V Nemecku začínajú opäť diskutovať o jadre

Hamburg 5. júla (TASR) - Celý svet znovu vsádza na atómovú energiu, iba Nemecko chce ísť opačným smerom. Hoci aj v ňom pribúda hlasov, ktoré žiadajú novú ...

Hamburg 5. júla (TASR) - Celý svet znovu vsádza na atómovú energiu, iba Nemecko chce ísť opačným smerom. Hoci aj v ňom pribúda hlasov, ktoré žiadajú novú verejnú diskusiu o jadrovej energetike. Starý strach predsa však zostáva aj naďalej silný. Do diskusie sa rozhodol prispieť aj denník Die Welt pohľadom na sedem najväčších mýtov, ktoré bránia v krajine racionálnej diskusii o jadrovej energetike, chce prekonať prekážky, ktoré sa pri tejto téme stále pokladajú za neprekonateľné.

V Nemecku sa všade vztyčujú vrtule veterných generátorov, pribúda solárnych striech; napriek tomu účty za elektrinu rastú. Cena ropy a plynu sa šplhá do výšav. Uhlie sa pokladá za najväčšieho škodcu životného prostredia. Obavy o energiu už nie sú len témou pre expertov, diskutuje sa o nich aj doma za kuchynským stolom. V Nemecku doteraz zostáva len jedna reforma energetiky absolútnym tabu: atómová energia.

Na celom svete jestvuje 210 jadrových elektrární so 439 blokmi, napojenými na rozvodnú sieť. Ďalších 34 blokov je rozostavaných. Odmietavým postojom k jadrovej energetike sú Nemecko a Rakúsku čoraz osihotenejšie.

Denník sa pýta, prečo sa práve tieto dve krajiny boja jadrovej energie? Slovo Černobyľ stačí aj teraz na to, aby sa ihneď prestalo diskutovať o výhodách sily atómového jadra. Černobyľ a iné slová, za ktorými ľudia vidia jadrové žiarenie a hrôzy súdneho dňa, sa pokladajú za najextrémnejšie formy veľkých technologických nezmyslov. Vyvolávanie odmietavých postojov v nemeckej verejnosti voči jadrovej energetike jedným slovom, či udalosťou, sú hlavnou prekážkou, prečo sa v krajine nedarí rozvinúť racionálnu diskusiu o užitočnosti a budúcnosti jadrovej energetiky.

Mýtus číslo 1 - Černobyľská katastrofa. Tvrdí sa, že černobyľská tragédia prekryla všetky nejadrové priemyselné pohromy. Predvlani, 20 rokov po Černobyle, orgány Spojených národov, ktoré skúmali mnoho rokov dôsledky nehody reaktora na zasiahnuté krajiny, Ukrajinu, Bielorusko a Rusko, predložili vyčerpávajúcu správu. Na jej vypracovaní sa zúčastnili aj Medzinárodná komisia pre atómovú energiu, Svetová zdravotnícka organizácia, UNDP, rozvojový program Spojených národov, detský fond UNICEF.

Zhrnutie výskumu. V súvislosti s jadrovou nehodou prišlo o život 47 osôb, ktoré likvidovali požiar reaktora. Zahubilo ich jadrové žiarenie. Asi u 4000 detí zo zamoreného okolia elektrárne sa časom objavila rakovina štítnej žľazy v dôsledku úniku jódu 131. Z nich zomrelo deväť, lebo dnes je tento druh rakoviny dobre liečiteľný. V ďalších desaťročiach sa môžu na základe štatistickej pravdepodobnosti vyskytnúť ešte 4000 prípadov tejto rakoviny. Tie sa však nedajú dokázať, pokiaľ sa rakovina neprezradí svoj pôvod.

Toto všetko je hrozné nešťastie. Ale počet obetí Černobyľu je hlboko pod nemeckými prognózami.

V Nemecku sa neustále písalo o stovkách tisíc mŕtvych, ktoré by mohli zahynúť pri jadrových katastrofách. Prípady, o ktorých referovali Spojené národy, sú všetky skľučujúce, ale nedokazujú, že rozmer černobyľskej katastrofy je najväčší spomedzi všetkých nešťastí spôsobených zlyhaním techniky. Počas katastrofy v tovární v Indii v meste Bhópal, na ktorú sa už v Európe takmer zabudlo, v dôsledku otrávenia chemikáliami pri najnižšom odhade priamo zahynulo 3800 ľudí a stovky tisíc utrpeli zranenia. (Tragédia sa odohrala v roku 1984 v závode spoločnosti Union Carbide. Pri technologickej poruche uniklo veľké množstvo toxických plynov. Niektoré pramene uvádzajú, že v Bhópale zahynulo 16.000 ľudí. Poznámka prekladateľa).

