EÚ, a to Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko, splnilo podmienky na prijatie jednotnej meny. Od 1. januára 2001 sa k nim pridalo aj Grécko.

Prvá vlna prechodu na euro bola zavŕšená 1. januára 2002 zavedením eurobankoviek a euromincí. V januári 2007 sa trinástym členom eurozóny stalo Slovinsko a o rok neskôr pribudli Cyprus a Malta. Šestnástou krajinou eurozóny sa od 1. januára 2009 stáva Slovensko.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 797
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 406
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 425
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 936
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 975
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 807
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 595
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 475
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 511
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?

Neprehliadnite tiež

Fico o VšZP: Nebudeme tolerovať zajacoviny, tvrdo zakročím

Premiér tiež odsúdil popieranie holokaustu a z nárastu preferencií extrémistov obvinil médiá.

Brexit možno prinúti univerzitu v Oxforde otvoriť si novú základňu

Francúzsko už predložilo univerzite v Oxforde lákavú ponuku.

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.

Spor medzi štátom a vysokými školami vyriešia až súdy

Či bolo všetko v poriadku, posudzuje aj Úrad pre verejné obstarávanie. V niektorých prípadoch už dal za pravdu školám.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop