Erdos 4. júna (TASR) - Pri cenách ropy na historických maximách sa Čína rozhodla naplno využiť kontroverzný proces transformácie svojich vysokých zásob uhlia na ropné barely.
Proces známy ako CTL (coal-to-liquid = z uhlia na ropu) síce ekológovia považujú za hotovú katastrofu, keďže vedie k obrovskej produkcii skleníkových plynov, ale pre štáty závislé od dovozu ropy je predstava, že by túto závislosť mohli výrazne znížiť, príliš lákavá. Navyše, pri dnešných cenách ropy je produkcia tejto komodity technológiou CTL aj relatívne lacná.
Aj Spojené štáty, Austrália a India uvažujú o CTL technológii, no zatiaľ ich od väčších investícií do nej odrádza práve problém, na ktorý poukazujú ekologické skupiny - únik veľkého množstva skleníkových plynov do atmosféry a, navyše, vysoká spotreba vody. No Čína, ktorá silný odpor ekológov nepozná, už buduje obrovský komplex na pastvinách Vnútorného Mongolska a plánuje aj ďalšie.
"Tieto krajiny s obrovskými zásobami uhlia ako Južná Afrika, Čína alebo Spojené štáty majú veľký záujem o CTL. Môže im pomôcť k energetickej bezpečnosti," povedal analytik Juičiro Šimura z výskumného inštitútu Mitsubishi Research Institute v Tokiu. "Je však pravým opakom šetrenia energiou."
Okrem toho, že sa pri procese do ovzdušia uvoľňuje veľký objem oxidu uhličitého, podľa expertov až dvakrát toľko ako pri konvenčných palivách, vyžaduje si mimoriadne veľa energie na skvapalňovanie. To opäť zvyšuje energetickú náročnosť krajín.
Vnútorné Mongolsko je však už prakticky pripravené a ako povedal Žang Džim-ming z divízie pre skvapalňovanie uhlia v uhoľnej firme Shenhua Group, ktorá závod stavia, ak všetko pôjde hladko, na rad prídu ďalšie závody.
CTL závod bude najväčším mimo Južnej Afriky, ktorá je priekopníkom v tejto technológii. Produkciu ropy z uhlia využívala vo veľkom najmä v časoch apartheidu, keď medzinárodné embargo na krajinu jej neumožňovalo spoluprácu v energetickom sektore.
Čínsky závod vo Vnútornom Mongolsku by mal začať fungovať ku koncu tohto roka a očakáva sa, že ročne vyrobí z 3,5 milióna ton uhlia asi 1 milión ton ropných produktov, napríklad nafty. To sa rovná približne 20.000 barelom (1 barel = 159 litrov) ropy denne, čo je zatiaľ drobné percento spotreby ropy v Číne. Tá sa pohybuje denne okolo 7,2 milióna barelov.
Cieľom Pekingu je však dosiahnuť, aby Vnútorné Mongolsko dokázalo do roku 2010 transformovať až polovicu zo svojej produkcie uhlia na palivá alebo chemikálie. To by bolo približne 135 miliónov ton. Na porovnanie, je to asi 40 % ročnej uhoľnej produkcie v Austrálii.
Technológia CTL je zaujímavá aj pre ďalšie uhoľné krajiny ako USA, ktoré majú najväčšie zásoby uhlia na svete. Washington si od nej sľubuje najmä zníženie závislosti od dovozu ropy z krajín Blízkeho východu, ktorý prestáva považovať do budúcnosti za stabilného dodávateľa. Na budúci rok chce začať v USA výstavbu závodu na CTL technológiu firma DRKW Advanced Fuels v spolupráci s banskou spoločnosťou Arch Coal. Technológie dodajú General Electric a Exxon Mobil. Zatiaľ však v technológii postupujú veľmi pomaly, práve kvôli tlaku ekologických skupín.
Pre ekologickú nevhodnosť tohto procesu sa doteraz využíval vo svete veľmi málo, až na spomínanú Južnú Afriku a nacistické Nemecko, ktoré tiež v časoch vojny nemalo prístup k lacnejším zdrojom ropy.
Rast cien ropy až nad 135 USD (2626,70 Sk) za barel (aj keď medzičasom sa trocha zmiernil) však opäť otvoril diskusie o tejto technológii. Podľa aprílového čísla odborného časopisu Oil and Gas Journal stojí jeden barel takto vyprodukovanej ropy asi 67 až 82 USD. Takže aj pri cenách ropy nad 100 USD/barel sa technológia oplatí. Všetko však bude závisieť aj od pohybu cien uhlia, ktoré tiež zaznamenávajú rast v poslednom roku, ako aj vody, ktorá začína byť v dôsledku otepľovania planéty v mnohých oblastiach sveta lukratívnou komoditou.
Aj zástancovia technológie pripúšťajú jej negatívny dosah na životné prostredie, najmä uvoľňovaním veľkého množstva oxidu uhličitého do ovzdušia. Riešením je podľa nich rozsiahlejšie využitie takzvaného pochovávania oxidu uhličitého, teda jeho ukladanie pod zem. To by mohlo zvýšiť využívanie CTL technológie aj v USA a ďalších západných štátoch.
Okrem vyriešenia únikov oxidu uhličitého do ovzdušia však budú musieť odborníci riešiť ešte problém enormnej spotreby vody pri tejto technológii. Len závod firmy Shenhua bude potrebovať ročne 8 miliónov ton vody. Tie by chcel získavať z recyklovanej vody z banských šácht, ale aj z podzemnej vody, ktorej zásoby stále klesajú. Je tak možné, že bude musieť neskôr siahnuť aj na zásoby vody v Žltej rieke, ktorá ale tiež v pravidelných intervaloch vysychá.
Podľa ekologických skupín je však technológia CTL z každého uhla pohľadu riskantná a neefektívna. Čína aj ďalšie krajiny by urobili lepšie, ak by radšej investovali do technológií na výrobu lacnejších elektrických áut. Ako tvrdia, ak sa z uhlia bude efektívne vyrábať elektrická energia a tá sa bude využívať na pohon elektromobilov, tak na jednu jednotku uhlia prejdú motoristi trikrát dlhšiu trasu než na ropu, ktorá bola vyprodukovaná z jednotky uhlia pri technológii CTL.
Informovala o tom agentúra Reuters.