BRATISLAVA. Slovensko malo včera premiéru na stretnutí lídrov krajín eurozóny. Na mimoriadne krízové zasadnutie predstaviteľov krajín, ktoré používajú euro, pozval Roberta Fica francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Opatrenia, ktoré by mali pomôcť pokoju na finančných trhoch, a teda aj euru, by nemali naraziť na odpor Slovenska. Premiér o ich detailoch pred stretnutím s odvolaním sa na dôvernosť nehovoril. Summit sa skončil v noci nadnes.
Kto čo chce
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy včera povedal, že očakáva, že predstavitelia krajín eurozóny prídu s ambicióznym a koordinovaným plánom na riešenie krízy. Podľa ďalších informácií by mal Sarkozy v pondelok ohlásiť špecifické francúzske opatrenia pre domáci bankový sektor. Ako informovala agentúra AP, pôjde zrejme o vládne záruky na medzibankové úvery.
Veľká Británia, ktorá nie je v eurozóne, by zasa podľa domácej tlače mala dnes oznámiť, že prevezme väčšinovú kontrolu nad bankami Royal Bank of Scotland a HBOS, ktoré sú krízou najviac postihnuté. Britský premiér Gordon Brown pre noviny Britains Observer povedal, že, britský zásah by mohol byť akýmsi modelom. V tomto prípade ide o 50 miliárd libier (takmer 2 bilióny korún).
Očakáva sa, že v pondelok svoj záchranný plán predstaví v parlamente aj Nemecko. Špekulácie médií, že poskytne bankám finančnú pomoc vo výške 400 miliárd eur (12,05 bilióna korún) však nemecká kancelárka Angela Merkelová nechcela komentovať. Merkelová aj Sarkozy v sobotu odmietli návrh na vytvorenie spoločného európskeho finančného fondu na záchranu bánk. Merkelová však včera povedala, že je podľa nej lepšie, ak európske a svetové ekonomiky budú koordinovať svoje opatrenia proti kríze.
Príde aj Fico
S rovnakým presvedčením podporiť spoločný postup krajín eurozóny odchádzal včera na summit do Paríža aj slovenský premiér Robert Fico.
„Boli tu rozhodnutia niektorých členských štátov, ktoré neboli koordinované. Tento individualizmus spôsobil obrovské množstvo turbulencií a nedôvery. Išlo najmä o ochranu niektorých bánk,“ povedal Fico na včerajšej mimoriadnej tlačovej konferencii.
Okrem toho si chce Fico s partnermi vyjasniť aj názory, ktoré sa objavili pri stretnutí predstaviteľov Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka. Tu sa totiž hovorilo o uvoľnení záväzkov Paktu rastu a stability. Ten hovorí, že členské krajiny sú povinné znižovať deficit verejných financií každoročne o pol percenta.
„Chcem vedieť, či je to len názor týchto štyroch štátov, alebo bude inštitucionalizovaný, čo umožní krajinám vytvárať si predpoklady na riešenie kríz,“ povedal. Dodal, že koaličným partnerom sa už podarilo dohodnúť na budúročnom rozpočte. Ten má mať deficit 1,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo je historicky nízka úroveň.
Fico: My áno a iní nie?
Premiér sa bude v Paríži zaujímať aj o maastrichtské kritériá, ktoré musí krajina dodržiavať, ak chce byť členom eurozóny. Fico je za to, aby tieto kritériá aj naďalej platili. „Pokiaľ ide o trojpercentný deficit, budeme ho určite podporovať. Jediná vec, o ktorej sme pripravení baviť sa, je, ako sa má vypočítavať miera inflácie, do ktorej sa má zmestiť štát, ktorý chce prijať euro,“ povedal.
Fico sa tak zrejme bude pýtať, „prečo od nás niekto požadoval počas 10–percentného hospodárskeho rastu takú infláciu a teraz sa hovorí, že to už možno nebude platiť“.
„Znamená to, že krajiny budú teraz môcť prekračovať trojpercentný deficit?“ položil si Fico otázku.
Kríza by mala byť podľa premiéra pre Slovensko v súčasnosti prioritou a vyzval, aby sa podľa toho správala aj opozícia. Viacerí jej predstavitelia totiž kritizovali zvýšenie ochrany vkladov v slovenských bankách z 90 na 100 percent.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš v nedeľňajšej diskusnej relácii televízie Markíza povedal, že chápe, že vláda nemala inú možnosť. Po tom, čo podobné opatrenia prijali Írsko či Rakúsko, by Slováci mohli stratiť dôveru v štát i slovenské banky. „Lepším riešením by bolo zvýšenie hranice garancie, pretože už prípad Devín banky nás poučil, že pri vyplácaní vkladov klientom rezerva Fondu ochrany vkladov nestačila,“ povedal.
