Bratislava/New York 16. júna (TASR) - Dôležitosť pôdy ako univerzálneho dedičstva nevyhnutného na prežitie ľudstva nám pripomína téma tohtoročného Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a suchu, ktorý pripadá na 17. júna. Témou je "Zápas proti zhoršovaniu pôdy a za trvalo udržateľné poľnohospodárstvo". Zhoršovanie kvality pôdy možno pozorovať na významnej časti ornej pôdy na Zemi, čo má priamy dosah na úroveň života mnohých obyvateľov a na ekonomický rozvoj krajín, uviedol v posolstve k Svetovému dňu boja proti rozširovaniu púští a suchu generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun. Posolstvo uverejnila OSN na svojej internetovej stránke.
Pan Ki-mun ďalej v posolstve zdôraznil skutočnosť, že zhoršovanie kvality pôdy následne spôsobuje ekonomické straty roľníkom, narúša miestne a regionálne trhy s potravinami a poľnohospodárskymi produktmi. V dôsledku toho sa zhoršovanie kvality pôdy stáva zdrojom politickej a spoločenskej nestability. Demografické tlaky a z toho vyplývajúci dopyt po roľníckych produktoch zapríčiňujú pád tradičného obhospodarovania pôdy. Tieto javy navyše zhoršuje prijímanie nových poľnohospodárskych praktík, ktorými sa často stáva orientácia na pestovanie monokultúr. Zaberajú sa čoraz rozsiahlejšie plochy kvalitnej pôdy, pričom sa neberie ohľad na jej ďalšie zachovanie ani pre najchudobnejšie vrstvy roľníckeho obyvateľstva. Jednoduchých pestovateľov plodín a chovateľov hospodárskych zvierat neraz vytláčajú väčší pestovatelia a chovatelia na okraj, poukázal generálny tajomník OSN.
Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a suchu, ktorý sa slávi každý rok 17. júna, je výnimočnou príležitosťou, aby si ľudstvo uvedomilo, že šírenie púští nie je fatálnym javom a dá sa proti nemu účinne postupovať spoluprácou na všetkých úrovniach.
OSN na svojej internetovej stránke dezertifikáciu definuje ako zhoršenie kvality vyprahnutej, polosuchej a polovlhkej pôdy. V prvom rade dezertifikáciu zapríčiňuje činnosť človeka a klimatické zmeny.
Chudoba obyvateľstva, politická nestabilita, nadmerný výrub lesov, nadmerné spásanie trávnatých plôch hospodárskymi zvieratami, nesprávne používanie zavlažovacieho systému môžu tiež spôsobovať zmenu kvality úrodnej pôdy. Dezertifikáciou je priamo postihnutých 250 miliónov osôb. Podľa stránky OSN je okrem toho priamo postihnutá miliarda ľudí v asi stovke štátov.
V súčasnosti je Konvencia OSN na boj proti šíreniu púští (UNCCD) jediným univerzálnym a na medzinárodnej úrovni uznávaným nástrojom, ktorý spravuje problematiku zhoršovania pôdy a jej postupnú premenu na púšť v oblastiach veľkého sucha. Pod Konvenciu dalo doteraz podpis 191 krajín sveta - vrátane Slovenska, ktoré tak urobilo 7. januára 2002. Podpis vstúpil do platnosti 7. apríla 2002.
Konvencia OSN na boj proti šíreniu púští zohráva veľkú úlohu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boja proti chudobe.
Vznik a šírenie púští nie je v dejinách ľudstva nový jav. Vedci najmä s pomocou výskumov archeológov už konštatovali, že mnohé v súčasnosti púštne oblasti mohli byť v dávnej minulosti úrodnými pôdami. Približne 25 až 30 percent zemského povrchu je - podľa údajov obsiahnutých v Programe OSN pre životné prostredie - zasiahnutých vznikom a šírením púští.
Na Konferencii OSN o vzniku púští (UNCOD) bol v roku 1977 schválený Akčný plán na boj proti šíreniu púští (PACD). Napriek tejto iniciatíve i ďalším aktivitám Program OSN pre životné prostredie (UNPE) v roku 1991 konštatoval, že pôda v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach sa zhoršila, aj keď sa objavilo niekoľko "sporadických úspešných výsledkov".
Na Konferencii OSN o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji v roku 1992 v Rio de Janeiro účastníci vyzvali Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, aby vytvorilo medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo do júna 1994 vypracovať konvenciu o boji proti šíreniu púští v štátoch najviac postihnutých dlhodobým veľkým suchom a púštnou aktivitou - najmä v Afrike. VZ OSN v tomto duchu schválila v decembri 1992 rezolúciu č. 47/188.
V súlade so stanovenými termínmi sa medzivládny výbor stretol na piatich zasadnutiach. Konvencia bola schválená 17. júna 1994 v Paríži. Do platnosti vstúpila 26. decembra 1996, 90 dní po tom, ako ju ratifikovalo 50 štátov. V marci 2002 sa pod Konvenciu podpísalo vyše 179 krajín.