SME
Piatok, 5. marec, 2021 | Meniny má FridrichKrížovkyKrížovky
SLOVENSKÁ POŠTA, PODĽA JEJ NÁZORU, ČELÍ NEKALEJ KONKURENCII PRI HROMADNÝCH ZÁSIELKACH

Chrást zo Slovenskej pošty: Pravdu máme my

Zajtra má Európska komisia rozhodnúť, či Slovenská pošta neužíva väčšie monopolné výhody, ako jej patria. Jej konkurenti totiž tvrdia, že ich slovenská vláda vyradila z trhu takzvanej hybridnej pošty, a to zmenou zákona „počas hry“. Doručovať faktúry od m

(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Zajtra má Európska komisia rozhodnúť, či Slovenská pošta neužíva väčšie monopolné výhody, ako jej patria. Jej konkurenti totiž tvrdia, že ich slovenská vláda vyradila z trhu takzvanej hybridnej pošty, a to zmenou zákona „počas hry“. Doručovať faktúry od mobilných operátorov či inkaso do slovenských domácností však nemohol ani doteraz nikto iný než Slovenská pošta, tvrdí jej generálny riaditeľ LIBOR CHRÁST.


Európska komisia má výhrady k zmenám v zákone o Slovenskej pošte z apríla tohto roku, lebo posilňujú monopol Slovenskej pošty.

Skryť Vypnúť reklamu

„Aktivity komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroesovej vnímame ako ohlas na obrovský lobistický tlak alternatívnych operátorov či už domácich, alebo nadnárodných. Určite nemôžeme hovoriť o posilňovaní monopolu, pretože trh nikdy neexistoval. Ak alternatívni operátori v minulosti doručovali tzv. hybridnú poštu pod 50 gramov, tak si myslíme, že porušovali zákon.“

Čo hovoríte na to, že aprílová novela poštového zákona mala obmedziť podnikanie alternatívnych doručovateľov?

„Toto je presne stanovisko alternatívnych operátorov. My vykladáme zákon tak, že trh doručovania poštových zásielok do 50 gramov nikdy nebol liberalizovaný ani pred, ani po aprílovej novele. Úlohou aprílovej úpravy bolo zamedziť výkladu, ktorý by umožnil obchádzať poštovú výhradu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ju podľa vás umožnil obchádzať?

„Zákon pred novelou hovorí: Poštové služby zahŕňajú vyberanie, triedenie, prepravu a dodávanie poštových zásielok, a ďalej, že Poštový podnik sa zaoberá vyberaním, dodávaním a oznámením vecí, ktoré sú poštovými zásielkami. Obsahom poštovej výhrady, teda monopolu Slovenskej pošty, je vyberanie a distribúcia. Toto znenie zákona si alternatívni operátori vysvetľujú tak, že vyberanie a distribúcia znamenajú, že sa zásielky musia vyberať a distribuovať súčasne, inak nejde ani o výhradu a následne ani o poštovú službu. Takže by to mal byť úplne neregulovaný biznis. Inak povedané, vysvetľujú si to tak, že ak sa to robí zvlášť alebo iným spôsobom, nepodliehajú tieto služby ani regulácii, ani poštovej výhrade.“

Skryť Vypnúť reklamu

Alternatívni operátori však už začali na tomto trhu podnikať.

„Už v období pred novelou zákona v rokoch 2006 a 2007 sme dávali podania na Poštový regulačný úrad, že zo strany alternatívnych operátorov dochádza k porušovaniu zákona. Neboli sme jediní, podania dávali aj občania. Išlo napríklad o nedoručené zásielky, ktoré sa stratili a ukázalo sa, že sme ich ani nedoručovali my. Zhruba 99 percent zásielok však doručovala pošta. Ja sa pýtam na to jedno percento, ktoré doručovali alternatívni operátori. Kde tu bol ten trh, ktorý sa zákonom zrušil? Pripomínam, že aj na jedno percento, ktoré doručoval niekto iný, sme zakaždým upozornili Poštový regulačný úrad.“

Ako rozhodol?

„Konania ešte nie sú ukončené. V prípadoch, kde aj prišlo k rozhodnutiu, sa jedna alebo druhá strana odvolala.“

Skryť Vypnúť reklamu

Keby regulačný úrad rozhodol v neprospech Slovenskej pošty?

„Pokiaľ dôjde k takémuto rozhodnutiu, určite využijeme možnosť a požiadame o preskúmanie Najvyšší súd. V právnom štáte je oprávnený rozhodnúť o výklade zákona len súd a nie alternatívni operátori, ktorí si to vykladajú tak, ako im to vyhovuje, a ani my na Slovenskej pošte.“

Koľko peňazí je v hre?

„Keby sme povedali, že hybridná pošta je doručovanie hromadnej pošty, teda zásielok vytvorených veľkými firmami, ako sú telefonickí operátori, banky či poisťovne, ktorí podávajú veľký objem zásielok, potom tento trh predstavuje zhruba 2 miliardy korún. Čiže to, čo tu dnes prebieha, je tvrdý konkurenčný boj o 2 miliardy, kde sa dá navyše získať zaujímavá marža.“

O čo na trhu naopak nie je záujem?

Skryť Vypnúť reklamu

„O ostatné zásielky. Tie od obyvateľa k obyvateľovi alebo od drobných podajcov k obyvateľovi sa dajú robiť buď s minimálnym ziskom, alebo sú naopak stratové. To je časť, ktorú musíme robiť zo zákona my, pretože máme záväzok univerzálnej služby. Zahŕňa výber a dodávanie poštových zásielok do 50 gramov obyvateľstvu, prevádzkovanie 1600 pôšt aj v lokalitách, ktoré sú ekonomicky menej výhodné, doručovanie 5 dní v týždni na každú adresu, teda aj v odľahlých vidieckych miestach.“

Liberalizácia tak či tak musí prísť v roku 2013.

„My sa nebránime liberalizácii, ale keď tu má byť liberalizácia, tak nech nie je skrytá. Nech je jednoznačná a s presne stanovenými pravidlami a úplne jasnými podmienkami pre všetkých účastníkov na trhu.“

Bol teda zle naformulovaný pôvodný zákon?

Skryť Vypnúť reklamu

„Nechcem to komentovať. No naši právnici z neho nečítajú to, čo alternatívni doručovatelia. Keď je záujem o spomínaný lukratívny trh, tak sa hľadajú všetky možnosti, ako sa k nemu dostať. Pokiaľ by sme vyňali z výhrady doručovania do 50 gramov hromadné zásielky veľkých firiem, tak výhrada ako taká nemá žiaden logický význam. Nikto, žiaden poštový operátor na svete nepotrebuje mať monopol na oblasť, ktorú má povinnú zo zákona a ktorú prevádzkuje s veľmi malou maržou alebo so stratou. Načo bude mať pošta výhradu na niečo, čo aj tak nikto nechce robiť, lebo sa na tom nedá zarobiť?“

Európska komisia však musí vedieť, o čom je poštová výhrada.

„V únii určite nie je vyňatá hromadná korešpondencia spod výhrady. Tvrdíme, že pokiaľ sa toto na Slovensku stane, tak pôjde o precedens. Práve preto sa na náš trh hrnú zahraniční doručovatelia – budú môcť robiť lukratívny biznis, ktorý doma nemôžu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ak komisia povie, že sa u nás ne­oprávnene posilnil monopol, môže očakávať podnet na žalobu zo strany Slovenskej poš­ty?

„Budeme sa brániť aj právnou cestou. Keď niekto tvrdí, že vznikla nejaká škoda, tak nám. Investovali sme napríklad stovky miliónov do triediacich liniek tak, aby sme priblížili technológiu spracovania zásielok na úroveň ostatných európskych štátov. Snažíme sa dohnať Česko či Maďarsko v spracovaní či elektronizácii. Procesy sú nastavené na určitú kapacitu, ktorú sme plánovali do roku 2013.“

Aké môžu byť straty?

„Môže nám odísť polovica alebo aj viac listových zásielok, takže využitie kapacít bude možno na 50 percent.“

Koľko vás stojí univerzálna služba?

„Asi 1,7 miliardy korún ročne. Z ekonomického hľadiska je úplne zrejmé, že doručovať zásielky v Bratislave alebo v husto osídlených oblastiach dokážeme so ziskom. V odľahlých lokalitách by to bolo z ekonomického hľadiska výhodné napríklad raz do týždňa. Lenže je tu záväzok vlády zabezpečiť univerzálnu službu – vyberať a doručovať zásielky 5 dní v týždni. Nemôže to byť ako v prípade privatizácie bánk a sporiteľní, ktoré okamžite zmenili svoje pobočkové siete. Takže treba stanoviť pravidlá na poštovom trhu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Napríklad?

„Jedna vec je, ako bude financovaná univerzálna služba. Bude to formou nejakého kompenzačného fondu, do ktorého budú prispievať všetci alternatívni operátori? Napríklad z každej zásielky 2 koruny? Alebo to bude formou štátnej pomoci? To dnes nevie ani samotná Európska komisia.“

Čo bude pre vás z ekonomického hľadiska znamenať, ak komisia dá za pravdu alternatívnym doručovateľom?

„Netvárime sa, že pošta nemá rezervy. Vidíme možnosti zvyšovania efektivity, tie sú však v rámci niekoľkých, maximálne desiatich percent. Na druhej strane tu hovoríme o výpadku na úrovni 50 až 60 percent výnosov, z ktorých sme univerzálnu službu zatiaľ financovali, teda asi 700 miliónov korún. Zhruba 90 percent našich nákladov je pritom fixných – či už hovoríme o platoch doručovateľov, alebo sieti pôšt.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aké iné veci treba upraviť okrem financovania univerzálnej služby?

„Napríklad právomoci regulačného úradu.“

V čom?

„Keby alternatívnym doručovateľom prišlo kladné rozhodnutie z Bruselu, že nám môžu konkurovať pri doručovaní zásielok do 50 gramov, tak zostanú úplne mimo kontroly regulačného úradu, ktorým je Poštový úrad. Nebudú mať žiadne povinnosti, nebudú musieť napríklad prispievať do kompenzačného fondu, z ktorého by sa mohla hradiť univerzálna služba. Dnes sa ich regulačný úrad nemôže ani spýtať, aký majú obrat alebo koľko zásielok vlastne doručili.“

Podľa vás sú ľudia v Bruseli, ktorí budú posudzovať tento problém, nekompetentní?

„Myslím si, že únia má v tomto úplne jasno. Nové znenie zákona o poštových službách je presnou citáciou tretej poštovej smernice schválenej na jar tohto roku. Preto napríklad poštoví operátori nekritizujú to, že máme nesúlad nášho zákona s legislatívou Európskej únie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako je potom možné, že eurokomisárka sa prípadom aktívne zaoberá a pošte hrozia sankcie?

„Možno sa treba pozrieť aj na to, kde predtým pôsobila komisárka Kroesová.“

Ako to myslíte?

„Pani Kroesová zastupuje Holandsko. To je krajina, kde sa presadzovala čo najskoršia a úplná liberalizácia poštových služieb. V európskom kontexte je tu skrátka veľký tlak pôšt alebo nadnárodných poštových operátorov, ktorí už sú liberalizovaní, aby mohli voľne podnikať v rámci európskeho trhu. Prelomiť legislatívu na Slovensku je jedna z možností, ako sa k tej lukratívnej časti doručovania dostať. Alternatívni operátori si povedia: Neprešla nám liberalizácia v skoršom termíne, tak sa k tej najlukratívnejšej časti dostaneme takto a možno to bude precedens, ktorý budeme vedieť uplatniť aj v iných krajinách. Z európskeho pohľadu totiž slovenský trh nie je taký významný.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Láka ťa svet? Študuj v Nitre, je ako Rím na 7 pahorkoch
  2. Ročný magister v data science v Prahe odštartuje tvoju kariéru!
  3. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  4. Mysli na svoju budúcnosť!
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  7. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  10. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  1. Last chance to get The Slovak Spectator discounted subscription
  2. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  3. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  4. Nové číslo Historickej revue
  5. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  6. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  7. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  8. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  9. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  10. A new, multifunctional centre will revive the Danube embankment
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 18 067
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 16 887
  3. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 14 237
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 9 094
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 8 815
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 8 034
  7. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 394
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 171
  9. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 532
  10. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 051
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie antigénovými testami označil premiér Igor Matovič za atómovú zbraň. Ilustračné foto.

Vyše polovica z nich nie je ani na výter z nosa, ako tvrdil minister.

15 h
Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 319-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 7 665 obetí. Platia sprísnené opatrenia.

6 h
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Hrať sa bude klasika

Peter Schutz

Matovič musí obetovať Krajčího.

17 h

Neprehliadnite tiež

Súprava Panter.

Tvrdia tiež, že ZSSK nekupuje vozidlá, ktoré najviac potrebuje.

33m

Žalobu podala investorská spoločnosť RV Development 3.

1 h

Výnosy z desaťročných štátnych cenných papierov prudko vzrástli.

1 h
Zamestnankyňa Volkswagenu umiestňuje logo na auto Porsche Taycan.

V závere roka pomohol zahraničný dopyt.

2 h