V Nemecku začínajú opäť diskutovať o jadre

Hamburg 5. júla (TASR) - Celý svet znovu vsádza na atómovú energiu, iba Nemecko chce ísť opačným smerom. Hoci aj v ňom pribúda hlasov, ktoré žiadajú novú ...

Hamburg 5. júla (TASR) - Celý svet znovu vsádza na atómovú energiu, iba Nemecko chce ísť opačným smerom. Hoci aj v ňom pribúda hlasov, ktoré žiadajú novú verejnú diskusiu o jadrovej energetike. Starý strach predsa však zostáva aj naďalej silný. Do diskusie sa rozhodol prispieť aj denník Die Welt pohľadom na sedem najväčších mýtov, ktoré bránia v krajine racionálnej diskusii o jadrovej energetike, chce prekonať prekážky, ktoré sa pri tejto téme stále pokladajú za neprekonateľné.

V Nemecku sa všade vztyčujú vrtule veterných generátorov, pribúda solárnych striech; napriek tomu účty za elektrinu rastú. Cena ropy a plynu sa šplhá do výšav. Uhlie sa pokladá za najväčšieho škodcu životného prostredia. Obavy o energiu už nie sú len témou pre expertov, diskutuje sa o nich aj doma za kuchynským stolom. V Nemecku doteraz zostáva len jedna reforma energetiky absolútnym tabu: atómová energia.

Na celom svete jestvuje 210 jadrových elektrární so 439 blokmi, napojenými na rozvodnú sieť. Ďalších 34 blokov je rozostavaných. Odmietavým postojom k jadrovej energetike sú Nemecko a Rakúsku čoraz osihotenejšie.

Denník sa pýta, prečo sa práve tieto dve krajiny boja jadrovej energie? Slovo Černobyľ stačí aj teraz na to, aby sa ihneď prestalo diskutovať o výhodách sily atómového jadra. Černobyľ a iné slová, za ktorými ľudia vidia jadrové žiarenie a hrôzy súdneho dňa, sa pokladajú za najextrémnejšie formy veľkých technologických nezmyslov. Vyvolávanie odmietavých postojov v nemeckej verejnosti voči jadrovej energetike jedným slovom, či udalosťou, sú hlavnou prekážkou, prečo sa v krajine nedarí rozvinúť racionálnu diskusiu o užitočnosti a budúcnosti jadrovej energetiky.

Mýtus číslo 1 - Černobyľská katastrofa. Tvrdí sa, že černobyľská tragédia prekryla všetky nejadrové priemyselné pohromy. Predvlani, 20 rokov po Černobyle, orgány Spojených národov, ktoré skúmali mnoho rokov dôsledky nehody reaktora na zasiahnuté krajiny, Ukrajinu, Bielorusko a Rusko, predložili vyčerpávajúcu správu. Na jej vypracovaní sa zúčastnili aj Medzinárodná komisia pre atómovú energiu, Svetová zdravotnícka organizácia, UNDP, rozvojový program Spojených národov, detský fond UNICEF.

Zhrnutie výskumu. V súvislosti s jadrovou nehodou prišlo o život 47 osôb, ktoré likvidovali požiar reaktora. Zahubilo ich jadrové žiarenie. Asi u 4000 detí zo zamoreného okolia elektrárne sa časom objavila rakovina štítnej žľazy v dôsledku úniku jódu 131. Z nich zomrelo deväť, lebo dnes je tento druh rakoviny dobre liečiteľný. V ďalších desaťročiach sa môžu na základe štatistickej pravdepodobnosti vyskytnúť ešte 4000 prípadov tejto rakoviny. Tie sa však nedajú dokázať, pokiaľ sa rakovina neprezradí svoj pôvod.

Toto všetko je hrozné nešťastie. Ale počet obetí Černobyľu je hlboko pod nemeckými prognózami.

V Nemecku sa neustále písalo o stovkách tisíc mŕtvych, ktoré by mohli zahynúť pri jadrových katastrofách. Prípady, o ktorých referovali Spojené národy, sú všetky skľučujúce, ale nedokazujú, že rozmer černobyľskej katastrofy je najväčší spomedzi všetkých nešťastí spôsobených zlyhaním techniky. Počas katastrofy v tovární v Indii v meste Bhópal, na ktorú sa už v Európe takmer zabudlo, v dôsledku otrávenia chemikáliami pri najnižšom odhade priamo zahynulo 3800 ľudí a stovky tisíc utrpeli zranenia. (Tragédia sa odohrala v roku 1984 v závode spoločnosti Union Carbide. Pri technologickej poruche uniklo veľké množstvo toxických plynov. Niektoré pramene uvádzajú, že v Bhópale zahynulo 16.000 ľudí. Poznámka prekladateľa).

