Aerolinky čaká ťažšie obddobie než po 11. septembri

Bratislava 17. júna (TASR) - Po čiastočnom zotavení sa z otrasov v dôsledku teroristických útokov na USA v roku 2001 smerujú letecké spoločnosti najnovšie ...

Bratislava 17. júna (TASR) - Po čiastočnom zotavení sa z otrasov v dôsledku teroristických útokov na USA v roku 2001 smerujú letecké spoločnosti najnovšie do ďalšieho turbulentného roku. Nepriaznivý vývoj, ktorý bude podľa trhov omnoho horší než po "11. septembri", im tentoraz pripravili prudko rastúce ceny ropy, ktoré len v tomto roku vzrástli o 40 %.

Zatiaľ čo ešte v januári 2007 sa barel ropy (159 litrov) predával za 55 USD (1077,62 Sk), začiatkom júna tohto roku to už bolo 139,12 USD a v pondelok tento týždeň zaznamenali ceny nový rekord, keď v priebehu obchodovania vyskočili na krátky čas už na 139,89 USD/barel (2740,86 Sk).

Ich prípadný ďalší rast je pre letecké spoločnosti kritický. Podľa najnovšej štúdie poradenskej spoločnosti AirlineForecasts, ktorú citoval server Star-Telegram, ak ceny ostanú čo len na dnešnej úrovni, už v prvých mesiacoch roka 2009 budú aj najväčšie svetové letecké spoločnosti hľadať ochranu pred bankrotom. Ako autor štúdie dodáva, "letecká doprava je v totálnej kríze a smeruje ku katastrofe".

Ešte začiatkom roka Medzinárodné združenie pre leteckú prepravu (IATA) predpokladalo pre aerolinky v tomto roku zisk na úrovni 4,5 miliardy USD, teraz však očakáva straty, a to okolo 2,3 miliardy USD. V dôsledku vysokých cien by sa kombinované náklady v leteckej doprave mohli zvýšiť podľa IATA v najbližších 12 mesiacoch o 99 miliárd USD, čo mnohé aerolínie neunesú.

Tento rok už zbankrotovalo 24 leteckých spoločností, väčšinou nízkonákladových. Tie boli pri svojom nástupe tvrdým súperom tradičných leteckých gigantov a čakalo sa, že ich sa turbulencie na trhu dotknú menej.

V skutočnosti však nízkonákladové aerolínie doplácajú na vysoké ceny ropy viac než ich väčší rivali, keďže ich nízke ceny zahrňujú takmer výlučne náklady na pohonné látky. Ich letenky boli pre zákazníka lacné práve preto, že tieto firmy okrem odvezenia na miesto určenia neponúkajú prakticky nič, ale pri raste cien pohonných látok nemajú už ako tieto náklady kompenzovať.

Medzi nimi boli aj špecializované nízkonákladovky ako americké MAXjet Airways, Eos Airlines či najnovšie britská Silverjet, ktoré sa sústreďovali výhradne na prepravu v biznis triede.

Klasickým aerolinkám chceli konkurovať nízkymi cenami, čo však vysoké ceny ropy už neumožňovali a navyše, pri problémoch finančných inštitúcií v dôsledku hypotekárnej krízy v USA, ktorá sa rozšírila po svete, sa nedokázali dostať k ďalším úverom.

Všetky letecké spoločnosti sa snažia situáciu riešiť výrazným znižovaním nákladov, fúziami alebo jednoducho prenesením časti nákladov na cestujúcich. Takmer všetky významnejšie aerolinky zvýšili v ostatnom období palivové príplatky. Od pondelka tohto týždňa zvýšili príplatky nemecké Lufthansa a Air Berlín, od stredy 18. júna rakúske Austrian Airlines. Vo všetkých prípadoch na rovnakú úroveň - na domácich a európskych linkách sa zvyšuje o 3 eurá (90,88 Sk) na 24 eur (727,06 Sk) a na diaľkových o 10 eur (302,94 Sk) na 92 eur (2787,05 Sk). Podobne postupujú aj americké firmy, ktoré podľa informácií USA Today palivový príplatok zvýšili v poslednom období o 20 USD na 150 USD k cene letenky.

To by však zďaleka nestačilo minimálne pre americké aerolínie, ktoré sú predsa len v horšej situácii ako európske.

Mnohé americké firmy začali spoplatňovať už prakticky všetky vymoženosti, ktoré boli kedysi na palubách lietadiel zdarma, rušia lety do niekoľkých destinácií a najnovšie spoplatňujú aj prvú batožinu. To navyše k už spoplatnenej druhej a tretej batožine. Cestujúci podľa ABC News neunikne, ani keby chcel svoje veci natlačiť do jednej batožiny, aby sa vyhol poplatkom za ďalšie. Nadmerná hmotnosť batožiny ho totiž opäť vyjde viac.

