Finančná kríza môže trvať ďalších desať rokov

konomická kríza, ktorá v súčasnosti otriasa USA a začína sa prejavovať aj v bankovom sektore ostatných krajín, súvisí s narušením rovnováhy, ktoré nastalo na svetových úverových trhoch.

BRATISLAVA. E Finančný systém zaplavili obavy z nerealizovateľnosti tzv. druhotriednych hypoték a centrálne banky napumpovali miliardy dolárov do úverového systému, aby zaistili jeho funkčnosť. Hlavný problém dnešnej situácie nie je v hypotekárnom bankovníctve, ale v extrémnom zvýšení zadlženia obyvateľstva a vo vysokom vnútornom čerpaní zdrojov podnikmi.

Odborníci zastávajú názor, že kríza na svetových finančných trhoch nebude krátka a môže trvať ďalších osem až desať rokov.

Finančné trhy sa však v krízovom stave ocitli už aj v minulosti. TASR ponúka výberový prehľad ekonomických kríz vo svete od 19. storočia.

Krach bánk v Anglicku

---------------------

V 19. storočí - konkrétne v máji 1866 - ohlásila bankrot anglická úverová banka Overend & Guerney, ktorá poskytovala peniaze pre komerčné a obchodné banky v Londýne vtedajšom svetovom finančnom centre. Keď banka ohlásila bankrot, mnohé menšie banky sa nemohli dostať k peňažným prostriedkom a tiež skrachovali napriek tomu, že inak boli solventné. Táto bolestná skúsenosť priviedla bankárov k návrhu, aby úlohu poskytovateľa úverov poslednej inštancie prebrala na seba Bank of England a aby sa touto jej funkciou počas kríz zabezpečoval dostatok likvidity vo finančnom systéme krajiny. Tým sa malo zabrániť dominoefektu, aby kolaps jednej kľúčovej banky neviedol k pádu ostatných.

Nová doktrína sa uplatnila pri kríze banky Barings v roku 1890. Vtedy sa straty tejto poprednej britskej banky, ktoré vznikli v jej investíciách v Argentíne, pokryli zo zdrojov Bank of England. Úspešne sa tým predišlo dominoefektu v britskom bankovom systéme. Výsledkom tajných rokovaní centrálnej banky a londýnskych finančníkov bolo zriadenie záchranného fondu v objeme 18 miliónov GBP (693,51 milióna SKK) v novembri 1890. Fond bol vytvorený skôr, ako sa verejnosť dozvedela o stratách Barings.

Bankári tiež vytvorili výbor, ktorý mal za úlohu prerokovať s argentínskou stranou nesplatené dlhy. Juhoamerickú krajinu však zachvátila banková kríza a Argentína nedostala nasledujúcich desať rokov žiadnu pôžičku zo zahraničia.

Povojnová finančná kríza: 1920-21

---------------------------------

V rokoch 1920-21 zachvátila svetové hospodárstvo menej výrazná povojnová kríza. V Československej republike (ČSR) prepukla so značným oneskorením v rokoch 1922 - 1923. Bola však znásobená tzv. deflačnou krízou v dôsledku umelého navýšenia kurzu domácej meny, čo ovplyvnilo exportný priemysel. Zároveň sa spájala s úplným zánikom časti výrobných kapacít následkom straty odbytísk na území bývalej monarchie. Na Slovensku preto zaniklo v priemysle podľa jestvujúcich odhadov asi 15.000 pracovných miest. V porovnaní s predvojnovou úrovňou roku 1923 klesol počet osôb činných v priemysle Slovenska približne o 30 %, čo znamenalo asi 25.000 - 28.000 nezamestnaných.

Veľká hospodárska kríza: 24. a 29. októbra 1929

-----------------------------------------------

Niekoľkoročné obdobie pomernej hospodárskej stability a rastu vo svete sa náhle skončilo v októbri 1929. Doteraz najväčšiu hospodársku krízu vyvolal krach na Wall Street, povestný Čierny štvrtok, 24. októbra 1929. V tento jediný deň sa po prudkom špekulatívnom raste cien akcií na sklonku 20. rokov ich hodnota prepadla o 13 %. Akciová bublina sa nafúkla najmä vďaka rastu nových odvetví, automobilového priemyslu či výroby rádií.

Napriek úsiliu kontrolných úradov stabilizovať akciový trh, sa cenné papiere znehodnotili nasledujúci utorok, 29. októbra, o ďalších 11 %.

