BRATISLAVA. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR sa to prejavilo v tom, že rezort financií vo svojich aktuálnych prognózach po dlhšom čase nerevidoval odhady rastu ekonomiky smerom nahor. Odhad reálneho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska tak ostáva na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcej predikcii, a to vo výške 7,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2009. Podľa IFP však naďalej pokračuje pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky, napriek tomu, že vzrástli negatívne riziká. "Slovenská ekonomika rastie vysokým tempom a strednodobý výhľad je v tomto smere naďalej pozitívny. Robustný hospodársky rast je rovnovážny, podporovaný rastom domáceho i zahraničného dopytu, ekonomika nejaví známky ohrozenia makroekonomickej stability," konštatuje inštitút vo svojom komentári.
Na rastúce riziko spomalenia tempa rastu slovenskej ekonomiky poukázal po stredajšom rokovaní vlády aj minister financií Ján Počiatek. Podľa jeho slov, odhady tempa rastu slovenskej ekonomiky sa nezmenili s avízom toho, že sa zvyšuje riziko ich poklesu. "Samozrejme, že vnímame to riziko zvýšené a uvidíme čo sa bude diať v najbližších mesiacoch a podľa toho budeme určite reagovať," konštatoval minister financií v súvislosti s očakávaným vývojom tempa rastu HDP. Podľa IFP, na rast slovenskej ekonomiky na jednej strane pozitívne vplýva rast zamestnanosti, ktorý sa v prvom polroku vyvíjal nad očakávania, avšak na strane druhej ho brzdí nižšia dynamika exportu a vyššia inflácia. "Napriek mierne nižšej dynamike exportu oproti očakávaniam možno konštatovať, že finančná kríza v USA a v eurozóne a následné spomalenie ekonomickej aktivity v týchto krajinách sa zatiaľ neodrazili negatívne na reálnej ekonomike Slovenska," uvádza inštitút. Odhad inflácie, meranej harmonizovaných indexom spotrebiteľských cien, pritom inštitút oproti predošlému odhadu zvýšil na 4,0 % v tomto roku a 3,9 % v nasledujúcom roku, predovšetkým v dôsledku globálneho rastu cien komodít. "Vplyv posilňovania slovenskej koruny však zatiaľ pomáha čiastočne tlmiť dopad tohto celosvetového trendu v plnej miere na Slovensko," dodáva IFP.
Keďže Slovensko je malou otvorenou ekonomikou a jeho hlavnými obchodnými partnermi sú krajiny eurozóny, MF považuje vplyv spomalenia eurozóny za signál možného rizika pre makroekonomický vývoj na Slovensku. Eurozóna pritom zaznamenala spomalenie rastu z 0,7 % v prvom kvartáli 2008 na mínusových 0,2 % v druhom kvartáli. MF SR však zatiaľ nevidí dôvod na premietnutie tohto signálu do reálnej ekonomiky Slovenska v podobe zníženia prognóz ekonomického rastu. Dôvodom je fakt, že slovenská ekonomika je oproti postihnutým krajinám v lepšej pozícii. "Finančný sektor je zdravý, rast úverov je stále vysoký napriek tomu, že oproti iným krajinám sú podmienky poskytovania úverov prísnejšie, odvetvie stavebníctva rastie naďalej dynamicky a reálna ekonomika ťaží naďalej z prílevu a rozširovania výrob zahraničných investorov," uvádza IFP. Vývoj vonkajšieho prostredia a jeho vplyv na reálnu ekonomiku pritom predstavuje pre Slovensko zvýšené riziko hlavne z dôvodu väčšej neistoty na finančných trhoch vplyvom hypotekárnej krízy USA a následne z dôvodu oslabenia ekonomickej aktivity vo vyspelých krajinách. "To by sa mohlo negatívne odraziť na reálnych ekonomických ukazovateľoch Slovenska, predovšetkým na exporte. Na domácej scéne vystupuje z krátkodobého hľadiska predovšetkým otázka vývoja regulovaných cien," uzatvára inštitút vo svojom komentári.
