BRATISLAVA.
Na tomto vyhlásení sa zhodli desiati ekonómovia, podľa ktorých by preto štát peniaze získané vďaka otvoreniu druhého piliera nemal minúť.
"Odporúčame preto poslancom Národnej rady SR, aby zmenili vládny návrh štátneho rozpočtu tak, že v ňom nebudú počítať s príjmami získanými z úspor ľudí, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z druhého piliera," uvádza sa vo vyhlásení ekonómov, ktoré prezentovali na utorňajšej tlačovej konferencii.
Vytvorenie druhého dôchodkového piliera podľa ekonómov z viacerých inštitúcií ako napríklad Ineko, HPI či Nadácia F.A. Hayeka malo totiž rozložiť zdroje financovania budúcich dôchodkov medzi domáci trh a svetové finančné trhy a tým aj zvýšiť šance Slovenska na úspešné vyrovnanie sa so starnutím obyvateľstva. "Mala sa tak dlhodobo posilniť bezpečnosť dôchodkového systému. Nepodložené a často klamlivé zneisťovanie ľudí v druhom pilieri zo strany vlády tieto ciele významne ohrozuje," reprodukoval názor ekonómov šéf inštitútu Ineko Eugen Jurzyca.
V ich vyhlásení sa tiež uvádza, že fungovanie penzijného systému a najmä jeho udržateľnosť v nasledujúcich desaťročiach považujú za významný problém. "Jeho riešenie však nevidíme v deštrukcii druhého piliera ale v reforme prvého piliera. Vzhľadom na demografický vývoj sú totiž vážne ohrozené dôchodky najmä z prvého piliera," dodal Jurzyca.
Podľa šéfa Ineko totiž vláda svojimi rozhodnutiami, ako je napríklad opätovné otváranie druhého dôchodkového piliera, destabilizuje celý systém. Zároveň svojím konaním vnáša neistotu do samotného fungovania dôchodkového sporenia do budúcnosti v obave, či nebude čeliť systémovým zmenám.
"Ja osobne mám obavu, že Slovensko začína byť krajina, v ktorej keď vzniknú negatívne emócie medzi predsedom vlády a nejakým podnikom, tak sa kľudne do pár dní prijme systémové opatrenie, zmenia sa pravidlá hry. Mali by sme si vydiskutovať možnosti návratu k stabilnej ekonomike, ku krajine, kde sa pravidlá stanovujú na dlhý čas a na základe odborných analýz a nie krátkodobých emócií," konštatoval. Podľa ekonómov je totiž v takýchto nestabilných podmienkach ťažko vôbec radiť sporiteľom, ako sa majú zachovať, keďže nemožno s istotou predpovedať budúcnosť samotného systému dôchodkového sporenia.
