DEXIA BANKA SLOVENSKO DOVOLILA JEJ KLIENTOM ŠPEKULOVAŤ AJ POČAS KRÍZY. PREROBILA AJ ONA

Dexia platí za vlastné chyby

Nevydarené špekulácie na devízovom trhu stáli dvoch šéfov banky miesta a jej vlastníkov päťročný zisk.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – ČTK)

BRATISLAVA. Žilinská Dexia sa pred necelým mesiacom obhajovala, že je stabilná a straty materskej spoločnosti, belgic­ko­francúzskej skupiny Dexia, sa jej netýkajú. Včera musela vysvetľovať stratu 82 miliónov eur (takmer 2,5 miliardy korún), ktorá jej vznikla zo sprostredkovania obchodov pre klientov na devízových trhoch.

O miesto včera prišiel generálny riaditeľ banky Pavol Ďuriník a predseda predstavenstva Reinhard Platzer.

Dexii pomohol akcionár

Banka tvrdí, že za stratami je „bezprecedentná volatilita“, teda prudké výkyvy na svetových devízových trhoch. Tie mali spôsobiť, že niektorí klienti Dexie neboli schopní doplniť svoju zábezpeku na krytie prípadných strát na úroveň, ktorá by dostatočne kryla finančné operácie. Dexia včera neodpovedala na otázku, s akými menami jej klien­ti špekulovali. Niekoľkokrát len zopakovala, že šlo o obchody len niekoľkých profesio­nálnych klientov. Podľa našich informácií šlo o jedného klienta, ktorý obchodoval s juhoafrickou menou rand.

Kým finančnej skupine Dexia podali záchranný pás v podobe šiestich miliárd eur vlády Francúzska, Belgicka a Luxemburska, žilinskej Dexii pomohol jej priamy majoritný akcionár, rakúska banka Kommunalkredit, ktorý sa zaručil za jej stratové obchody. „Podstatné je, že aj keď Dexia prišla o podstatnú časť vlastného kapitálu, hneď vzápätí ju podržala materská banka, ktorá potrebný kapitál doplnila. Klienti sa nemajú čoho obávať.“ povedal Ján Kovalčík z TREND Analyses.

Žilinská Dexia dosiahla ku koncu septembra čistý zisk 331 miliónov korún. Vlastný kapitál banky dosiahol 3,087 miliardy korún.

Jedným z akcionárov banky sú aj mestá a obce. Šéf Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora nám včera povedal, že sa na situáciu pýtal banky aj guvernéra Národnej banky. „Guvernér ma ubezpečil, že situácia je pod kontrolou a nič podobné sa už nemôže stať. Klien­ti sa nemajú čoho obávať,“ povedal Sýkora.

Kto je zodpovedný?

Na našu otázku, kto je za to zodpovedný, banka reagovala: „Za uvedenú situáciu nie je zodpovedný konkrétny zamestnanec, ale ide o súhru viacerých dôvodov. Hlavným dôvodom zostávajú turbulencie a ne­funkčnosť devízových finančných trhov.“

Odvolaný šéf banky Ďuriník včera len povedal, že za banku sa už nechce vyjadrovať.

Svoju zodpovednosť odmietla aj Národná banka, ktorá vykonáva dohľad nad finančným trhom. „V prípade Dexie v žiadnom prípade nejde o zanedbanie povinností alebo zlyhanie pri výkone dohľadu,“ povedala hovorkyňa centrálnej banky Jana Kováčová.

Čo sa vlastne stalo

Obchodníci na devízových trhoch špekulujú na vývoj mien na princípe takzvanej finančnej páky, respektíve zálohy. Stačí, že klient zloží zálohu, ktorá kryje prípadný nepriaznivý pohyb kurzu, teda proti jeho špekulácii. Klient investuje ako zálohu napríklad 100-tisíc korún, no reálne kontroluje niekoľkonásobne vyšší balík, napríklad päť miliónov korún. Z vyššej sumy sa klientovi rátajú zisky, no rovnako straty.

Pravda je, že meny menej rozvinutých krajín sa v poslednom období prudko oslabovali. Platí to o stredoeurópskych me­nách, no rovnako aj o juhoafrickom rande. Preto niektoré finančné inštitúcie už sprísnili požiadavky na výšku zábezpeky v prípade obchodovania s týmito menami. Na otázku, či tak urobila aj Dexia, banka včera nereagovala.

Časť viny má aj samotná banka

O tom, ako mohla Dexia banka prerobiť na devízovom trhu 82 miliónov eur, sme hovorili s hlavným analytikom Trend Analyses JÁNOM KOVALČÍKOM.

Môžu za to prudké výkyvy na trhoch, čo tvrdí banka, alebo zlyhali jej kontrolné mechanizmy?

„Myslím, že jedno aj druhé. Sotva by sa to stalo nebyť turbulentného vývoja na finančných trhoch. Na druhej strane interné pravidlá banky by mali byť nastavené tak, aby sa pri špekulatívnych obchodoch klientov nevystavovala riziku aj samotná banka.“

Banka nepovedala, čo konkrétne sa stalo. No z jej stanoviska sa dá predpokladať, že šlo o straty z obchodov uskutočnených na zálohovom princípe...