Niektoré spoločnosti idú ešte ďalej. Nízkonákladové aerolínie Spirit si nechávajú zaplatiť aj výber sedadla, U.S. Airways zasa stavili na smäd cestujúcich. Za pohár džúsu, ale dokonca aj sódy, si na domácich linkách účtujú 2 USD a príplatok za alkoholické nápoje zvýšili z 5 USD na 7 USD. Nízkonákladovka JetBlue, v ktorej podiel nedávno kúpila nemecká Lufthansa, ponúka pre zmenu zákazníkom možnosť väčšieho priestoru na nohy - za minimálne 10 USD. Čím dlhší let, tým viac si za tento priestor cestujúci priplatí.

Európske aerolinky ťažia voči americkej konkurencii najmä z toho, že dôsledky po 11. septembri 2001 neboli pre ne také dramatické a čiastočne im pomáha aj silnejšie euro (letecký benzín je oceňovaný v dolároch). Najdôležitejší však je hedging európskych firiem pre prípad rastu cien ropy.

Podľa New York Times sa takto napríklad Air France-KLM zabezpečila proti strate v prípade 78 % svojej spotreby paliva do konca marca 2009, keď si už pred štyrmi rokmi zaistila letecký benzín v hodnote 80 až 90 USD/barel ropy. Podobne sa zabezpečili aj British Airways, Lufthansa aj nízkonákladové aerolínie ako Air Berlin, EasyJet a Ryanair.

Európske spoločnosti ťažia aj z kvalitnejších leteckých flotíl, keďže podľa analytikov nenakupujú nové lietadlá až v poslednom ťažení ako Američania. Výsledkom je, že majú viac modernejších lietadiel s nižšou spotrebou, čo sa im dnes pri vysokých cenách palív aj opláca.

To všetko by však bolo málo aj pre európske spoločnosti. Aj tie museli zvyšovať poplatky, zvažujú tiež spoplatňovanie jedál na palubách. Mnohé vidia budúcnosť vo fúziách a akvizíciách. Týmto smerom sa ešte v roku 2003 vybrali Air France a holandské KLM a zdalo sa, že sa čoskoro rozšíria o taliansku Alitaliu. Nesúhlas talianskych odborov a novej vlády však nakoniec akvizíciu zmaril, čím pripravil vlastnej krachujúcej spoločnosti neistý osud. Neuspeli ani pokusy o prevzatie španielskej Iberie a je možné, že neprejde ani prípadný pokus o kúpu Austrian Airlines Lufthansou, o ktorej sa zatiaľ hovorí ako o možnom kupcovi rakúskych aerolínií. Námestník rakúskeho ministerstva financií sa však dnes nechal počuť, že takýto krok by bol začiatkom konca Austrian Airlines, ktorým by Lufthansa mohla zlikvidovať stredoeurópsku sieť. Podľa International Herald Tribune tak nie je vylúčené, že by sa v budúcnosti mohli vytvoriť početnejšie partnerstvá medzi európskymi a americkými spoločnosťami. Aj tu totiž niektoré pokusy o fúzie zlyhali.

Úspešné boli rokovania medzi Delta Air Lines a Northwest Airlines, ktoré v apríli oznámili fúziu, no tak ako v prípade Alitalie, nesúhlas odborov zrušil rokovania o spojení medzi US Airways a United Airlines.

Ak ostanú ceny ropy na vysokej úrovni, iné možnosti ako svoj biznis prepojiť (či na domácich trhoch alebo cez Atlantik), aerolinky ani veľmi nemajú. K ich nemalým problémom im totiž pridáva aj Európska únia. Tá ich chce zaradiť do systému obchodovania s emisiami, čo by len európske aerolínie mohlo stáť navyše niekoľko miliárd eur ročne. Pri vysokých cenách ropy však budú mať veľké problémy zvládnuť tieto zvýšené náklady (od roku 2012 si budú musieť kupovať 25 % a od roku 2013 až 100 % emisných povoleniek).

Podľa British Airways, ktorých citovala agentúra Reuters, sa náklady leteckých spoločností na environmentálny balíček odhadujú v prvých 12 rokoch po zaradení do emisného systému na viac ako 175 miliárd eur (5,30 bilióna Sk).

EÚ síce plánuje do systému zaradiť aj americké a ázijské spoločnosti, no bude mať čo robiť, aby to ich vlády boli ochotné rešpektovať.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 486
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 765
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 089
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 794
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 532
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 523
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 504
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 381
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 357
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 976

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Filmom Nina som si musel posoliť rany

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

Česi dlhujú v zahraničí vyše 4 bilióny korún, je to historické maximum

Zahraničný dlh Česka sa medziročne zvýšil o 1,161 bilióna korún.

Dotácia na zateplenie domu je vyššia, záujemcov o ňu pribudlo

Peňazí je viac, dokumentácie menej. Do tretieho kola vstúpili dotácie na zateplenie domov s novými pravidlami, získať možno až 8500 eur.

Érsek sa rozhodol, bratislavské letisko chce dať do prenájmu

Minister dopravy predložil koaličným partnerom návrh na 30-ročnú koncesiu Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.

Toshiba rozpredala lukratívnu výrobu pamäťových čipov, potrebuje hotovosť

Toshiba zápasí s obrovskými stratami pre náklady spojené s bankrotom problematickej americkej jadrovej divízie Westinghouse Electric.