Záver: Černobyľ bol jednou z najväčších priemyselných nešťastí 20. storočia; nič viac, ale ani nič menej. Proti Černobyľu ako hlavnému protiatómovému argumentu však hovoria okolnosti, že nehodu - ako sa neskôr dokázalo - spôsobili extrémne chyby zodpovedných inžinierov. Mýtus číslo 2 - rakovina spôsobená jadrovou elektrárňou. Je pravdou, že v okolí nemeckej jadrovej elektrárne Krümmel sa vyskytlo vyššie množstvo leukémie. Do roku 2005 ju diagnostikovali u 16 detí, bol to trojnásob než mal byť ich štatistický počet. Avšak faktom je aj to, že sa podobné anomálie vyskytujú aj v oblastiach, ktoré sú veľmi ďaleko od jadrových elektrární, napríklad v Sittensene a Elmshorne.

Autorka štúdie o leukémii v okolí elektrárne Maria Blettnerová, riaditeľka ústavu pre biometriu Univerzity v Mainzi uviedla, že prípady leukémie nemožno dávať do súvislosti s rádiovým žiarením z elektrárne. Žiarenie z jadrovo-technických zariadení je 1000-krát až 100.000-krát slabšie ako prírodné jadrové žiarenie, ktorému sme denne vystavení. A je oveľa menšie, ako zaťaženie, ktoré ľudia podstupujú pri röntgenovom snímkovaní alebo počas letu v lietadle. Mýtus číslo 3 - nebezpečnosť atómovej energie. Ak bude niekto vychádzať zo štatistiky o počte mŕtvych a zranených, potom je uhlie s veľkým náskokom tým naozaj najnebezpečnejším produktom. Každý rok pri jeho dobývaní zahynú tisíce baníkov. V roku 2005 zahynulo len v čínskych baniach vyše 6000 mužov. Pritom sa neberú do úvahy úmrtia, ktoré nastanú časom v dôsledku zanesenia pľúc baníkov uhoľným prachom.

A bez povšimnutia nemožno prejsť ani vodné katastrofy. Napríklad v roku 1975 vody pretrhnutých priehrad v Číne zahubili len v provincii Henan 26.000 ľudí. Mýtus číslo 4 - nejasné dlhodobé následky. Opak je pravdou. Obe jadrové bomby, ktoré boli zhodené na konci druhej svetovej vojny, sa dlhodobo skúmajú s naozajstnou vedeckou dôslednosťou. Od roku 1950 spoločná japonsko-americkej lekárska komisia sleduje 120.000 osôb ožiarených počas výbuchu bômb.

Pri výbuchu a v dôsledku tlakovej vlny zahynulo v Hirošime 140.000 ľudí, v Nagasaki 70.000. Z tých, čo prežili, lebo sa nachádzali ďalej od epicentra výbuchu, doteraz zomrelo na následky ožiarenia asi 800. Je to podstatne menej, ako sa pôvodne predpokladalo. Mnohí zo sledovaných už zomreli, ale z iných príčin.

Mýtus číslo 5 - večné dedičstvo atómového odpadu. Priemerná nemecká jadrová elektráreň vyprodukuje ročne približne 1,1 tony jadrového odpadu. Na konečné uskladnenie sa roztaví, vloží do obalov z legovanej ocele. Odpad potom putuje 1000 metrov pod povrch. Takýmto spôsobom sa rádioaktívny materiál dostatočne účinne odizoluje od života na zemskom povrchu. Atómový odpad nie je však jedinou rádioaktívnou látkou, ktorá by mohla zasiahnuť zemskú kôru. Granitové skaly a iné prapôvodné kamene, ktoré sa nachádzajú napríklad v Alpách, ho vyžarujú oveľa viac.

Mýtus číslo 6 - zásoby uránu sa onedlho vyčerpajú. Tvrdenie je v podstate pravdivé. Platí to v prípade, ak sa hovorí o ložiskách uránu, ktoré sú známe teraz a v prípade, ak by sa nenašli nové. Svet má zásoby uránu asi na 50 rokov. Teraz sa nové ložiská uránu takmer nehľadajú, lebo priemysel ho má dosť na päť desaťročí.

