BRATISLAVA 4. júla (SITA) - Slovenské zdravotníctvo nemalo počas prvých dvoch rokov pôsobenia súčasnej vlády žiadnu víziu. Práve táto kritika sa pri hodnotení činnosti Ministerstva zdravotníctva SR (MZ) v polovici funkčného obdobia kabinetu Roberta Fica objavuje najčastejšie. Väčšinu rozhodnutí rezortu pritom odborná verejnosť kritizuje. Jedinú výnimku predstavuje zavedenie degresívnej marže. Vláde a ministerstvu vyčíta predovšetkým zrušenie poplatkov u lekára a v nemocnici, zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a ich privatizáciu, obmedzenie použitia zisku v zdravotných poisťovniach, neriešenie zadlžovania štátnych zdravotníckych zariadení, či tvorbu minimálnej siete. Ministerstvo zdravotníctva naopak vo svojom stanovisku uvedené zmeny v systéme vníma pozitívne.
Peter Pažitný z Health Policy Institute (HPI) označil obdobie rokov 2006 až 2008 v slovenskom zdravotníctve za premárnené. Podľa Petra Goliaša z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) boli tieto roky poznačené bojom štátu za "bezplatné" zdravotníctvo a jeho silnejší vplyv. "Vláda nepredložila žiadnu analýzu, ktorá by vyhodnotila dopady prijatých zmien, v realite však žiadne zlepšenia nevidno," povedal. Zároveň poukázal na to, že štát nemá kapacitu zabezpečiť takú úroveň zdravotníctva, ktorá by zodpovedala stupňu rozvoja našej ekonomiky. V zdravotníctve treba podľa neho jasne rozdeliť, čo ma spravovať štát a čo môže riešiť trh. "Súčasná vláda nemá odvahu povedať to nahlas, realitou je preto spontánny vývoj," doplnil. Trh teda funguje aj tam, kde by fungovať nemal a naopak. Realita je potom podľa neho taká, že platíme aj tam, kde by sme nemali.
Ako príklad nesystémových krokov v rezorte poukazujú predstavitelia oboch inštitútov na zrušenie poplatkov. Pažitný tvrdí, že sa týmto krokom opätovne začalo plytvanie vzácnymi zdrojmi a že to zároveň spôsobilo výpadok zdrojov pre poskytovateľov. Goliaš zase upozorňuje, že to viedlo k častejším návštevám u lekára, na čo vláda reagovala zavedením výmenných lístkov. "Výsledkom sú dlhšie čakacie rady u všeobecného lekára, čo je v dôsledku strateného času pacientov výrazne drahšie a menej efektívne opatrenie, ako priame platby," uviedol. Ministerstvo zdravotníctva však vníma zrušenie päťdesiatkorunového poplatku za každý deň hospitalizácie v nemocnice, zrušenie dvadsaťkorunového poplatku za návštevu ambulancie, ako aj zníženie dvadsaťkorunového poplatku v lekárni pri vydávaní lieku na predpis na päťkorunový ako "prvú zmenu, ktorá zarezonovala medzi občanmi". Platby považuje za nesystémové.
Rezort podľa HPI a INEKA nepristupuje dobre ani k nárastu dlhu v rezorte. Goliaš poukazuje na to, že sa vláda tento problém snaží riešiť zúžením siete poskytovateľov a koncentrovaním finančných tokov do štátnych nemocníc. "Dlh tým môže dočasne klesnúť, hrozí však zhoršenie efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," vyhlásil. Na tento problém poukazuje aj HPI, zvyšovanie zadlženosti pritom spája aj so zastavením transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Podľa Goliaša by pritom mohol zvýšiť tlak na efektívnosť poskytovateľov a zároveň vylúčiť najmenej efektívne nemocnice zo siete individuálny prístup poisťovní. "Problémom však je, že Všeobecná zdravotná poisťovňa postupuje na základe málo transparentných kritérií, čo spolu s diskrimináciou súkromných nemocníc povedie skôr k zníženiu efektívnosti," tvrdí. Ku kritike postupu najväčšej zdravotnej poisťovne sa pripája aj Pažitný. Stanovenie minimálna siete zo strany ministerstva pritom podľa neho spôsobilo stratu motivácie na poskytovanie kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti v štátnych nemocniciach ako aj diskrimináciu neštátnych poskytovateľov.
Do budúcnosti by podľa Goliaša mala vláda spresniť solidárny balík diagnóz a liečebných výkonov tak, aby verejnosť vedela, na čo ma nárok z verejných zdrojov a kde majú poskytovatelia pravo požadovať súkromné platby. Vlada by mala súčasné vymedziť menej prioritné diagnózy vhodné pre nepovinné poistenie tak, aby mohli byť zavedené do praxe. Výkonný riaditeľ Združenie zdravotných poisťovní Eduard Kováč zase hovorí o nutnosť predložiť katalóg výkonov a zoznam výkonov. "Ministerstvo musí predložiť novelu zákona o zdravotných poisťovniach a zákona o zdravotnom poistení, kde treba vyriešiť fond na úhradu zvlášť náročných výkonov, teda sofistikovanejšie vyriešiť kompenzáciu rizikovej štruktúry kmeňov poistencov," pokračoval. Rezort by mal taktiež trvalo realizovať platby poistného za poistencom štátu na minimálne 5 % z priemernej mzdy a predstaviť transparentný projekt oddlženia. Nevyhnutne potrebné je aj stanovenie stratégie stabilizácie stavu zdravotníckych pracovníkov a urýchlenie informatizácie zdravotníctva. Mnohé z nich označilo ako svoje priority v stanovisku aj MZ.