Bratislava 2. júla (TASR) - Vláda SR plánuje zlepšiť finančnú gramotnosť Slovákov, pretože ľudia rozumejú peniazom menej, ako je potrebné. S odvolaním sa na prieskumy Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) to v návrhu stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií, ktorý dnes schválila vláda, uvádza ministerstvo školstva (MŠ).
Rezort pripomína, že nedostatočná úroveň finančnej gramotnosti je problémom na celom svete. Na množiace sa sťažnosti o nízkom povedomí obyvateľstva o finančných produktoch reagovala OECD zostavením komisie, ktorá dostala za úlohu vypracovať princípy finančného vzdelávania. "Ide o balík základných informácií, ktoré by sa mali objaviť v nejakej podobe v obsahu vzdelávania v každom členskom štáte OECD, teda aj na Slovensku," deklaruje MŠ.
V rámci neho by sa žiaci základných a stredných škôl mali oboznámiť so základnými princípmi manažmentu osobných financií tak, aby na prahu dospelosti vedeli spravovať svoje peniaze ešte predtým, ako začnú zarábať a utrácať ich. Za "závažné" dôvody tejto snahy označuje ministerstvo stúpajúci počet občanov, ktorí budú okrem štátnej penzie poberať aj dôchodok z viacerých zdrojov. "Veľa mladých ľudí má rôzne druhy spotrebných úverov a kreditné karty. Narastá im dlh práve v čase, keď by si mali založiť rodinu a pomýšľať na vlastné bývanie," konštatuje rezort. Svoju úlohu má zohrávať aj fakt, že veľká väčšina finančných transakcií sa dnes realizuje elektronicky, no napriek tomu existujú skupiny obyvateľstva, ktoré z rôznych príčin nemajú otvorený účet v banke. "Sú preto vylúčení z mnohých finančných produktov, ktoré by im mohli byť potenciálne užitočné," uvádza sa v materiáli.
Ministerstvo poukazuje na to, že finančné inštitúcie majú na jednej strane povinnosť zverejňovať množstvo údajov, povinnosť podnikať transparentne, no značná časť obyvateľstva nechápe základné súvislosti, výhody ale aj riziká a možnosti finančného trhu. "Priemerný občan nie je ochotný čítať hrubé výročné správy bánk, správcovských spoločností, poisťovní a iných finančných inštitúcií. Letáky a výročné správy sú plné odborných termínov, ktorým ľudia nerozumejú. To isté platí o zmluvách na hypoúvery alebo životné poistenie. Ľudia využívajú produkty, ktorým nerozumejú," domnieva sa rezort.
V tejto súvislosti zdôrazňuje výsledky prieskumu Slovenskej bankovej asociácie v spolupráci so spoločnosťou MVK zo septembra 2007, podľa ktorého len necelá pätina respondentov ohodnotila svoju finančnú vzdelanosť lepšie ako priemerne, kým viac ako dve pätiny účastníkov pokladajú svoje znalosti v tejto problematike za podpriemerné. S tým súvisí aj vysoký podiel opýtaných, ktorí považujú svoje ďalšie vzdelávanie v oblasti finančných produktov a služieb za potrebné - v skúmanej vzorke predstavovali takmer dve tretiny.
Vyše 70 percent respondentov sa domnieva, že každý človek by mal poznať pojmy z finančnej oblasti, že finančné vzdelávanie by malo byť zaradené do obsahu vzdelávania pre všetky vekové kategórie. Rovnako sedem z desiatich účastníkov prieskumu si myslí, že garantom finančného vzdelávania by mal byť štát a súkromné (finančné) inštitúcie.
MŠ preto plánuje okrem iného v spolupráci s ministerstvom financií vypracovať štandard finančnej gramotnosti pre jednotlivé stupne dosiahnutého vzdelania a implementovať spomínanú stratégiu do všetkých štátnych vzdelávacích programov. Za cieľ si tiež kladie vypracovanie modelu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov v oblasti rozvoja finančnej gramotnosti.