Prepracovaním vyhoreného paliva a ďalšími technológiami sa s terajšími zásobami uránu dá vydržať ešte o 30 až 60 rokov dlhšie. Urán zostáva hospodársky únosným nosičom energie aj napriek tomu, že jeho cena silno rastie. A zdražovanie môže ešte pokračovať. Podiel jadrového paliva na výrobe elektrickej energie je totiž len 5 až 10 % jej ceny. Urán má výhodu voči rope napríklad v tom, že ho dodávajú predovšetkým politicky stabilné krajiny, napríklad Kanada a Austrália. Mýtus číslo 7 - rádioaktívne žiarenie. Rádioaktivita, ktorá pochádza z rozličných zdrojov, nás bombarduje zo všetkých strán. Za hodinu sa rozpadá asi 30 miliónov atómov, to zodpovedá 9000 becquerelov (je to jednotka sústavy SI pre rádioaktivitu). Prírodné žiarenie Zeme dosahuje niekoľko millisievertov (millisievert je odvodená jednotka sústavy SI pre dávkový ekvivalent vyjadrujúci biologický účinok ionizujúceho žiarenia, súčin absorbovanej dávky v Gy /gray/ a akostného faktora).

Toto množstvo žiarenia zodpovedá stotine až tisícine hodnoty, ktorá by mohla byť nebezpečná pre ľudský organizmus. Ak telo dostane naraz dávku 200 millisievertov, štatisticky stúpa nebezpečenstvo rakoviny vyvolanej žiarením o percento. Pracovníci jadrových elektrární dostávajú denne niekoľko mikrosievertov (milióntin millisievertov) . Pri lete v cestovnej výške lietadla dostávajú cestujúci asi päť mikrosievertov za hodinu.

Die Welt uvádza, že v zahraničí sa stáva atómová energia čoraz obľúbenejšou. Talianska vláda zrevidovala záver starého rozhodnutie o nebudovaní jadrových elektrární v krajine; chce ich nechať stavať. Vo švajčiarskom kantóne Solothurn, len 20 kilometrov od nemeckých hraníc, sa má vybudovať pri terajšom jadrovom reaktore ďalší. Aj Česko plánuje výstavbu jadrovej elektrárne. Fínski sociálni demokrati znovu vkladajú nádeje do atómu. Švédi postupne ustupujú od rozhodnutia zastaviť výrobu v jadrových reaktoroch. "V dôsledku klimatických zmien je nevyhnutné, aby sa vybudovala nová generácia jadrových elektrární," povedal britský minister hospodárstva John Hutton. Vo Francúzsku sa v jadrových elektrárňach vyrábajú tri štvrtiny elektrickej energie, ktorú krajina potrebuje. A ani jedna jeho vláda nechcela nič na tejto tradícii zmeniť. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso nedávno povedal, že atómové jadro je lacným zdrojom energie s nízkymi emisiami.

Málo prekvapilo, že aj Spojené štáty pôjdu po nukleárnej ceste. Protijadrové hnutie tam nebolo nikdy silné. Prezident George W. Bush súhlasil s dlhším využívam súčasných jadrových zariadení. Republikánsky kandidát John McCain sľúbil, že keď sa stane novým prezidentom v Spojených štátoch sa postaví 45 jadrových elektrární. Rovnaký názor na jadrovú energetiku má aj kandidát demokratov do Bieleho domu Barack Obama. V USA vyšla vlani prvá kniha bývalej odporkyne jadrovej energetiky, ktorá zmenila názor.

V knihe Power to Save the World priniesla newyorská novinárka Gwyneth Cravensová rozhovory s fyzikmi a inžiniermi, ktorí zmenili jej odmietavý vzťah k atómovej energii. "Mne sa hlási čoraz viac ochrancov životného prostredia," povedala, "ktorí sa vzdávajú svojho odmietavého postoja k jadrovej energii." Jedným z nich je spoluzakladateľ a dlhoročný predseda Greenpeace Patrick Moore. Od určitého času verejne vystupuje na podporu jadrovej energetiky. "Fosílne palivá," argumentuje, "sú cenné a neobnoviteľné zdroje, ktoré môžeme potrebovať na výrobu plastických látok alebo chemikálií. A my nimi znečisťujeme vzduch!"

Informoval o tom nemecký denník Die Welt.

jns

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 377
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 569
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 377
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 774
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 660
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 448
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 460
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 908
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 177
  10. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 158

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

DOMOV

Kaliňák sa potichu zmieril so sporným stavbárom z Gorily

Viedli súdne spory so stavebnou firmou, tá je vo viacerých kauzách.

Neprehliadnite tiež

Matečnú vyznamenali Francúzi za zásluhy v agrosektore

Ide o jedno z najvýznamnejších francúzskych štátnych vyznamenaní.

Na letisku v Kráľovej prerušili prevádzku, na plochu vnikol bager

Incident na malom letisku 35 kilometrov od hlavného mesta pravdepodobne súvisí so sporom o pôdu.

Ceny ropy sa vrátili k rastu

Dôvodom boli správy o raste zásob ropy v USA.

Boeing otvorí v Európe prvý závod, vybral si na to Britániu

Vyrábať sa tu majú ovládače vztlakových pristávacích klapiek na krídla.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop