BRATISLAVA. Strážiť výšku cien v súvislosti s eurom na trhu by mali podľa návrhu novely zákona o cenách okrem rezortu financií aj ministerstvá hospodárstva, dopravy, pôdohospodárstva a školstva. Každé z nich by malo dozerať na ceny podnikateľov vo svojej pôsobnosti. A ak niektorí z nich zdvihne ceny vyššie, ako je to primerané, príslušné ministerstvo zasiahne a cenu zreguluje.
Ministerstiev sme sa spýtali, ako bude prebiehať regulácia v praxi. Teda, ak príde k neúmernému zvýšeniu ceny nejakého tovaru v konkrétnej predajni, či príslušné ministerstvo zreguluje cenu tohto tovaru len v tejto predajni, alebo zadá jeho cenu na celom území Slovenska.
Odpovede ministerstiev odhalili, že ani ony samotné nemajú v novej úlohe cenových regulátorov jasno. Právomoc určovať ceny vo svojich rezortoch totiž chápe každé z nich úplne rozdielne.
Odlišne to však vidí aj samotný predkladateľ návrhu novely ministerstva financií.
Plošne
Rezort pôdohospodárstva, pod ktorý spadajú hlavne ceny potravín, chce regulovať ceny celoplošne. Ak sa opakovane preukáže zvyšovanie cien tovarov a služieb bez zvýšenia výrobných nákladov, pristúpi k „protrhovej regulácii cien,“ tvrdí.
„Určite nedôjde k regulácii u jedného konkrétneho predajcu či výrobcu alebo poskytovateľa služby, ale na konkrétny druh tovaru či služby celoplošne,“ tvrdí komunikačný odbor ministerstva.
Individuálne
Zatiaľ čo ministerstvo pôdohospodárstva v prípade nutnosti mieni ceny regulovať plošne, rezort financií, predkladateľ novely, má iný názor. Podľa jeho hovorcu Miroslava Šmála sa má ku každému prípadu regulácie ceny tovaru či služby pristupovať individuálne.
Ak by zvýšil neprimerane cenu len jeden konkrétny predajca, cena sa bude podľa Šmála regulovať len uňho. „Cieľom nie je plošná regulácia, ale len naozaj vo výnimočných prípadoch, ak by prišlo k naozaj výraznému zneužívaniu prechodu na euro, preto je tam dôraz na individuálne riešenie,“ povedal Šmál. Pripomenul, že cena nebude regulovaná, ak bude rásť rovnomerne alebo primerane na celom trhu v dôsledku zvýšenia cien vstupov. V takom prípade rast ceny u podnikateľa bude podľa Šmála v poriadku. „Vždy sa treba pýtať, nielen či cena rastie, ale hlavne prečo rastie,“ vysvetlil.
Podľa ministerstva financií by nemali byť regulované ani ceny luxusných tovarov. Regulácia sa bude zameriavať na tovary a služby nevyhnutne potrebné pre spotrebiteľa.
Pri tovaroch, ktoré dovážame, ako je napríklad ryža, sa bude prihliadať na vývoj cien na svetových trhoch. „To predajcovia neovplyvnia, ale môžu ovplyvniť, aká je ich marža, či je to päť, dvadsať či päťdesiat percent,“ povedal. Tam sa podľa neho dá už hovoriť o regulácii.
Nie naša vec
Ministerstvo školstva má podľa novely regulovať ceny v školskom stravovaní. Už teraz podľa takzvaného súboru nástrojov a opatrení vymedzilo finančné pásma, ktoré určujú, koľko peňazí môže dať jedáleň na nákup potravín na jedno jedlo podľa veku stravníkov.
„Ak je nákup potravín vykonaný podľa tohto, nemala by cena obedov neprimerane stúpať,“ povedala hovorkyňa rezortu Dana Španková.
Ak by predsa len k tomu došlo v niektorej z jedální, cenu bude podľa nej regulovať takzvaná Cenová rada, teda nie priamo ministerstvo. O vzniku Cenovej rady však návrh zákona zatiaľ nehovorí nič.
Od ministerstva hospodárstva sme sa dozvedeli, že otázky o regulácii cien v ich rezorte spadajú do kompetencie ministerstva financií. Návrh novely zákona o cenách však s ministerstvom hospodárstva ráta ako s jedným z cenových regulátorov.
Ministerstvo dopravy nepovažovalo zas za korektné sa vyjadriť k našim otázkam do ukončenia pripomienkového konania.
Obchodníci a malé firmy na eure zarobiť nechcú. Napriek tomu ceny budú stúpať aj po zavedení eura. Tvrdí šéf Slovenskej asociácie malých podnikov VLADIMÍR SIROTKA.
Ako hodnotíte návrh zákona o cenách, ktorým chce vláda umožniť, aby sa v prípade potreby mohli regulovať ceny akýchkoľvek tovarov a služieb?
