Garancie sú na papieri. Banky sú zdravé

Ministerstvo pôvodne navrhovalo dve alternatívy. Buď sa ochrana vkladov zvýši na 50 ­tisíc eur, alebo 100 ­tisíc eur. Pri sumách nad 20 ­tisíc eur, čo je súčasná hodnota ručenia, by bola spoluúčasť občanov 10 percent. Prešla však iná alternatíva.

BRATISLAVA. Vláda Roberta Fica schválila neobmedzené ručenie vkladov, aj keď to Počiatkov rezort pôvodne nenavrhol.

Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál včera povedal, že s návrhom na neobmedzené ručenie za vklady neprišli len preto, že dokument sa pripravoval narýchlo. Rozhodnutie ministrov financií EÚ o zvýšení garancií prišlo v utorok večer a dokument sa do vlády pripravoval v noci. „Naozaj to bolo veľmi rýchlo. Nebol čas to širšie pre­diskutovať. Ak by na to bolo viac času ako jedna noc, aj takýto návrh by tam bol,“ povedal Šmál. Minister financií Ján Počiatek bol na krátkodobej péenke.

Čo znamená neobmedzené ručenie

Profesor pražskej Vysokej školy ekonomickej Josef Jílek včera povedal, že ak by slovenská vláda nepristúpila na podobný krok ako rakúska a nemecká, hrozilo by nebezpečenstvo odlevu vkladov do krajín, kde je ručenie vkladov neobmedzené. „Je to obrovský problém. Krajina by potom bola znevýhodnená v dnešnej globalizovanej ekonomike,“ povedal Jílek.

Rovnako aj Národná banka považuje krok vlády za reakciu na opatrenia iných krajín.

Celkový objem chránených vkladov v našich bankách je 570 miliárd korún. V teoretickom prípade, že by skrachovali všetky banky, by sa ľuďom vyplatili vklady znížené o ich nesplatené úvery, ak ich čerpali.

„Určite by to presiahlo výšku ročných príjmov štátneho rozpočtu,“ povedal šéf Symsite Research Vladimír Dohnál. Príjmy štátneho rozpočtu by v tomto roku mali dosiahnuť 348 miliárd korún.

Aké možnosti financovania prichádzajú do úvahy

Do fondu platia príspevky banky. Ročne je to 0,2 percenta z objemu chránených vkladov konkrétnej banky. Fond ochrany vkladov má tak ročne k dispozícii zhruba miliardu korún. To by, samozrejme, na výplatu vkladov nestačilo.

Fond by si v prípade potreby mohol požičať od centrálnej banky alebo od ministerstva financií. V minulosti mu už Národná banka peniaze požičala. Napríklad, keď skrachovali Slovenská kreditná banka a Dopravná banka, poskytla mu päť krátkodobých úverov v celkovom objeme zhruba 4,4 miliardy. Fond to už splatil. Keď skrachovala Devín banka, NBS požičala fondu 15,6 miliardy korún. Zostatok úveru postúpila neskôr na konzorcium bánk. Tým musí fond do konca júla 2009 splatiť ešte dokopy 940 miliónov korún.

Ekonómovia nepredpokladajú, že by banky na Slovensku skrachovali. Ak by sa tak aj stalo, podľa Dohnála by si fond nemal problém požičať peniaze.

„Na takýto negatívny scenár však nevidím dôvod. Keď zrátate spotrebné a hypotekárne úvery a vypočítate ich podiel na hrubom domácom produkte, u nás je to 16 percent, kým v USA 100 percent,“ hovorí ekonóm Vladimír Baláž.

Ak by vznikla panika a ľudia by si začali vyberať peniaze z bánk, podľa Baláža by došlo k situácii, že by sa bankám minuli papierové bankovky na hotovostnú výplatu. „Bola by to kríza likvidity. V minulosti sa to už v niektorých krajinách stalo,“ hovorí Baláž.

Podľa štatistiky MMF v rokoch 1970 až 2007 bolo 140 takýchto menších kríz, keď niektoré štáty, napríklad Argentína, k takémuto kroku pristúpilo. Niektoré krajiny vtedy dočasne zmrazili vklady v bankách. Zmrazenie vkladov trvalo v priemere 50 mesiacov.

„Je to extrémne opatrenie. Nevidím dôvod, prečo by sa na Slovensku malo použiť,“ povedal Baláž.