BRATISLAVA. Po oznámení premiéra, že odvolá ministra životného prostredia Jaroslava Izáka (SNS) pribúda informácií o tom, že pri jeho pôsobení vznikali aj oveľa dôležitejšie problémy, ako rozdeľovanie dotácií z Environmentálneho fondu rádovo v miliónoch korún. A nejde len o emisné kvóty.
Izák bol v spore aj s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom (Smer), ktorému sa nevidelo, ako ministerstvo rozdeľovalo povolenia na prieskum a ťažbu plynu a ropy na Slovensku. Kto mal pravdu, naznačuje aj rozhodnutie generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý dal niektoré Izákove rozhodnutia preskúmať súdu.
Aj prokurátora, aj ministra hospodárstva požiadala o pomoc firma s kanadským kapitálom Euro–Geologic. Tá má záujem ťažiť v štyroch lokalitách –– Bažantnici a Gbeloch na Záhorí, na juhovýchode v obci Beša nad Latoricou a na Východoslovenskej nížine.
Ponuka Kanaďanov mohla ministrovi Smeru imponovať aj preto, lebo sa neformálne zaviazala, že ak vrty dostane, zabezpečí ťažbu v objeme až desatiny slovenskej spotreby plynu. Nepochodila. Minister Izák rozhodol, že vrty ostanú Nafte Gbely, hoci tá už ťažbu výrazne utlmila, venuje sa najmä skladovaniu plynu vo veľkokapacitných zásobníkoch.
Euro–Geological argumentoval aj tým, že sľúbil vyššie investície ako Nafta, bolo teda aj pravdepodobnejšie, že bude aj viac ťažiť. Nepomohla ani intervencia ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Ten kolegu z vlády Izáka navštívil, aby sa ho spýtal, prečo uprednostnil Naftu pred kanadskou firmou. Ako Izák argumentoval Jahnátkovi, sa SME nedozvedelo. Na otázky týkajúce sa vrtov ministerstvo hospodárstva neodpovedalo.
Zatiaľ bez rozhodnutia
Na Krajskom súde tak už od septembra minulého roka leží žaloba Generálnej prokuratúry na preskúmanie rozhodnutia ministerstva o predĺžení licencie na územie Bažantnica pre Naftu Gbely. Podľa nej ministerstvo porušilo znovu udelením licencie geologický zákon.
Kľúčové právne argumenty sú dva. Prvá je formálna: V žiadosti o predĺženie licencie, ako to bolo v prípade Nafty Gbely, zákon prikazuje firme buď znížiť plochu prieskumného územia o štvrtinu, alebo to nejako odôvodniť. Práve to má v pôvodných žiadostiach Nafty chýbať, doložili ho až po dvoch mesiacoch.
Po druhé: Podľa dokladov za celé minulé obdobie licencie na prieskumné územie vynaložila Nafta Gbely na geologické práce menej ako 15 percent peňazí, ktoré sľúbila. Zákon však hovorí jasne, že prieskum je začatý, ak sa naň dá už v prvom roku najmenej 15 percent. Počas obdobia platnosti licencie, teda štyroch rokov, to musí byť minimálne 70 percent peňazí z rozpočtu prieskumu. Ani to Nafta Gbely nesplnila. Teda podľa zákona jej žiadosť o predĺženie mala byť zamietnutá.
K žalobe sa Nafta Gbely zatiaľ nevyjadrila, požiadala o odklad.
Súd doteraz nevytýčil termín pojednávania. Hovorca krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak čaká, že sa tak stane po dovolenkách.
Rozhodnutie bolo správne
„Ministerstvo nesúhlasí s výsledkom vyšetrovania Generálnej prokuratúry a trvá na tom, že konalo v súlade s platnými právnymi normami,“ povedal hovorca ministerstva Peter Višváder. Konkurenčný Euro-Geologic podľa neho podal podnet na preskúmanie rozhodnutia ministerstva, lebo zistil, že prieskum Nafty v týchto územiach dopadol dobre.
Izákov hovorca tvrdí, že pri rozhodovaní zavážilo aj to, že Naftu Gbely už poznajú a firma Euro–Geologic je na Slovensku neznámy nováčik. Referencia o spoločnej ťažbe s českým partnerom ministerstvo nepresvedčila.
Ministerstvo nesúhlasí s výsledkom vyšetrovania Generálnej prokuratúry a trvá na tom, že konalo v súlade s platnými právnymi normami.
