BRATISLAVA. Hlad je jedným z činiteľov pri vznikajúcej politickej nestabilite predovšetkým v Ázii a Afrike.
Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Capital Markets Vladimíra Gešperíka (spoločnosť podniká na kapitálových a komoditných trhoch), faktory, ktoré súčasnú potravinovú krízu spôsobujú, majú rôzny charakter. Na jednej strane je to zvyšovanie dopytu po potravinách, spôsobený kúpyschopnosťou obyvateľstva v najľudnatejších krajinách ako Čína a India, na strane druhej je to dotované pestovanie poľnohospodárskych plodín za účelom výroby biopalív.
Na Zemi je približne 45 miliónov štvorcových kilometrov poľnohospodárskej pôdy. Keďže rozloha pôdy je limitovaná, teda konštantná, nie je možné počítať s nadmerným rastom pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Podľa Gešperíka rozlohu pôdy ľudstvo nedokáže ovplyvniť, môže pristúpiť len k jej kultivácii, čo prináša aj množstvo negatívnych faktorov, ako je ničenie dažďových pralesov či narušovanie rovnováhy v prírode. Napríklad Čína takto prišla v roku 2007 zhruba o 400 štvorcových kilometrov pôdy, USA dokonca až o 4000. V budúcnosti sa očakáva, že aj v krajinách Južnej Ameriky, ako Brazília či Argentína, sa zvýši plocha pôdy využívanej na poľnohospodárske účely.
Riešeniami, ktoré by mohli relevantne zvýšiť množstvo vypestovaných potravín v poľnohospodárstve, sú predovšetkým používanie hnojív na zlepšenie výnosov a pestovanie geneticky modifikovaných plodín, ktoré by dosahovali lepšie výnosy a boli by odolnejšie voči klimatickým zmenám alebo škodcom.
Prvou možnosťou riešenia problému spojeného s nedostatkom potravín, ako zdôrazňuje Gešperík, je zvýšenie množstva používaných hnojív, ktoré by zabezpečili lepšiu úrodu. Hnojivá sa v súčasnosti používajú na dopestovanie zhruba 40 až 60 % celkovo vypestovanej produkcie.
Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA vzrástla celková celosvetová produkcia obilnín z 905 miliónov ton dopestovaných v roku 1965 na 2,091 miliardy ton dopestovaných v roku 2007.
Príčinou dramatického nárastu produkcie obilnín vo svete nebolo využívanie pôdy s väčšou rozlohou, ale 122-% nárast výnosov z úrody spôsobený hnojením.
Aplikácia metód genetického inžinierstva do klasických metód šľachtenia rastlín s cieľom tvorby GMO a ich pestovania ovplyvní systém rastlinnej výroby pravdepodobne viac ako lacnejšia chemizácia poľnohospodárstva. Napriek určitým výhradám voči GMO sa od roku 1994, kedy bola povolená prvá GMO, pestovateľské plochy transgénnych rastlín zvýšili na 44,2 milióna ha a ich pestovanie sa ujalo v 13 krajinách. Z celkovej pestovateľskej plochy pripadá na USA 68 %, Argentínu 23 %, Kanadu 7 %, Čínu 1 % a zvyšok na ďalších 9 krajín.