BRUSEL. Európska únia (EÚ) by nemala kopírovať postup, pre ktorý sa rozhodli Spojené štáty americké v reakcii na finančnú krízu. Uviedol to v rozhovore pre TASR finančný analytik Ivan Van de Cloot z bruselského Itinera Institute.
Reakciou na aktuálnu finančnú krízu sa budú zaoberať poprední európski predstavitelia na mimoriadnom summite, ktorý na sobotu zvolalo do Paríža francúzske predsedníctvo v Európskej únii. Francúzsky prezident na toto krízové zasadnutie pozval predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa, predsedu Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Clauda Tricheta, šéfa tzv. euroskupiny tvorenej ministrami financií krajín eurozóny Jean-Clauda Junckera ako aj šéfov vlád Nemecka, Talianska a Veľkej Británie.
Americký Senát medzitým v stredu podporil upravený záchranný balík na podporu finančných trhov v hodnote 700 miliárd USD (15,27 bilióna Sk). Dnes by k nemu mala zaujať postoj Snemovňa reprezentantov, ktorá však na pôvodný návrh reagovala zamietavo.
V súvislosti s týmto postupom a nadchádzajúcim krízovým summitom sa objavili informácie, že Paríž navrhol zriadiť fond na podporu európskych bánk v hodnote 300 miliárd eur (9,04 bilióna Sk). Francúzi vzápätí takéto plány popreli. Negatívne však na takúto možnosť zareagovali nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová rovnako ako aj Trichet a Juncker.
Podľa Van de Cloota by konanie na spôsob amerického problém nevyriešilo. EÚ by sa mala skôr prikloniť k vytvoreniu záchranného fondu riadeného Európskou investičnou bankou (EIB), cez ktorý by sa kupovali podiely v banke.
"V každom prípade existuje organizácia, ktorá by tu mohla zohrávať rolu, a ňou je EIB, prostredníctvom ktorej by mohli ísť prostriedky na záchranu bánk v prípade potreby. Hovorím však o záchrane bánk, nie o systéme nákupu nelikvidných aktív (TARP) navrhnutý v USA. Nemyslím si, že by Európa mala imitovať USA, nie je to skutočné riešenie, tým je rekapitalizácia bankového systému," tvrdí belgický expert.
Podľa neho zatiaľ nie je jasné, aký bude napokon postup EÚ, či pôjde o kópiu amerického systému alebo sa vytvorí záchranný fond, ktorý bude vlievať kapitál do bánk v problémoch.
"Z ekonomickej stránky je druhý variant vhodnejší. Jediným dôvodom, prečo USA nechcú zvoliť najlepšie riešenie, je ich ideologický problém. Finančnými injekciami do bánk sa štát stáva akcionárom, čo oni označujú ako socializmus a znárodňovanie, a toto je pokrytecký dôvod, pre ktorý sa radšej rozhodnú pre horšie riešenie," myslí si Van de Cloot.
V porovnaní s USA je EÚ v zložitejšej situácii, pretože zatiaľ čo v USA stačí k dohode s bankou o prevzatí alebo iných opatreniach len guvernér centrálnej banky a minister financií, v Európe fungujú banky s cezhraničnou pôsobnosťou a takisto tu existujú národní regulátori, takže je potrebná dohoda medzi národnými fiškálnymi orgánmi v prípade nutnosti záchrany banky.
"Finančná regulácia je v Európe stále na národnej úrovni, zatiaľ čo banky sú medzinárodné a toto predstavuje problém. Ak by teda nedošlo k vytvoreniu fondu riadeného EIB, bude potrebná koordinácia medzi národnými úradmi. To nemusí byť nemožné tak, ako sa ukázalo v prípade dohody medzi luxemburskou, holandskou a belgickou vládou v snahe vyriešiť prípad Fortis. Bol to skutočný problém, pretože sa krajiny mali rozhodnúť, ako si rozdeliť finančnú injekciu vo výške 11,2 miliardy eur (337,41 miliardy Sk) na tri časti. Nie vždy však musí byť také jednoduché dosiahnuť dohodu pri takejto deľbe," upozornil Van den Cloot.