Záver: Černobyľ bol jednou z najväčších priemyselných nešťastí 20. storočia; nič viac, ale ani nič menej. Proti Černobyľu ako hlavnému protiatómovému argumentu však hovoria okolnosti, že nehodu - ako sa neskôr dokázalo - spôsobili extrémne chyby zodpovedných inžinierov. Mýtus číslo 2 - rakovina spôsobená jadrovou elektrárňou. Je pravdou, že v okolí nemeckej jadrovej elektrárne Krümmel sa vyskytlo vyššie množstvo leukémie. Do roku 2005 ju diagnostikovali u 16 detí, bol to trojnásob než mal byť ich štatistický počet. Avšak faktom je aj to, že sa podobné anomálie vyskytujú aj v oblastiach, ktoré sú veľmi ďaleko od jadrových elektrární, napríklad v Sittensene a Elmshorne.

Autorka štúdie o leukémii v okolí elektrárne Maria Blettnerová, riaditeľka ústavu pre biometriu Univerzity v Mainzi uviedla, že prípady leukémie nemožno dávať do súvislosti s rádiovým žiarením z elektrárne. Žiarenie z jadrovo-technických zariadení je 1000-krát až 100.000-krát slabšie ako prírodné jadrové žiarenie, ktorému sme denne vystavení. A je oveľa menšie, ako zaťaženie, ktoré ľudia podstupujú pri röntgenovom snímkovaní alebo počas letu v lietadle. Mýtus číslo 3 - nebezpečnosť atómovej energie. Ak bude niekto vychádzať zo štatistiky o počte mŕtvych a zranených, potom je uhlie s veľkým náskokom tým naozaj najnebezpečnejším produktom. Každý rok pri jeho dobývaní zahynú tisíce baníkov. V roku 2005 zahynulo len v čínskych baniach vyše 6000 mužov. Pritom sa neberú do úvahy úmrtia, ktoré nastanú časom v dôsledku zanesenia pľúc baníkov uhoľným prachom.

A bez povšimnutia nemožno prejsť ani vodné katastrofy. Napríklad v roku 1975 vody pretrhnutých priehrad v Číne zahubili len v provincii Henan 26.000 ľudí. Mýtus číslo 4 - nejasné dlhodobé následky. Opak je pravdou. Obe jadrové bomby, ktoré boli zhodené na konci druhej svetovej vojny, sa dlhodobo skúmajú s naozajstnou vedeckou dôslednosťou. Od roku 1950 spoločná japonsko-americkej lekárska komisia sleduje 120.000 osôb ožiarených počas výbuchu bômb.

Pri výbuchu a v dôsledku tlakovej vlny zahynulo v Hirošime 140.000 ľudí, v Nagasaki 70.000. Z tých, čo prežili, lebo sa nachádzali ďalej od epicentra výbuchu, doteraz zomrelo na následky ožiarenia asi 800. Je to podstatne menej, ako sa pôvodne predpokladalo. Mnohí zo sledovaných už zomreli, ale z iných príčin.

Mýtus číslo 5 - večné dedičstvo atómového odpadu. Priemerná nemecká jadrová elektráreň vyprodukuje ročne približne 1,1 tony jadrového odpadu. Na konečné uskladnenie sa roztaví, vloží do obalov z legovanej ocele. Odpad potom putuje 1000 metrov pod povrch. Takýmto spôsobom sa rádioaktívny materiál dostatočne účinne odizoluje od života na zemskom povrchu. Atómový odpad nie je však jedinou rádioaktívnou látkou, ktorá by mohla zasiahnuť zemskú kôru. Granitové skaly a iné prapôvodné kamene, ktoré sa nachádzajú napríklad v Alpách, ho vyžarujú oveľa viac.

Mýtus číslo 6 - zásoby uránu sa onedlho vyčerpajú. Tvrdenie je v podstate pravdivé. Platí to v prípade, ak sa hovorí o ložiskách uránu, ktoré sú známe teraz a v prípade, ak by sa nenašli nové. Svet má zásoby uránu asi na 50 rokov. Teraz sa nové ložiská uránu takmer nehľadajú, lebo priemysel ho má dosť na päť desaťročí.

Prepracovaním vyhoreného paliva a ďalšími technológiami sa s terajšími zásobami uránu dá vydržať ešte o 30 až 60 rokov dlhšie. Urán zostáva hospodársky únosným nosičom energie aj napriek tomu, že jeho cena silno rastie. A zdražovanie môže ešte pokračovať. Podiel jadrového paliva na výrobe elektrickej energie je totiž len 5 až 10 % jej ceny. Urán má výhodu voči rope napríklad v tom, že ho dodávajú predovšetkým politicky stabilné krajiny, napríklad Kanada a Austrália. Mýtus číslo 7 - rádioaktívne žiarenie. Rádioaktivita, ktorá pochádza z rozličných zdrojov, nás bombarduje zo všetkých strán. Za hodinu sa rozpadá asi 30 miliónov atómov, to zodpovedá 9000 becquerelov (je to jednotka sústavy SI pre rádioaktivitu). Prírodné žiarenie Zeme dosahuje niekoľko millisievertov (millisievert je odvodená jednotka sústavy SI pre dávkový ekvivalent vyjadrujúci biologický účinok ionizujúceho žiarenia, súčin absorbovanej dávky v Gy /gray/ a akostného faktora).

