NBS: Finančná kríza sa už jednoznačne prejavila

Slovenský finančný sektor počas prvého polroka tohto roka jednoznačne pociťoval následky globálnej finančnej krízy. Konštatuje to Národná banka Slovenska.

BRATISLAVA. Slovenský finančný sektor počas prvého polroka tohto roka jednoznačne pociťoval následky globálnej finančnej krízy. Konštatuje to Národná banka Slovenska (NBS) podľa ktorej, po tom čo v minulom roku turbulencie na finančných trhoch poznačili skôr klientov finančných inštitúcii predovšetkým negatívnym vývojom investícií, v prvom polroku 2008 dopady krízy začali pociťovať aj niektoré finančné inštitúcie. "Prejavilo sa to poklesom tempa rastu ich aktivity a nižšou ziskovosťou," uvádza centrálna banka v správe o finančnej stabilite za prvý polrok tohto roka. Ako ďalej dodáva, vplyv krízy na domáce finančné inštitúcie bol mierny a relatívne slabší než vplyv na ich klientov. "Ako reálna ekonomika, tak aj slovenský finančný sektor čelili zhoršujúcim sa prejavom globálnej finančnej krízy zatiaľ bez väčších problémov," konštatuje NBS. Centrálna banka však uvádza, že v ďalšom období bude Slovensko čeliť ďalším negatívnym dopadom krízy predovšetkým na reálnu ekonomiku.

Celkovú finančnú situáciu bankového sektora považuje centrálna banka za priaznivú. Pripúšťa však, že pokračovanie trendu znižovania pomeru vlastných zdrojov k rizikovo váženým aktívam môže dostať bilancie niektorých bánk v budúcnosti pod väčší tlak. Pod takýmto tlakom sú v súčasnosti podľa správy viaceré materské finančné skupiny domácich bánk. Napriek vplyvom globálnej krízy dosiahol bankový sektor počas prvého polroka nárast čistého zisku medziročne o 10 %, najmä pod vplyvom silného rastu úrokových príjmov. "Pokračujúci silný rast aktív sektora odzrkadľoval priaznivú ekonomickú situáciu, ktorá vytvárala podmienky pre rýchly rast úverov domácnostiam a podnikom," konštatuje NBS. Podľa centrálnej banky finančná kríza však vo väčšej miere ovplyvnila situáciu v ostatných sektoroch finančného trhu. Prejavila sa predovšetkým na výnosnosti aktív poisťovní. Jedným z prejavov krízy bol aj medziročný pokles ich ziskovosti, hlave v prípade väčších poisťovní.

Aj situáciu na finančnom trhu v oblasti likvidity hodnotí NBS ako priaznivú. Rovnako však pripúšťa, že v "dlhodobom horizonte, pri zachovaní súčasných trendov dôjde k jej zhoršeniu a novým rizikám". Globálna kríza sa pritom v budúcnosti prenesie do finančného sektora SR nepriamo, cez jej efekty na reálnu ekonomiku. Celková stabilita sektora by však mala zostať zachovaná. "Zmiernenie aktivity v bankovom sektore a korekcie cien aktív budú mať spätný negatívny efekt na domácu ekonomiku," konštatuje NBS, pričom dodáva, že je potrebné počítať s negatívnym dopadom menšej úverovej aktivity bankového sektora na hospodárstvo. Zraniteľnosť slovenského hospodárstva voči silnému ekonomického útlmu dôležitých exportných partnerov bude vo významnej miere tlmená naďalej zdravým (aj keď o niečo slabším) domácim dopytom a dobrou medzinárodnou konkurencieschopnosťou slovenského ekonomického prostredia. Tá sa podľa centrálnej banky po prechode na spoločnú európsku menu ešte zvýši.

Hrozba recesie globálnej ekonomiky podľa NBS čiastočne utlmí doterajší optimizmus v očakávaniach domácich subjektov. Výsledkom toho má byť aj zmiernenie tempa aktivity, sprevádzaného pribrzdením tendencií k zadlžovaniu sa podnikov a domácností. Strednodobé riziká z domáceho makroekonomického prostredia a finančných trhov v SR majú pritom vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky podľa centrálnej banky tendenciu narastať.

