BRATISLAVA. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) žiada, aby časť staníc záchrannej zdravotnej služby (ZZS) patrila nemocniciam. Ako na tlačovej besede uviedol predseda ANS Marian Petko, záchranky by mali mať nielen veľké fakultné nemocnice, ale aj niektoré menšie nemocnice. Všetko bude podľa neho závisieť od toho, akú podobu bude mať nový návrh minimálnej siete. Malo by pritom ísť o zariadenia, ktoré budú musieť mať urgentný príjem a oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny. "Stanice záchrannej zdravotnej služby sa nedajú odtrhnúť od urgentného príjmu a intenzívnej lôžkovej starostlivosti," vysvetlil Petko. Celý komplex, a teda aj samotná záchranka, by podľa neho po navrhovaných zmenách mohli fungovať lepšie. ANS pritom predpokladá, že v súvislosti s redukciou lôžkovej zdravotnej starostlivosti by sa mal počet staníc ZZS zvýšiť. V súčasnosti ich je 264.
ANS okrem toho žiada, aby sa pripravované oddlžovanie týkalo nielen fakultných nemocníc ale všetkých zdravotníckych zariadení. "Je pre nás nepochopiteľné, prečo by sa mali oddlžovať iba tí, ktorý robia najvyššie dlhy," uviedol Petko. Pacient totiž podľa neho nerozoznáva, či sa prichádza liečiť do nemocnice štátnej alebo inej. "Chce len, aby mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť," priblížil. Ak by štát oddlžil iba svoje zariadenia, asociácia by to považovala za diskrimináciu. Za dlhodobé riešenie financovania menších nemocníc považuje Petko zvýšenie platieb za poistencov štátu na minimálne 5 %.
Predseda ANS zároveň dodal, že menšie nemocnice sa cítia v nevýhode aj kvôli platbám zo strany zdravotných poisťovní. Chcú preto presadiť, aby sa platby zrovnoprávnili. Preferované by mali byť iba fakultné nemocnice v Bratislave, Martine a Košiciach. Podľa Petka totiž hlavne oni vychovávajú medikov a robia výskum. Ostatné zariadenia by mali byť na rovnakej úrovni. Asociácii sa pritom nepáči, že veľké koncové nemocnice majú vyššie platby aj za bežné hospitalizácie "Nevidíme dôvod, prečo by mali byť nadštandardne financované bežné výkony," vyhlásil Petko. Vyššie platby by mali fakultné nemocnice dostávať iba za poskytovanie koncovej starostlivosti, tú však podľa údajov ANS potrebuje len 5 až 10 % ich pacientov.
Asociácia sa vyjadrila aj k redukcii nákupu zdravotnej starostlivosti zo strany dvoch najväčších zdravotných poisťovní. V súčasnosti však ešte nevie odhadnúť, aké dôsledky mali kroky Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne Dôvera na jej členov. "Budeme to vedieť povedať až na budúci rok," tvrdí Petko. Rokovania o nových zmluvách začnú podľa jeho slov koncom októbra, kedy by už malo byť jasné, ako bude vyzerať budúcoročný štátny rozpočet. K prípadnej ďalšej redukcii sa vyjadriť nechcel. Pripustil však, že na Slovensku je stále prebytok akútnych lôžok.