Opozičný poslanec hovorí, že keď budeme investovať do vzdelania a vedy a výskumu, dokážeme na tom byť lepšie.
Súčasná finančná kríza nie je len hrozbou, ale aj šancou, z ktorej by Slovensko mohlo napokon ešte profitovať. Povedal to v nedeľu v relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 poslanec za SDKÚ Ivan Mikloš. Bývalý minister financií poukázal na lepšiu situáciu v našich bankách, ako aj vo verejných financiách, ktorú pripisuje reformám pri vstupe do eurozóny a ozdraveniu a privatizácii štátnych bánk. Premiér Robert Fico včera na tlačovej konferencii povedal, že na rozdiel od Slovenska sú aj múdrejšie krajiny, ktoré si nechali aj vlastné banky. Mikloš však tvrdí, že Slovensku pomôže, „ak budeme robiť rozumnú politiku, zlepšovať podnikateľské prostredie, investovať do vzdelania, vedy, výskumu. Tým, že sme malá ekonomika, z toho môžeme profitovať.“
Rokovanie G7 neprinieslo konkrétne kroky, ktoré by najsilnejšie ekonomiky sveta mali podniknúť. Americký minister financií hovorí o odkúpení podielov v bankách.
Americký prezident George Bush v sobotu povedal, že krajiny G7 budú spolupracovať v boji s úverovou krízou. Predstavitelia siedmich najvyspelejších ekonomík sveta sa stretli v sobotu.
Bush na stretnutí upozornil, že vyriešenie úverových problémov nepríde okamžite. „Každý z vás chápe, že je to vážna globálna kríza, takže vyžaduje aj vážnu globálnu reakciu,“ povedal Bush. Je však presvedčený, že tieto silné ekonomiky problémy dokážu zdolať.
Šéf MMF: Je to len tak–tak
Úsilie bojovať spoločne proti kríze ocenil riaditeľ Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss–Kahn, podľa ktorého doterajšie opatrenia vrátane koordinovaného zníženia úrokových sadzieb nezabrali. „Rastúce obavy z insolventnosti množstva popredných amerických a európskych inštitúcií priviedli svetový finančný systém na pokraj „tavenia“ systému,“ povedal Strauss–Kahn.
Opatrenia podľa neho nesplnili ani cieľ stabilizovať trhy a podporiť dôveru v banky.
„Preto budú v nasledujúcom období potrebné dodatočné kroky,“ povedal Strauss–Kahn, podľa ktorého sa v poslednom čase finančná kríza naopak ešte prehĺbila a dnes postihuje ešte viac častí svetového finančného systému, vrátane rozvíjajúcich sa trhov. Tie boli doteraz pred krízou chránené.
Pridá sa Čína aj India
Bush ocenil doterajšiu medzinárodnú spoluprácu a uviedol, že skupina G7 bude pracovať aj s rozšírenou skupinou známou ako G20, ktorá zahŕňa aj ďalšie veľké ekonomiky ako Čínu, Indiu či Rusko.
„Keďže naše štáty čelia výzvam zriedkavým pre jednotlivé finančné systémy, musíme ďalej pracovať spoločne a uistiť sa, že naše kroky sú skoordinované,“ povedal Bush. Dodal, že kroky jednej krajiny, nesmú podkopávať záujmy krajiny druhej. „V prepojenom svete žiaden štát nezíska tým, že potopí iný,“ varoval.
Rozruch vyvolal aj americký minister financií Henry Paulson, ktorý po stretnutí G7 povedal, že Washington pripravuje plány na nákup podielov vo finančných inštitúciách. Chce tak zlepšiť ich finančnú situáciu, ktorú zasiahli odpisy aktív súvisiacich s hypotékami. Podľa agentúry AP by americká vláda týmto spôsobom prvýkrát od hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch vstúpila do bánk.
BPodľa ministra financií Jána Počiatka prijmeme euro v správnom čase, čo potvrdzuje naša relatívne dobrá pozícia v čase finančnej krízy.
Ako uviedol v relácii TV Markíza Na Telo, dobrý stav našej ekonomiky sa prejaví miernejším spomalením hospodárskeho rastu.
 Americký minister financií Henry Paulson po stretnutí G7 informoval o príprave plánov na to, aby americká vláda vstúpila do bánk aj podielom. FOTO – REUTERS |
