Bratislava 29. augusta (ČTK) - Z letového poriadku plánujú aerolinky vyškrtnúť podobne ako vlani najmä spojenia do prímorských dovolenkových destinácií. S otváraním nových liniek spoločnosť nepočíta, ponúkať bude najmä zabehnuté spojenia, povedal ČTK finančný riaditeľ SkyEurope Nick Manoudakis.
"Neplánujeme nové destinácie, našou prioritou je vykazovanie finančných výsledkov," uviedol finančný šéf aeroliniek. SkyEurope pre zlepšenie svojho hospodárenia, ktoré je od vzniku firmy pred šiestimi rokmi stále v mínuse, na zimu vráti lízingovej spoločnosti dve z 15 lietadiel a obmedzí prevádzku ďalšieho stroja. Zimný letový plán vstúpi do platnosti koncom októbra.
Najvýraznejšie sa plánované zmeny dotknú bratislavskej základne, ktorá v zime príde o dve tretiny destinácií. Okrem spojenia do írskeho Dublinu a Corku nebude SkyEurope ponúkať napríklad ani lety do španielskych, gréckych, chorvátskych či bulharských miest. Časť Slovákov však bude môcť využiť služby aeroliniek z viedenského letiska, odkiaľ bude lietať do 15 miest. Oproti letným mesiacom to znamená pokles počtu destinácií o 13, z letového poriadku sa stratia napríklad letné prímorské dovolenkové mestá, ale aj poľská Varšava a Krakov či rakúsky Innsbruck.
V Prahe zúži SkyEurope svoju ponuku o polovicu, lietať bude do 13 destinácií. V českej metropole pribudne v zime jediná nová linka spoločnosti, a to do juhotalianskeho Bari. Naopak, dočasne preruší spojenia do bulharských, chorvátskych či talianskych miest, ale aj do Lisabonu. Z východoslovenských Košíc budú aerolinky lietať v zime do štyroch miest vrátane Prahy.
Mnohé zo sezónne zatvorených liniek plánuje spoločnosť obnoviť na budúci rok v lete a záujemcom už na ne ponúka letenky. V máji a júni 2009 by aerolinky mali získať aj dve nové lietadlá, ktoré nahradia zimný výpadok.
SkyEurope za deväť mesiacov svojho finančného roka, ktorý sa skončil v závere júna, prehĺbila pre rast cien palív stratu medziročne zhruba o pätinu na 45,36 milióna eur (asi 1,37 miliardy korún). Prevádzkové výnosy spoločnosti naopak pokračovali v raste a dosiahli 168,45 milióna eura (5,07 miliardy Sk), čo je medziročne o 14,4 percenta viac.