Do chvíle, kým sa trh v roku 1932 zastavil na dne, sa hodnota akcií znížila o 90 %. Trvalo 25 rokov, kým akciový index popredných amerických spoločností Dow Jones Industrial Average dosiahol svoju hodnotu z roku 1929.

Dopad krachu na newyorskej burze bol zdrvujúci. Akcie vlastnilo množstvo ľudí, a tak mnohým spotrebiteľom pochádzajúcim zo strednej vrstvy vznikli škody. Spotrebitelia bez prostriedkov obmedzili nákupy predmetov dlhodobej spotreby, ako sú autá a domy. Firmy zas odložili realizáciu investícií a zatvárali závody.

Do roku 1932 sa objem americkej ekonomiky zmenšil o 50 % a tretina práceschopného obyvateľstva bola nezamestnaná. Začal sa rúcať aj celý americký finančný systém. V marci 1933 došlo k pozastaveniu činnosti bankového systému krajiny. Čakalo sa, kým nový prezident Franklin Roosevelt neprevezme úrad a nezačne realizovať reformný ekonomický program New Deal.

Mnohí ekonómovia, tak pravicoví ako aj ľavicoví, kritizovali kroky úradov ako nedostatočné. Americká centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby chránila hodnotu dolára a zachovala zlatý štandard. Vláda USA zvýšila clá a dosiahla prebytok štátneho rozpočtu.

Opatrenia programu New Deal zmiernili najhoršie dôsledky hospodárskej depresie. Americká ekonomika sa však z krachu úplne zotavila až počas 2. svetovej vojny. Až masívne výdavky na zbrojenie zlikvidovali nezamestnanosť a podporili rast.

Najhorší priebeh mala kríza v USA, Nemecku, Poľsku, Kanade, ČSR a Holandsku. Pomerne menej boli zasiahnuté krajiny ako Grécko, Španielsko, Dánsko, Japonsko. Do konca roka 1929 poklesla výroba automobilov v USA o polovicu a v roku 1930 obdobný zostup postihol celé americké hospodárstvo. Na vrchole krízy v roku 1932 dosiahla nezamestnanosť 25 %. Svetová výroba klesla v období 1929 1933 o 38 % a medzinárodný obchod o 34 %. Na celom svete bolo asi 32 miliónov nezamestnaných. V niektorých krajinách poklesla výroba takmer na vyše tretinu predkrízového stavu.

Ropné šoky v 70. rokoch

-----------------------

Slovným spojením "ropné šoky" alebo "ropná kríza" sa označuje prudký nárast cien ropy na svetových trhoch v 70. rokoch 20. storočia. Náhly nárast cien čierneho zlata bol jednou z príčin veľkej inflácie v tomto období.

V dôsledku podpory, ktorú USA vyjadrili Izraelu v tzv. Jomkippurskej vojne, sa arabskí členovia OPEC (Organization of Petrol Exporting countries Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) rozhodli zvýšiť cenu ropy o 70 % a postupne znižovať jej produkciu. Arabské krajiny uvalili embargo na USA za vojenskú pomoc Izraelu a na európske krajiny Holandsko a Portugalsko za to, že dali USA k dispozícii svoje vojenské základne.

Cena ropy vzrástla aj po Iránskej revolúcii v roku 1979. Tieto udalosti viedli Západ k znižovaniu spotreby ropy, k hľadaniu nových energetických zdrojov, výrobe alternatívnych palív a vývoju automobilov s nízkou spotrebou. Diskusia o energetike sa vďaka týmto udalostiam dostala na vrchol rebríčka dôležitosti.

Táto medzinárodná ekonomická situácia zhoršila vnútorné problémy mnohých krajín a viedla ku zvýšenej nezamestnanosti (bez práce zostali približne 2 milióny ľudí). Vedľajšími efektmi boli pokles HNP, rast inflácie a štátneho dlhu. Tieto problémy vyvolali opätovnú diskusiu o zmene sociálnej a hospodárskej politiky.

