BRATISLAVA. Ceny pri prechode na euro sleduje od začiatku augusta už aj Štatistický úrad. Prvé dve zisťovania ukázali, že ceny vybraných tovarov a služieb sú oproti prvému úhrnne o dve desatiny percenta nižšie.
Metóda, ktorú štatistici používajú, nevysvetľuje príčiny cenových zmien. Na jej základe tak nikto nemôže povedať, či je prípadné zvýšenie ceny neodôvodnené. Výskumy štatistikov tak nemôžu stačiť na to, aby sa pri niektorých produktoch zaviedla cenová regulácia.
Vývoj cien ovplyvnil pokles cien ovocia a zeleniny takmer o tri percentá. Dole šla aj položka káva, čaj a kakao – o 1,6 percenta. Zdraželo mäso a víno.
Štatistici sa zamerali na najčastejšie používané tovary, ktorých ceny sledujú každých desať dní vo vybraných 195 predajniach a prevádzkach služieb po celom Slovensku. Celkovo štatistici sledujú 196 tovarov v rôznych cenových úrovniach. Spolu je to okolo štyritisíc cien.
Krívajúca metóda
„Zameriavame sa na tovary, cez ktoré ľudia infláciu, teda rast cien, vnímajú najviac,“ povedal Štefan Adamec zo Štatistického úradu. Výber tovarov zo spotrebného koša robili štatistici spolu s ministerstvami práce a financií.
Do výberu sa tak dostali tovary ako chlieb tmavý, káva či sušienky s náplňou a bez náplne. Pritom na pultoch predajní sa dá nájsť dvestogramové balenie sušienok s čokoládovou náplňou za 28 korún, ale aj za 40 korún či viac. Podobne je to aj pri káve, kde sú cenové rozdiely medzi druhmi ešte väčšie.
Podľa Adamca nezvolili bližšiu špecifikáciu tovaru, lebo nie v každej predajni majú presne ten istý druh tovaru. Nerozhoduje ani to, či ide o domáci, alebo o dovezený tovar. Jedinou podmienkou je, že každý zisťovateľ sleduje v tej istej predajni presne ten istý výrobok. Napríklad pri položke chlieb tmavý je jedinou podmienkou to, že musí byť vyrobený z tmavej múky. Teda jeden pracovník môže sledovať ražný, iný cereálny chlieb.
Pokyny hovoria, že sledovať sa majú aj drahšie tovary. „Traja zisťovatelia sa zameriavajú na ryžu v Tescu, jeden na Tesco ryžu, druhý na Lagris a tretí na Sos. Podstatou skúmania je, že sledujú ceny tej istej značky po dekádach,“ vysvetlil metódu Adamec. Takto majú podľa neho zachytenú celú škálu výrobkov. Keby sa zamerali len na jednu značku, mohlo by sa podľa neho stať, že v jednej predajni ju nebudú mať a prišli by tak o položku do výpočtu.
Vidia iba cenu, kvalita sa môže meniť
Podľa analytika inštitútu Iness Richarda Ďuranu má takéto zisťovanie cien svoje obmedzenia, keďže pri nákupoch nie je možné zaručiť kúpu tovarov v tej istej kvalite. „Vyvodzovanie akýchkoľvek záverov pri zmene cien rádovo v jednotkách percent by bolo neobjektívne, lebo štatistika nemôže zaručiť, že došlo k zmene cien pri nezmenenej kvalite,“ povedal.
Okrem toho z takéhoto zisťovania nie je podľa neho možné vyčítať motív. Teda nie je jasné, či sa v raste ceny odrážajú zvýšené náklady, či ide o podnikateľskú stratégiu, alebo sa obchodník pokúša zneužiť neznalosť cien v eurách.
„Najlepšími kontrolórmi cien sú konkurencia a samotní spotrebitelia,“ povedal Ďurana.