„Akýkoľvek zásah do širšieho spektra cien zásadne narušuje trhové prostredie. Tento návrh nepovažujem za rozumný. Z dôvodu prechodu na euro nedôjde k zvyšovaniu cien. Ceny rastú preto, že dražejú energie, pohonné látky či potraviny všade vo svete. Proces zdražovania je všeobecný a nesúvisí s eurom.“
Vláda však vytvára atmosféru, akoby sa obchodníci chceli na eure obohatiť.
„Nie je to tak. Podľa informácií v médiách už v súvislosti s prechodom na euro, konkrétne na prezradení konverzného kurzu, niekto zarobil. Ale bežní obchodníci to neboli.“
Myslíte si, že vláda môže týmto zákonom vytvoriť prostredie na kriminalizovanie podnikateľov?
„Netrúfal by som si hovoriť priamo o kriminalizácii, i keď sa hovorí o úprave Trestného zákona, kde by neoprávnené zvyšovanie cien malo byť trestným činom.“
Čo rozumiete pod neoprávneným zvýšením cien?
„Ako ekonóm a účtovník sa aj ja pýtam, čo to je?
Dá sa niečo také obchodníkovi vôbec dokázať?
„Myslím si, že nie. Ceny sa riadia ponukou a dopytom. Ten, kto by to zisťoval, musel by nahliadnuť do vnútornej ekonomiky podnikateľa a posudzovať materiálové, mzdové a iné náklady a z toho zistiť, čo je a čo nie je oprávnené.“
Kedy môže prísť k neoprávnenému zvyšovaniu cien?
„Ak do nákladov dám niečo, čo som v skutočnosti dodávateľom nedodal. Keď si napríklad vymyslím faktúru, potom sa dá hovoriť o neoprávnenom obohatení a zisku. Ak je za faktúrou konkrétne plnenie, hovoríme len o miere zisku a tá je daná trhom. Neoprávnené môže byť len niečo, čo nie je podložené a čo si vymyslím. Ale to už nesúvisí s eurom.“
Nemyslíte si, že podnikatelia zo strachu pred rôznymi kontrolami, vyhrážkami zdražujú už teraz?
„To je celkom možné. Kampaň okolo eura a zvyšovania cien je nešťastná. Vytvára mýtus, že určením konverzného kurzu a zavedením dvojakého oceňovania sa akoby zmrazia ceny. Napríklad v televízii beží vládna reklama, kde sa hovorí, že čo zaplatíme dnes v korunách, o pol roka zaplatíme v eurách. To nie je pravda.“
Vládna reklama klame?
„Áno, lebo vytvára falošnú atmosféru, že duálnym zobrazovaním dôjde k zmrazeniu cien. Tá kampaň to navodzuje. Cena sa však môže vyvíjať. Celé sa to na budúci rok môže obrátiť proti spotrebiteľom. Veľa obchodníkov si povie, že ak to nezvýšia teraz, potom ich budú kontrolovať. Preto zo strachu radšej rýchlo zdražia tovary a služby, kým je čas.“
Keď ste s premiérom Ficom podpisovali spoločenskú dohodu, že ceny pre zavedenie eura nestúpnu, mali ste pocit, že chce podnikateľov kriminalizovať?
„Nie.“
Čo myslíte, prečo potom tak často hovorí o možnosti regulovať ceny všetkých tovarov a služieb?
„Uvedomujem si, že nie je ekonóm, ale právnik. Ale fakt je, že názory, ktoré vychádzajú z jeho okruhu a on ich tlmočí, zďaleka nie sú šťastné.“
Čo by ste robili, ak by k vám prišli kontrolóri a výstup by bol taký, že ste neoprávnene zvýšili ceny?
„Ak by takýto nemožný zákon vyšiel, súd nepomôže. Zostáva len obrátiť sa na Európsku komisiu alebo Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.“
Spotrebitelia na Slovensku majú podľa prieskumu pocit, že ceny rastú rýchlejšie, ako je skutočná inflácia.
Ľudia na Slovensku vnímajú rast cien skreslene. Vyplýva to z júnového prieskumu, ktorý vykonal Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade.
Spotrebitelia v prieskume uviedli, že najčastejšie nakupované tovary za posledných desať dní zdraželi v priemere o 4,7 percenta. Oficiálne údaje Štatistického úradu pritom hovoria o medzimesačnom raste spotrebiteľských cien v júni oproti máju ani nie o pol percenta.
Najvyššiu mieru rastu cien pritom respondenti pociťovali v cenách potravín a nealkoholických nápojov, a to v priemere o sedem percent. Podľa oficiálnych štatistík však ceny v tejto oblasti v júni medzimesačne vzrástli iba o 0,7 percenta.
Druhý najvyšší rast cien respondenti vnímali v oblasti vlasových a nechtových služieb, a to o 5,8 percenta. Podľa štatistík pritom celkovo sektor rozličných tovarov a služieb v minulom mesiaci zaznamenal len mierny nárast cien oproti máju, a to 0,2 percenta.
Ústav robil aj pravidelný monitoring subjektívneho vnímania pohybu cien na základe skúseností z iných krajín eurozóny.
Rast cien po prijatí eura je jedným z hlavných problémov, ktorého sa občania obávajú.
