BRATISLAVA.
Ako ďalej uviedol premiér Robert Fico pri predstavení Dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti tento cieľ by sa mohlo podariť dosiahnuť pri súbežnom zmenšovaní rozdielov v úrovni reálnych príjmov obyvateľstva. Podľa jeho slov vízia predpokladá aj dosiahnutie a ďalšie udržanie plnej efektívnej zamestnanosti do roku 2015.
Tieto ciele sú však podľa Roberta Fica dosiahnuteľné za predpokladu udržania vysokého tempa rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na báze využitia aj zahraničných investícii, ako aj využívania výhod znalostnej ekonomiky. Slovensko by malo v nasledujúcich rokoch využívať aj pozitívne stránky globalizácie a dokázať úspešne fungovať v podmienkach európskej menovej únie.
Fico: Musíme sa spojiť
Premiér počas svojho vystúpenia pri predstavení vízie rozvoja slovenskej spoločnosti taktiež otvoril verejnú diskusiu k tomuto dokumentu, pričom zdôraznil, že táto vízia nie je dielom vládnych úradníkov, ale širokej odbornej verejnosti.
"Predvídateľnosť vývoja spoločnosti považujem za veľmi dôležitý národný a štátny záujem, kde pokiaľ nedôjde k dohode širokého politického spektra, pôjde tu opäť iba o názor, ktorý bude ohraničený štyrmi rokmi a nebude podkladom pre vývoj spoločnosti v časovom horizonte, ktorý sme si postavili až do roku 2030," doplnil Robert Fico.
Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti si môžete vo formáte .pdf stiahnuť tu.
Zároveň zdôraznil, že Slovensko musí vedieť čo chce v stredno a dlhodobom horizonte dosiahnuť, bez ohľadu na to aké vlády bude mať. "Dávame ho na svetlo sveta so základným cieľom, dosiahnuť široký spoločensko-politický konsenzus na zásadnom dokumente o budúcnosti Slovenska ako predpoklad možnosti nerušeného vývoja našej spoločnosti," doplnil premiér pri otvorení verejnej diskusie o spomínanom dokumente.
Vedci: Západ nedobehneme
Životná úroveň na Slovensku bude aj v roku 2030 nižšia než v najvyspelejších krajinách Európskej únie. Rozdiely by sa síce mali znížiť, ale ani napriek súčasnému rýchlemu ekonomickému rastu si obyvatelia nebudú môcť za svoje mzdy kúpiť toľko, čo napríklad ľudia v Nemecku. Vyplynulo to zo štúdie Slovenskej akadémie vied (SAV) a vysokých škôl o budúcnosti Slovenska.
"Vízia dochádza k záverom, že do roku 2030 by bolo možné v porovnaní s úrovňou, ktorú v tom čase budú mať krajiny E 15, dosiahnuť reálne mzdy zhruba na úrovni 65 až 75 percent," povedal riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula o pozícii Slovenska voči pôvodným členom únie. Vlani dosiahla priemerná reálna mzda na Slovensku podľa štúdie úroveň 44 percent reálnych platov v najvyspelejších štátoch EÚ. Zaostávať podľa Šikulu naďalej bude aj výkonnosť ekonomiky v prepočte na obyvateľa a krajina bude mať aj vyššiu nezamestnanosť.
Autori štúdie upozornili, že aktuálny rýchly rast ekonomiky sa spomalí a štát sa bude musieť vysporiadať so zvyšujúcimi sa nákladmi na penzie či zdravotnú starostlivosť. Ekonomické zaťaženie obyvateľstva sa podľa nich do roku 2030 zvýši zhruba na dvojnásobok súčasného.
Ďalšiemu dobiehaniu vyspelejších krajín môže navyše zabrániť aj nedostatok pracovnej sily. "Bez dostatočnej pozornosti hospodárskej politiky k vývoju situácie na trhu práce sa štruktúrny, ale po istom čase aj absolútny nedostatok pracovných síl môže stať bariérou hospodárskeho rozvoja," uvádza štúdia.