„Banka buď neskoro požadovala od klienta doplnenie kolaterálu, teda zábezpeky, čo klient mohol využiť. Ďalšia možnosť je, že banka chcela klientom už nekrytú pozíciu uzavrieť, ale v tom čase bol trh nelikvidný. Ak išlo o špekulácie klienta na kurz niektorej z exotických mien, pri prudkých výkyvoch sa to mohlo stať. Na trhu v kritickom čase jednoducho chýbala protistrana, s ktorou by mohla zrealizovať obchod potrebný na uzavretie otvorenej pozície. Alebo devízový díler zaváhal a neuzavrel pozíciu včas. Sú to stresové situácie, kde naozaj môže zlyhať ľudský faktor. Práve preto by sa banky nemali uspokojiť s tým, že ide o špekulatívne obchody klienta a banka pri nich neriskuje. Banky by mali vedieť niektorých klientov odmietnuť, najmä ak ide o hráčov, ktorí chcú špekulovať vo veľkých objemoch.“

Prečo banky idú do takýchto obchodov?

„Je to jeden zo zdrojov ich výnosov. Aj keď sú to rizikové obchody, sú to obchody klientov a riziká otvorených pozícií by nemali byť na strane banky. Mal by ich znášať klient. Banka by mala mať kontrolné mechanizmy nastavené tak, že v prípade, ak sa pozícia klienta vyvíja proti nemu a klient nedoplní zábezpeku, banka musí jeho pozíciu včas uzatvoriť.“

Nedávno žilinská Dexia obhajovala svoju pozíciu, keď vyšli najavo problémy jej materskej spoločnosti, belgicko-francúzskej skupiny Dexia. Vtedy vyhlásila, že je stabilná a straty matky sa jej netýkajú. Teraz vyšiel najavo takýto obchod. Je to pre klientov dôvod na obavy?

„Nemyslím si to. Aj keď verím, že to môže zatriasť dôverou klientov. Myslím si, že odteraz bude riadenie rizík v banke nastavené oveľa prís­nejšie a k niečomu podobnému už opakovane nemôže dôjsť. Takýto prípad je aj pre ostatné banky užitočným varovaním.“

Zlyhala v tomto prípade aj Národná banka?

„To si nedovolím hodnotiť, nemám na to informácie. Nikto nedokáže stopercentne vylúčiť ľudské zlyhanie, ide o to, aby banky mali interné pravidlá a postupy, ktoré minimalizujú straty aj v prípade nelikvidnosti trhu či zlyhania človeka. Verím, že po tejto skúsenosti si bankový dohľad, ale aj samotní vlastníci bánk viac posvietia aj na túto oblasť riadenia slovenských bánk. Do špekulácií na pohyb menových kurzov sa totiž na Slovensku púšťa nemálo jednotlivcov aj firiem. Tí, čo sa popálili, sa tým veľmi nechvália, a tak ľudia niekedy podliehajú ilúzii, že takto sa dá ľahko zarobiť. Nie všetci si naplno uvedomujú, do akého rizika pritom idú.“

(of)
Banky: Nespájajte nás s problémami Dexie

Slovenské banky odmietajú, že by aj ony mohli mať problémy podobné ako Dexia banka. Tvrdia, že ich kontrola je naozaj dôsledná. Vysvetľujú, že na podobných operáciách zarábajú.

Problémy Dexie banky ostatné banky odmietajú. Tvrdia, že ich kontrola je na najvyššej úrovni, niektoré dokonca vo svojich slovenských dcérach nerealizujú obchody, kde by sa mohlo stať, že by museli niekedy kryť straty špekulantov, ktorým požičali.

„Podobná situácia je vylúčená, pretože striktne monitorujeme všetky klientske pozície a hlavne takýto typ a výška obchodov nie je v súlade s našou bankovou politikou,“ tvrdí hovorca Tatra banky Boris Gandel.

Obdobne sa vyjadrujú aj ostatné banky. „Naša banka sa správa konzervatívne a striktne dodržiava pravidlá obozretného obchodovania. To platí aj pre devízové operácie,“ vysvetľuje hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.

UniCredit Bank podľa hovorkyne Zuzany Ďuďákovej realizuje devízové operácie, ako aj obchodovanie s derivátmi tiež v rámci konzervatívne stanovených a denne kontrolovaných limitov. „A to na lokálnej úrovni (čiže napríklad na Slovensku), ako aj úrovni skupiny. Tým je zamedzený vznik analogickej situácie,“ hovorí Ďuďáková.

Istrobanka dokonca tvrdí, že je v takýchto obchodoch v zisku.



(rag)


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 052
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 311
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 741
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 373
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 718
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 646
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 354
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 974
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 968
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 821

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Silné zemetrasenie v centrálnej časti Mexika má už 149 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

EKONOMIKA

Obchvat Bratislavy mešká. Érsek sa chce stretnúť s investorom

Približne 60 kilometrov ciest v okolí hlavného mesta stavia súkromník.

Neprehliadnite tiež

Americká spoločnosť CME chce predať televíziu Markíza

Predáva aj ďalšie televízie, cena by mala prekračovať jednu miliardu dolárov.

Obchvat Bratislavy mešká. Érsek sa chce stretnúť s investorom

Približne 60 kilometrov ciest v okolí hlavného mesta stavia súkromník, meškanie môže byť nakoniec aj rok.

Mladé páry zaskočila správa o zrušení lacných hypoték, VÚB už núka riešenie

Od januára mladí ľudia nedostanú nižšiu splátku, zľavu si budú môcť vybaviť inak.

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

ŽSR oznámili, že odstupujú od zmluvy s firmou Transprojekt.