BRATISLAVA. Ide o dôsledok snahy vlád vyvážiť potrebu príjmov s dopadmi rastúcej globálnej mobility pracovnej sily. Z 87 sledovaných krajín znížilo v priebehu uplynulých šiestich rokoch výšku dane z príjmov fyzických osôb 33 a zvýšenie nastalo iba v siedmich krajinách, konštatuje vo svojej aktuálnej štúdii medzinárodná poradenská spoločnosť KPMG.
Jej analýza ďalej uvádza, že najvyššie dane z príjmov fyzických osôb sú v štátoch Európskej únie (EÚ), kde sa sadzba v priemere pohybuje na úrovni 36,4 %. O niekoľko percentuálnych bodov nižšie sú regióny Ázie a Tichomoria s priemernou sadzbou dane 34,6 %. Na opačnej strane rebríčka sa nachádza Latinská Amerika s priemernou sadzbou na úrovni 26,9 %.
Z jednotlivých štátov sa najvyššie dane z príjmov fyzických osôb na svete platia v Dánsku, kde počas sledovaných šiestich rokov zostala najvyššia progresívna sadzba dane nezmenená na úrovni 59 %. Nasleduje Švédsko, ktoré minulý rok znížilo daň z 57 na 55 % a Holandsko so sadzbou 52 %. Spomedzi veľkých západných ekonomík znížilo sadzbu dane z príjmov fyzických osôb najvýraznejšie Francúzsko, a to zo 48,1 % v roku 2003 na 40 % vlani. Nemecko túto sadzbu v sledovanom období znížilo zo 48,5 % na 45 %, pričom v rokoch 2005 a 2006 sa dočasne uplatňovala dokonca sadzba na úrovni 42 %.
"Ak vezmeme do úvahy, že v priebehu uplynulých piatich rokov zostáva podiel daňových príjmov na celkových štátnych príjmoch v mnohých krajinách na rovnakej úrovni alebo sa dokonca zvyšuje, pokles sadzieb dane z príjmov fyzických i právnických osôb nastoľuje otázku, akým spôsobom vlády napĺňajú štátny rozpočet," uviedol partner KPMG Slovensko Branislav Ďurajka. "Nazdávame sa, že odpoveď pravdepodobne spočíva vo zvyšovaní nepriamych daní vo forme dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, ciel či rôznych poplatkov."
Odhliadnuc od krajín, ktoré vôbec neuplatňujú daň z príjmov fyzických osôb, je najnižšou sadzbou dane v rámci EÚ Bulharskom novozavedená 10-% rovná daň. V regióne Ázie a Tichomoria vedie Hongkong so 16 % a v Latinskej Amerike Paraguaj s 10 %.
Najvýznamnejšou zmenou v tejto oblasti v rámci EÚ bolo podľa štúdie KPMG zavedenie tzv. rovnej dane vo viacerých východoeurópskych krajinách, kde okrem Bulharska znížilo sadzby za posledných šesť rokov ďalších päť krajín. Estónsko z 26 % na 21 %, Slovensko z 38 % na 19 %, Litva postupne o 9 percentuálnych bodov (p.b.) na 24 %, Rumunsko zo 40 % na 16 % a Česká republika tento rok na 15 %.