PARÍŽ. A tiež nie do takej miery, aby to vyvolávalo obavy zo sociálnych nepokojov. Uvádza to vo svojej správe Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Podľa OECD, ktorá má 30 členov, ale správa vychádza z údajov, ktoré jej poskytlo 24 krajín, sa vlády členských štátov snažia kompenzovať narastajúce rozdiely medzi oboma tábormi zvyšovaním daní a sociálnych príspevkov.
Z najnovších údajov vyplýva, že z hľadiska prehĺbenia rozdielov medzi chudobnými a bohatými je na tom najlepšie Dánsko, tesne pred Švédskom. Na opačnej strane rebríčka sú Mexiko a Turecko.
"Nepomer medzi chudobnými a bohatými sa síce zväčšil, ale nie je až taký nápadný, ako mnohí očakávali," konštatuje 390-stránková správa.
V 24 krajinách, ktoré poskytli údaje, sa od polovice 80. rokov minulého storočia do polovice prvej dekády po roku 2000 priepasť medzi chudobnými a bohatými zväčšila o 7 %. Pritom najviac sa tieto rozdiely prehĺbili práve v prvom desaťročí nového storočia.
OECD zároveň konštatuje, že intervencie vlád pomohli stlmiť prehlbovanie rozdielov medzi oboma tábormi.
"Vlády v rozvinutých krajinách vyberajú vyššie dane a míňajú viac na kompenzácie pre slabšie skupiny. V súčasnosti vyčleňujú na sociálnu politiku najviac financií v histórii," tvrdí správa.
Z prerozdeľovania bohatstva majú najväčší osoh starší ľudia. Veková kategória od 55 do 75 rokov zaznamenala najväčší nárast príjmov za ostatných 20 rokov a v mnohých krajín sa počet dôchodcov v hmotnej núdzi rapídne znížil.
Na druhej strane, zvýšil sa počet detí v núdzi a momentálne dosahuje v priemere polovicu celkovej populácie. A to aj napriek pribúdajúcim dôkazom, že detská chudoba je rozhodujúcim faktorom sociálneho postavenia človeka v dospelosti, od ktorého závisí, ako bude žiť, koľko bude zarábať a aký bude jeho zdravotný stav, varuje OECD.
Informovala o tom agentúra Reuters.