Fico: Opatrenia proti kríze zodpovedajú plánu EÚ, treba ich však doplniť

Podstatná časť opatrení na prekonanie dopadov globálnej krízy, ktoré slovenská vláda schválila začiatkom novembra, zodpovedá podľa premiéra Roberta Fica obsahu plánu hospodárskej obnovy prijatému na minulotýždňovom rokovaní Európskej rady (ER) v Bruseli. Po posúdení tohto plánu však bude potrebné slovenský balík doplniť ešte o jedenásť ďalších bodov.

"So všetkými týmito 11 opatreniami sociálni partneri vyjadrujú súhlas a tieto opatrenia budú zajtra (v stredu 17. decembra) na rokovaní vlády doplnené do nášho vnútroštátneho akčného plánu na pomoc Slovensku pred dôsledkami neobvykle hlbokej finančnej a hospodárskej krízy," uviedol premiér po dnešnom rokovaní so sociálnymi partnermi.

Aj keď svetová finančná a hospodárska kríza je vážna a hlboká, Slovensko má podľa Fica dobré východiská na zvládnutie nasledujúceho kritického obdobia. "Očakávame, že rok 2009 bude kľúčový, pokiaľ ide o dopady krízy, nielen pre EÚ ako celok, ale aj v SR," upozornil predseda vlády.

Na dnešnom rokovaní vyzval Fico sociálnych partnerov, aby v časoch krízy udržiavali sociálny zmier. "Aby sme robili zásadný rozdiel medzi otázkami, ktoré vznikajú v štandardných vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a otázkami, ktoré prináša kríza," zdôraznil. Predseda vlády zároveň pripustil, že na dnešnom rokovaní sa objavili aj kritické pripomienky, najmä zo strany zamestnávateľov. Tí upozorňujú na pokusy prenášať nadmerné zaťaženie na podnikateľský sektor. "Budeme robiť všetko pre to, aby v dnešnej dobe zamestnávatelia na seba nemuseli preberať tieto rôzne záväzky," prisľúbil Fico.

Brusel chce uľahčiť podmienky pre pomoc obetiam hospodárskej krízy

Európska komisia (EK) dnes navrhla zmiernenie pravidiel pre využívanie financií z Európskeho globalizačného fondu (EGF). Týmto krokom chce Brusel umožniť, aby sa tieto prostriedky mohli používať aj na pomoc osobám, ktoré stratili zamestnanie v dôsledku ekonomickej krízy.

EGF vznikol pred dvoma rokmi a pomoc z neho získalo doteraz 15.000 osôb. Nárok na pomoc z neho majú v súčasnosti osoby, ktoré zostali bez práce v dôsledku globalizácie. Musí pritom ísť o také prípady, keď v danej krajine dôjde k strate vyše 1000 pracovných miest v jednom podniku alebo v jednom hospodárskom sektore. U malých a stredných podnikov sa to vzťahuje na deväť mesiacov, u ostatných na tri mesiace. O pomoc musí požiadať dotknutá členská krajina. Ročný rozpočet fondu je 500 miliónov eur (15,06 bilióna Sk). Tieto prostriedky sú určené výlučne na pomoc súvisiacu so stratou zamestnania a nemôžu pokrývať náklady na reštrukturalizáciu firiem.

Podľa dnešného návrhu EK sa má zaistiť väčšia solidarita so zamestnancami, ktorí stratili prácu. Navrhuje sa preto upraviť podmienky tak, že sa znížil doterajší limit 1000 pracovníkov, ktorí prišli o prácu, na 500. Z doterajších 12 sa na 24 mesiacov predĺži obdobie, počas ktorého bude možné získavať pomoc z EGF a takisto sa zvýši z 50 % na 75 % podiel financií z európskych zdrojov, zatiaľ čo na zvyšku sa podieľajú členské štáty. K návrhu sa musí vyjadriť Európsky parlament a členské krajiny.