Toto množstvo žiarenia zodpovedá stotine až tisícine hodnoty, ktorá by mohla byť nebezpečná pre ľudský organizmus. Ak telo dostane naraz dávku 200 millisievertov, štatisticky stúpa nebezpečenstvo rakoviny vyvolanej žiarením o percento. Pracovníci jadrových elektrární dostávajú denne niekoľko mikrosievertov (milióntin millisievertov) . Pri lete v cestovnej výške lietadla dostávajú cestujúci asi päť mikrosievertov za hodinu.

Die Welt uvádza, že v zahraničí sa stáva atómová energia čoraz obľúbenejšou. Talianska vláda zrevidovala záver starého rozhodnutie o nebudovaní jadrových elektrární v krajine; chce ich nechať stavať. Vo švajčiarskom kantóne Solothurn, len 20 kilometrov od nemeckých hraníc, sa má vybudovať pri terajšom jadrovom reaktore ďalší. Aj Česko plánuje výstavbu jadrovej elektrárne. Fínski sociálni demokrati znovu vkladajú nádeje do atómu. Švédi postupne ustupujú od rozhodnutia zastaviť výrobu v jadrových reaktoroch. "V dôsledku klimatických zmien je nevyhnutné, aby sa vybudovala nová generácia jadrových elektrární," povedal britský minister hospodárstva John Hutton. Vo Francúzsku sa v jadrových elektrárňach vyrábajú tri štvrtiny elektrickej energie, ktorú krajina potrebuje. A ani jedna jeho vláda nechcela nič na tejto tradícii zmeniť. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso nedávno povedal, že atómové jadro je lacným zdrojom energie s nízkymi emisiami.

Málo prekvapilo, že aj Spojené štáty pôjdu po nukleárnej ceste. Protijadrové hnutie tam nebolo nikdy silné. Prezident George W. Bush súhlasil s dlhším využívam súčasných jadrových zariadení. Republikánsky kandidát John McCain sľúbil, že keď sa stane novým prezidentom v Spojených štátoch sa postaví 45 jadrových elektrární. Rovnaký názor na jadrovú energetiku má aj kandidát demokratov do Bieleho domu Barack Obama. V USA vyšla vlani prvá kniha bývalej odporkyne jadrovej energetiky, ktorá zmenila názor.

V knihe Power to Save the World priniesla newyorská novinárka Gwyneth Cravensová rozhovory s fyzikmi a inžiniermi, ktorí zmenili jej odmietavý vzťah k atómovej energii. "Mne sa hlási čoraz viac ochrancov životného prostredia," povedala, "ktorí sa vzdávajú svojho odmietavého postoja k jadrovej energii." Jedným z nich je spoluzakladateľ a dlhoročný predseda Greenpeace Patrick Moore. Od určitého času verejne vystupuje na podporu jadrovej energetiky. "Fosílne palivá," argumentuje, "sú cenné a neobnoviteľné zdroje, ktoré môžeme potrebovať na výrobu plastických látok alebo chemikálií. A my nimi znečisťujeme vzduch!"

Informoval o tom nemecký denník Die Welt.

jns

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku
  10. Viac času pre rodinu by uvítala viac ako tretina Slovákov
  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Cambridge Business School, škola novej doby
  9. Cykloturistický trip študentov SvF STU v Bratislave – Vol. 4
  10. História sťahovania
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 9 598
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 040
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 8 012
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 788
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 936
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 5 579
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 196
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 574
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 760
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 186

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

TECH

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Rastlinné zložky zabránia počatiu.

Neprehliadnite tiež

Rusko a Turecko podpísali dohodu o zrušení sankcií. Paradajkové embargo ostáva

Rusi zaviedli sankcie po zostrelení stíhačky pri turecko-sýrskych hraniciach.

Bitcoin rastie a rastie. Pokoril nový rekord

Hodnota kryptomeny v pondelok prekona 2 100 dolárov.

Česká OVB stiahla žalobu na študenta, ktorý natočil kontroverzný film

Študentský film zobrazil aj bujaré večierky, na ktorých sa zabávali finanční poradcovia.

Najväčší záujem je o frekvenciu 102,4 megahertza Senec

O voľné rozhlasové frekvencie má záujem sedem rádií

O šesť voľných rozhlasových frekvencií v jarnom výberovom konaní má záujem sedem vysielateľov.