Dlžnícka kríza - 1982

---------------------

Postihla najmä krajiny Južnej Ameriky a Afriky, jej korene však siahajú do roku 1973, keď vypukol štvrtý izraelsko-palestínsky konflikt. OPEC prudko zvýšila ceny ropy. Zisky z jej predaja však arabské krajiny neinvestovali, ale ukladali ich v komerčných bankách, ktoré tieto peniaze ďalej točili a požičiavali rozvíjajúcim sa krajinám (Afrika, Latinská Amerika, čiastočne aj východná Európa). Začiatkom 80. rokov časť dlžníkov oznámila, že nie je schopná splácať úroky za poskytnuté pôžičky. V rokoch 1979-1982 sa totiž úrokové miery zvýšili viac ako dvojnásobne a táto skutočnosť dramaticky zvýšila dlhy rozvojových krajín. Ďalšou príčinou dlžníckej krízy bolo posilnenie amerického dolára a z toho vyplývajúce zdraženie dlhov. Do riešenia krízy zasiahol Medzinárodný menový fond (MMF), koncom 80. rokov prijali veritelia tzv. Bradyho plán.

Kríza systému US SAVINGS AND LOANS - 1985

-----------------------------------------

Polovicu 80. rokov 20. storočia charakterizovali bankroty menších amerických bánk známych ako US Savings and Loans (S&L - inštitúcie pre úspory a pôžičky). Išlo o miestne banky, ktoré poskytovali domácnostiam pôžičky a prijímali vklady od retailových investorov.

Na základe deregulácie v 80. rokoch 20. storočia sa mohli angažovať v omnoho komplexnejších často nerozumných finančných transakciách, čím sa dostávali do konkurencie s veľkými komerčnými bankami.

Do roku 1985 veľa týchto inštitúcií zbankrotovalo. Americká vláda prevzala záruku za mnohé individuálne účty v S&L, a preto mala obrovské finančné záväzky, keď došlo k ich bankrotom. Washington vytvoril Resolution Trust Company, spoločnosť, ktorá prevzala a predala všetky aktíva S&L, ktoré mohla. Náklady na urovnanie krízy dosiahli 150 miliárd USD.

Kríza zrejme posilnila väčšie banky tým, že odstránila ich slabších rivalov a vytvorila základ pre vlnu fúzií a konsolidácie v retailovom sektore bankovníctva v 90. rokoch.

Kríza akciových trhov - 1987

----------------------------

Americké akciové trhy utrpeli najväčší jednodňový pokles v povojnovej ére 19. októbra 1987. Akciový index Dow Jones Industrial Average sa vtedy prepadol o 22 % a trhy v Európe a Japonsku ho nasledovali.

K prepadu na burze viedlo všeobecné presvedčenie, že akciovým trhom dominuje obchodovanie na základe dôverných, verejne nedostupných informácií, tzv. insider trading, a prevzatia firiem sa uskutočňujú pomocou požičaných peňazí. Rast amerického hospodárstva sa v tom čase navyše spomaľoval. K tomu všetkému sa pripojili aj obavy o dolár, ktorého hodnota na medzinárodných trhoch klesala. Strach o dolár znásobilo rozhodnutie Nemecka zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu, čím posilnilo hodnotu marky.

Novo zavedený elektronický obchodný systém viedol k zosilneniu poklesov na akciovom trhu, pretože požiadavky na predaj sa vykonávali automaticky. Potenciálna hrozba krachu veľkých bánk viedla americkú centrálnu banku Federálny rezervný systém (Fed) a centrálne banky ostatných štátov k prudkému zníženiu úrokových sadzieb. Uplatnili sa aj tzv. vypínače na limitovanie programovaného obchodovania. Tento nástroj umožnil úradom nakrátko pozastaviť všetky obchody s akciami.

Zdalo sa, že priamy ekonomický dopad krachu na burze bol malý a akciové trhy sa rýchlo zotavili. Nižšie úrokové sadzby, osobitne vo Veľkej Británii, ale mohli v rokoch 1988-89 prispieť k vzniku bubliny na trhu s nehnuteľnosťami. Znížené úrokové sadzby mohli rovnako zapríčiniť, že sa libra dostala pod tlak, čo zas v roku 1992 viedlo k devalvácii britskej meny.

Krach ukázal, ako úzko sú previazané globálne akciové trhy a zmeny v hospodárskej politike v jednej krajine môžu potenciálne ovplyvniť trhy po celom svete. USA a Británia sprísnili zákony v oblasti "insider tradingu", zneužívania informácií, ktoré nepoznajú ostatní investori.

Mexická kríza - 1994/1995

-------------------------

Mexická kríza alebo Decembrový omyl (šp. El error de diciembre) alebo Tequilová kríza bola spočiatku menová kríza (kríza pesa), ktorá prerástla do krízy hospodárskej. V decembri 1994 Mexiko nebolo viac schopné v dôsledku tlakov na znehodnotenie pesa financovať dovtedajšie zavesenie (pegging) kurzu pesa na americký dolár a muselo zaviesť voľný výmenný kurz; nasledovalo znehodnotenie meny, strata dôvery v Mexiko a opúšťanie krajiny zahraničnými investormi a tento chýbajúci kapitál následne spôsobil hospodársku krízu.

Dopad zmienenej mexickej krízy na zahraničie, predovšetkým na Argentínu a susedné krajiny, sa označuje ako Tequilový efekt alebo Tequila efekt.

Kríza v Rusku - 1997

Krach súkromného IF Long-Term Capital - 1998

--------------------------------------------

Ku kolapsu súkromného investičného fondu Long-Term Capital Management (LTCM) došlo v poslednej etape svetovej finančnej krízy, ktorá sa začala v Ázii v roku 1997 a v nasledujúcom roku sa rozšírila do Ruska a Brazílie.

LTCM bol investičný fond na obchodovanie s obligáciami. Založili ho laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu Myron Scholes a Robert Merton. Obaja profesori ekonómie vychádzali z predpokladu, že sa z dlhodobého hľadiska úrokové sadzby rôznych štátnych obligácií budú zbiehať. Investičný fond zarábal na malých rozdieloch v sadzbách.

Keď však Rusko vyhlásilo v auguste 1998 bankrot, investori opustili vládne cenné papiere a zakotvili v bezpečnom prístave, ktorý pre nich predstavovali americké štátne obligácie. Rozdiely medzi úrokovými sadzbami obligácií prudko vzrástli.

Fondu LTCM, ktorý si požičal množstvo peňazí od iných spoločností, hrozila miliardová strata. Ak by jej chcel predísť, musel by predať americké obligácie, čím by uvrhol úverový trh do chaosu a vynútil by si rast úrokových sadzieb.

Federálny rezervný systém (Fed) dospel k názoru, že firmu je potrebné zachrániť. Ceduľová banka preto zvolala na stretnutie predstaviteľov popredných bánk, z ktorých mnohé investovali do LTCM, a presvedčila ich, aby spoločne poskytli 3,65 miliardy USD (79,65 miliardy Sk) na záchranu fondu pred okamžitým kolapsom.

Americká ceduľová banka v októbri 1998 prikročila k núdzovému zníženiu úrokových sadzieb. Krátko nato sa na trhu znovu obnovila stabilita. LTCM bol zlikvidovaný v roku 2000.

Finančná kríza v Brazílii - 1999

--------------------------------

Kríza, ktorá zasiahla štáty juhovýchodnej Ázie v roku 1997, sa preniesla aj do Latinskej Ameriky a zasiahla najväčšiu latinskoamerickú ekonomiku - Brazíliu. Po útoku menových špekulantov na hongkonskú burzu, ku ktorej došlo koncom roka 1997, klesli brazílske akcie o 30 %. Rovnaký pokles zaznamenal aj smerodajný index brazílskeho kapitálového trhu cenných papierov v Sao Paolo BOVESPA. Pri útoku na menu zdvihla centrálna banka hlavnú úrokovú sadzbu na 43,3 %. Nadhodnoteným reálom, vysokými úrokmi a zvyšujúcim sa devízovým zaťažením poklesol hospodársky rast.

Príčinou krízy začiatkom roka 1999 nebola slabosť brazílskeho priemyslu alebo obchodu, ale nekontrolovateľné pohyby obrovskej a nezvládnuteľnej masy špekulatívneho kapitálu.

Kríza vyvolaná internetovými spoločnosťami - 2000

-------------------------------------------------

Na sklonku 90. rokov došlo k oklamaniu akciových trhov rastom internetových spoločností ako Amazon a AOL, ktoré, ako sa zdalo, budú začiatkom novej hospodárskej éry. Táto udalosť vošla do dejín ako DOT.Com.kríza.

Hodnota akcií týchto internetových firiem prudko vzrástla po ich kótovaní na burze Nasdaq, a to aj napriek skutočnosti, že ziskové boli v skutočnosti len niektoré z nich.

Boom vyvrcholil, keď spoločnosť AOL poskytujúca internetové služby kúpila v januári 2000 tradičnú mediálnu firmu Time Warner za takmer 200 miliárd USD.

Bublina praskla v marci 2000 a hodnota indexu Nasdaq klesla do októbra 2002 o 78 %.

Prudký pokles mal širší dopad, znížili sa podnikateľské investície a rast amerického hospodárstva sa v nasledujúcom roku (2001) spomalil. Celý proces skomplikovali 11. septembra 2001 teroristické útoky v USA, čo vyústilo do dočasného uzatvorenia finančných trhov.

Fed postupne znižoval počas roka 2001 úrokové sadzby zo 6,25 % na 1 %, aby stimuloval ekonomický rast.

Hospodárska kríza v Argentíne - 2001/2002

-----------------------------------------

Koncom 80. rokov začala Argentína realizovať rozsiahly program ekonomických reforiem, ktorého cieľom bolo znížiť nadmernú infláciu a zaistiť dlhodobý ekonomický rast v krajine. Pozitívnym výsledkom bolo zníženie ročnej miery inflácie z hyperinflačných 4924 % v roku 1989 na 4 % v roku 2002. Odvrátenou stranou bolo prudké zvýšenie nezamestnanosti a rast zahraničného dlhu Argentíny. Krajina sa z recesie dostávala iba pomaly.

Začiatkom roka 2001 ponúkol MMF Argentíne pôžičku vo výške 13,7 miliardy USD. Táto pôžička mala pomôcť Argentíne pri splácaní jej zahraničného dlhu, ale hlavne upokojiť situáciu v krajine a prilákať nové zahraničné investície. MMF však už v auguste 2001 poskytol Argentíne 8 miliárd USD na zmiernenie krízy. Ozvali sa hlasy, že pôžička iba zvýši zahraničné zadlženie krajiny. V septembri 2001 klesla Argentína ešte hlbšie do trojročnej recesie. Miera nezamestnanosti sa v októbri 2001 zvýšila na 18,3 %. Situácia sa vyhrotila vypuknutím hospodárskej a finančnej krízy po tom, ako MMF neuvoľnil decembrovú tranžu vo výške 1,3 miliardy UDS, ktorú vláda potrebovala na splatenie úrokov zahraničným veriteľom.

Kríza amerických hypotekárnych ústavov - 2007

---------------------------------------------

Objavila sa začiatkom roka 2007, naplno prepukla v auguste 2007. Vyvolala ju zrejme nezodpovedná činnosť hypotekárnych ústavov, ktoré požičiavali veľké sumy osobám s nedostatočnými príjmami a tie svoje záväzky po zmene úrokovej sadzby nedokázali plniť. Navyše, obligácie ústavov v amerických bankách sa miešali s akciami iných spoločností a banky ich po vysokom ocenení ratingovými spoločnosťami predávali investorom do celého sveta. Bonita balíkov nezodpovedala oceneniu a teraz na to doplácajú americké banky a ich klienti.

Hlavný problém dnešnej situácie nie je v hypotekárnom bankovníctve, ale v extrémnom zvýšení zadlženia obyvateľstva a vysokom vnútornom čerpaní zdrojov podnikmi.

Súčasným problémom sveta je 531 biliónov USD fiktívnych aktív, ktorých reálna hodnota dosahuje len zhruba 60 biliónov USD. Podľa názoru odborníkov nemožno vylúčiť ani absolútne hroziaci kolaps akciových trhov. Na odvrátenie katastrofického scenára ponúkol prezident George W. Bush záchranný program vo výške 700 miliárd USD, financovaný z verejných zdrojov. Snemovňa reprezentantov Kongresu USA pôvodne odmietla Bushov plán, Senát však tento program schválil. Dnes v noci sa očakáva opätovné prerokovanie programu v Snemovni reprezentantov.

zdroj: databáza TASR, internet

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 645
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 179
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 376
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 687
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 035
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 960
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 689
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 520
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 249
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 246

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Neprehliadnite tiež

Fed sa chce zbaviť dlhopisov, ktoré nakupoval od krízy. Čo to prinesie?

Od októbra sa americká centrálna banka každý mesiac zbaví dlhopisov v hodnote 10 miliárd dolárov.

Do Prahy dorazili čínske bicykle ofo, ide o najväčšiu bikesharingovú službu na svete

Obyvatelia Prahy môžu zadarmo jazdiť na bicykloch od firmy ofo. Stačí im na to len mobilný telefón.

V Bratislave otvorili pizzeriu Domino´s, druhú najväčšiu sieť na svete

Pizzeria Domino´s má v hlavnom meste problém s doručovaním.