Doteraz získali pomoc z EFG bývalí pracovníci dodávateľských firiem spoločnosti Peugeot-Citro‰n a Renault, prepustení zamestnanci automobilového priemyslu v Portugalsku, textilného priemyslu na Malte a v Taliansku, či zamestnanci sektora mobilných telefónov vo Fínsku a Nemecku.

Podľa Fica sú slovenské železnice sú prvou obeťou krízy

Prvou obeťou globálnej finančnej a hospodárskej krízy v SR sú podľa premiéra Roberta Fica slovenské železnice. Do ťažkej situácie sa dostali kvôli očakávanému budúcoročnému výpadku príjmov z nákladnej železničnej dopravy vo výške 40 %.

"Je to spôsobené tým, že niektoré veľké podniky nebudú využívať železničnú dopravu v takom rozsahu ako doteraz," uviedol predseda vlády po dnešnom rokovaní na najvyššej úrovni so sociálnymi partnermi a dodal: "Opäť som zagarantoval predstaviteľom železníc, že vláda nebude súhlasiť s prepúšťaním zamestnancov. Toto je náš definitívny postoj."

Minister financií už podľa Fica pripravil prvé plány finančnej pomoci pre slovenské železnice na prekonanie dopadov krízy. "Ide predovšetkým o vyriešenie zníženia straty, ktorá bola na železniciach v predchádzajúcom roku. Potom musíme hovoriť o cene dopravnej cesty. To sú všetko veci, ktoré stoja veľmi veľa peňazí. Bez peňazí sa problém slovenských železníc, ktorý pretrváva dlhé roky, nedá vyriešiť," priblížil premiér.

Zároveň odmietol možnosť privatizácie nákladnej železničnej dopravy, ktorú kontroluje štátna spoločnosť ZSSK-Cargo, pretože podľa súčasnej vlády nie je privatizácia všeliek na všetko. "Za vládu vám môžem povedať, že nepristúpime k privatizácii Carga, lebo ho považujeme za strategický majetok SR," dodal.

Riešenie aktuálnej situácie so zamestnancami železníc, ktorí pred dvoma týždňami vstúpili do štrajkovej pohotovosti, je podľa Fica plne v rukách ministra dopravy Ľubomíra Vážneho. Vláda však v čase krízy žiada aj v tomto prípade sociálnych partnerov o zmier. "Nie je možné, aby niekto hovoril o použití nejakých nátlakových prostriedkov kvôli tomu, že hospodárska kríza spôsobila 40-% výpadok vo výkonoch Carga," upozornil predseda vlády.

Železniční odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť 4. decembra. K ich základným požiadavkám patrí prijatie opatrení financovania nákladov za používanie železničnej dopravnej cesty, ktoré zrovnoprávnia železničnú dopravu na dopravnom trhu a vytvoria predpoklady pre jej konkurencieschopnosť v rámci Európy. Okrem toho presadzujú prijatie programu revitalizácie železníc a prijatie osobitných opatrení na úrovni vlády, zamedzujúcich kolapsu a recesii v železničnej doprave v budúcom roku. Minister dopravy s nimi rokoval minulý týždeň v stredu aj vo štvrtok, bližšie informácie o výsledku týchto rokovaní však predstavitelia oboch strán nekonkretizovali.

Spracované podľa SITA a TASR.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 718
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 805
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 765
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 996
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 947
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 668
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 086
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 952
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 687
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 413

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom

V minulosti by sme sa bez peňaženky ďaleko nedostali.

Obrovská akvizícia sa neuskutoční, Kraft Heinz Unilever neprevezme

Podľa Unileveru ponuka firmu výrazne podhodnocovala.

Slovensko je bližšie k nezávislosti od Ruska. Brusel podporí plynovod do Poľska

Európska únia prispeje na výstavbu slovensko-poľského pripojenia 107 miliónmi eur. Ide o 40 percent z nákladov.

Bill Gates navrhuje zdanenie práce robotov

Gates hovorí, že začať sa má tam, kde roboty vykonávajú prácu za ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop