SLOVENSKÁ POŠTA, PODĽA JEJ NÁZORU, ČELÍ NEKALEJ KONKURENCII PRI HROMADNÝCH ZÁSIELKACH

Chrást zo Slovenskej pošty: Pravdu máme my

Zajtra má Európska komisia rozhodnúť, či Slovenská pošta neužíva väčšie monopolné výhody, ako jej patria. Jej konkurenti totiž tvrdia, že ich slovenská vláda vyradila z trhu takzvanej hybridnej pošty, a to zmenou zákona „počas hry“. Doručovať faktúry od m

(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Zajtra má Európska komisia rozhodnúť, či Slovenská pošta neužíva väčšie monopolné výhody, ako jej patria. Jej konkurenti totiž tvrdia, že ich slovenská vláda vyradila z trhu takzvanej hybridnej pošty, a to zmenou zákona „počas hry“. Doručovať faktúry od mobilných operátorov či inkaso do slovenských domácností však nemohol ani doteraz nikto iný než Slovenská pošta, tvrdí jej generálny riaditeľ LIBOR CHRÁST.


Európska komisia má výhrady k zmenám v zákone o Slovenskej pošte z apríla tohto roku, lebo posilňujú monopol Slovenskej pošty.

„Aktivity komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroesovej vnímame ako ohlas na obrovský lobistický tlak alternatívnych operátorov či už domácich, alebo nadnárodných. Určite nemôžeme hovoriť o posilňovaní monopolu, pretože trh nikdy neexistoval. Ak alternatívni operátori v minulosti doručovali tzv. hybridnú poštu pod 50 gramov, tak si myslíme, že porušovali zákon.“

Čo hovoríte na to, že aprílová novela poštového zákona mala obmedziť podnikanie alternatívnych doručovateľov?

„Toto je presne stanovisko alternatívnych operátorov. My vykladáme zákon tak, že trh doručovania poštových zásielok do 50 gramov nikdy nebol liberalizovaný ani pred, ani po aprílovej novele. Úlohou aprílovej úpravy bolo zamedziť výkladu, ktorý by umožnil obchádzať poštovú výhradu.“

Ako ju podľa vás umožnil obchádzať?

„Zákon pred novelou hovorí: Poštové služby zahŕňajú vyberanie, triedenie, prepravu a dodávanie poštových zásielok, a ďalej, že Poštový podnik sa zaoberá vyberaním, dodávaním a oznámením vecí, ktoré sú poštovými zásielkami. Obsahom poštovej výhrady, teda monopolu Slovenskej pošty, je vyberanie a distribúcia. Toto znenie zákona si alternatívni operátori vysvetľujú tak, že vyberanie a distribúcia znamenajú, že sa zásielky musia vyberať a distribuovať súčasne, inak nejde ani o výhradu a následne ani o poštovú službu. Takže by to mal byť úplne neregulovaný biznis. Inak povedané, vysvetľujú si to tak, že ak sa to robí zvlášť alebo iným spôsobom, nepodliehajú tieto služby ani regulácii, ani poštovej výhrade.“

Alternatívni operátori však už začali na tomto trhu podnikať.

„Už v období pred novelou zákona v rokoch 2006 a 2007 sme dávali podania na Poštový regulačný úrad, že zo strany alternatívnych operátorov dochádza k porušovaniu zákona. Neboli sme jediní, podania dávali aj občania. Išlo napríklad o nedoručené zásielky, ktoré sa stratili a ukázalo sa, že sme ich ani nedoručovali my. Zhruba 99 percent zásielok však doručovala pošta. Ja sa pýtam na to jedno percento, ktoré doručovali alternatívni operátori. Kde tu bol ten trh, ktorý sa zákonom zrušil? Pripomínam, že aj na jedno percento, ktoré doručoval niekto iný, sme zakaždým upozornili Poštový regulačný úrad.“

Ako rozhodol?

„Konania ešte nie sú ukončené. V prípadoch, kde aj prišlo k rozhodnutiu, sa jedna alebo druhá strana odvolala.“

Keby regulačný úrad rozhodol v neprospech Slovenskej pošty?

„Pokiaľ dôjde k takémuto rozhodnutiu, určite využijeme možnosť a požiadame o preskúmanie Najvyšší súd. V právnom štáte je oprávnený rozhodnúť o výklade zákona len súd a nie alternatívni operátori, ktorí si to vykladajú tak, ako im to vyhovuje, a ani my na Slovenskej pošte.“

Koľko peňazí je v hre?

„Keby sme povedali, že hybridná pošta je doručovanie hromadnej pošty, teda zásielok vytvorených veľkými firmami, ako sú telefonickí operátori, banky či poisťovne, ktorí podávajú veľký objem zásielok, potom tento trh predstavuje zhruba 2 miliardy korún. Čiže to, čo tu dnes prebieha, je tvrdý konkurenčný boj o 2 miliardy, kde sa dá navyše získať zaujímavá marža.“

O čo na trhu naopak nie je záujem?

„O ostatné zásielky. Tie od obyvateľa k obyvateľovi alebo od drobných podajcov k obyvateľovi sa dajú robiť buď s minimálnym ziskom, alebo sú naopak stratové. To je časť, ktorú musíme robiť zo zákona my, pretože máme záväzok univerzálnej služby. Zahŕňa výber a dodávanie poštových zásielok do 50 gramov obyvateľstvu, prevádzkovanie 1600 pôšt aj v lokalitách, ktoré sú ekonomicky menej výhodné, doručovanie 5 dní v týždni na každú adresu, teda aj v odľahlých vidieckych miestach.“

Liberalizácia tak či tak musí prísť v roku 2013.

„My sa nebránime liberalizácii, ale keď tu má byť liberalizácia, tak nech nie je skrytá. Nech je jednoznačná a s presne stanovenými pravidlami a úplne jasnými podmienkami pre všetkých účastníkov na trhu.“

Bol teda zle naformulovaný pôvodný zákon?

„Nechcem to komentovať. No naši právnici z neho nečítajú to, čo alternatívni doručovatelia. Keď je záujem o spomínaný lukratívny trh, tak sa hľadajú všetky možnosti, ako sa k nemu dostať. Pokiaľ by sme vyňali z výhrady doručovania do 50 gramov hromadné zásielky veľkých firiem, tak výhrada ako taká nemá žiaden logický význam. Nikto, žiaden poštový operátor na svete nepotrebuje mať monopol na oblasť, ktorú má povinnú zo zákona a ktorú prevádzkuje s veľmi malou maržou alebo so stratou. Načo bude mať pošta výhradu na niečo, čo aj tak nikto nechce robiť, lebo sa na tom nedá zarobiť?“

Európska komisia však musí vedieť, o čom je poštová výhrada.

„V únii určite nie je vyňatá hromadná korešpondencia spod výhrady. Tvrdíme, že pokiaľ sa toto na Slovensku stane, tak pôjde o precedens. Práve preto sa na náš trh hrnú zahraniční doručovatelia – budú môcť robiť lukratívny biznis, ktorý doma nemôžu.“

Ak komisia povie, že sa u nás ne­oprávnene posilnil monopol, môže očakávať podnet na žalobu zo strany Slovenskej poš­ty?

„Budeme sa brániť aj právnou cestou. Keď niekto tvrdí, že vznikla nejaká škoda, tak nám. Investovali sme napríklad stovky miliónov do triediacich liniek tak, aby sme priblížili technológiu spracovania zásielok na úroveň ostatných európskych štátov. Snažíme sa dohnať Česko či Maďarsko v spracovaní či elektronizácii. Procesy sú nastavené na určitú kapacitu, ktorú sme plánovali do roku 2013.“

Aké môžu byť straty?

„Môže nám odísť polovica alebo aj viac listových zásielok, takže využitie kapacít bude možno na 50 percent.“

Koľko vás stojí univerzálna služba?

„Asi 1,7 miliardy korún ročne. Z ekonomického hľadiska je úplne zrejmé, že doručovať zásielky v Bratislave alebo v husto osídlených oblastiach dokážeme so ziskom. V odľahlých lokalitách by to bolo z ekonomického hľadiska výhodné napríklad raz do týždňa. Lenže je tu záväzok vlády zabezpečiť univerzálnu službu – vyberať a doručovať zásielky 5 dní v týždni. Nemôže to byť ako v prípade privatizácie bánk a sporiteľní, ktoré okamžite zmenili svoje pobočkové siete. Takže treba stanoviť pravidlá na poštovom trhu.“

Napríklad?

„Jedna vec je, ako bude financovaná univerzálna služba. Bude to formou nejakého kompenzačného fondu, do ktorého budú prispievať všetci alternatívni operátori? Napríklad z každej zásielky 2 koruny? Alebo to bude formou štátnej pomoci? To dnes nevie ani samotná Európska komisia.“

Čo bude pre vás z ekonomického hľadiska znamenať, ak komisia dá za pravdu alternatívnym doručovateľom?

„Netvárime sa, že pošta nemá rezervy. Vidíme možnosti zvyšovania efektivity, tie sú však v rámci niekoľkých, maximálne desiatich percent. Na druhej strane tu hovoríme o výpadku na úrovni 50 až 60 percent výnosov, z ktorých sme univerzálnu službu zatiaľ financovali, teda asi 700 miliónov korún. Zhruba 90 percent našich nákladov je pritom fixných – či už hovoríme o platoch doručovateľov, alebo sieti pôšt.“

Aké iné veci treba upraviť okrem financovania univerzálnej služby?

„Napríklad právomoci regulačného úradu.“

V čom?

„Keby alternatívnym doručovateľom prišlo kladné rozhodnutie z Bruselu, že nám môžu konkurovať pri doručovaní zásielok do 50 gramov, tak zostanú úplne mimo kontroly regulačného úradu, ktorým je Poštový úrad. Nebudú mať žiadne povinnosti, nebudú musieť napríklad prispievať do kompenzačného fondu, z ktorého by sa mohla hradiť univerzálna služba. Dnes sa ich regulačný úrad nemôže ani spýtať, aký majú obrat alebo koľko zásielok vlastne doručili.“

Podľa vás sú ľudia v Bruseli, ktorí budú posudzovať tento problém, nekompetentní?

„Myslím si, že únia má v tomto úplne jasno. Nové znenie zákona o poštových službách je presnou citáciou tretej poštovej smernice schválenej na jar tohto roku. Preto napríklad poštoví operátori nekritizujú to, že máme nesúlad nášho zákona s legislatívou Európskej únie.“

Ako je potom možné, že eurokomisárka sa prípadom aktívne zaoberá a pošte hrozia sankcie?

„Možno sa treba pozrieť aj na to, kde predtým pôsobila komisárka Kroesová.“

Ako to myslíte?

„Pani Kroesová zastupuje Holandsko. To je krajina, kde sa presadzovala čo najskoršia a úplná liberalizácia poštových služieb. V európskom kontexte je tu skrátka veľký tlak pôšt alebo nadnárodných poštových operátorov, ktorí už sú liberalizovaní, aby mohli voľne podnikať v rámci európskeho trhu. Prelomiť legislatívu na Slovensku je jedna z možností, ako sa k tej lukratívnej časti doručovania dostať. Alternatívni operátori si povedia: Neprešla nám liberalizácia v skoršom termíne, tak sa k tej najlukratívnejšej časti dostaneme takto a možno to bude precedens, ktorý budeme vedieť uplatniť aj v iných krajinách. Z európskeho pohľadu totiž slovenský trh nie je taký významný.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  2. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  3. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  4. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  5. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  6. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  7. Cíťte sa v priestore príjemne
  8. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 713
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 425
  3. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 356
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 303
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 882
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 831
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 834
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 695
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 852
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 1 331

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov, hovorí Július Barczi. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

KOMENTÁRE

Fico, Danko a Bugár slabnú. Kto miesto nich zosilnel?

Podľa preferencií by koalícia nezostavila vládu.

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Neprehliadnite tiež

Pozrite sa, koľko stoja Sociálnu poisťovňu nemocenské či materské dávky

Za šesť mesiacov vyplatila poisťovňa vyše milión rôznych dávok.

Na Expe v Kazachstane predstavuje Slovensko svoje kúpele a hrady

Slovensko sa na výstave prezentuje ako krajina dobrých nápadov.

Google zisťoval, koľko miliónov zarobili vydieračské vírusy v počítačoch

Vydieračské vírusy po prieniku do počítačov zašifrujú dáta a žiadajú výkupné.