Bratislava 3. júna (ČTK) -Slovenská ekonomika si podľa Štatistického úradu aj v tomto roku zachová vysoké tempo rastu. Na celý rok štatistici odhadli rast hrubého domáceho produktu medziročne o 7,9 percenta oproti vlaňajším 10,4 percenta. Úrad to dnes uviedol vo svojej najnovšej prognóze.
Makroekonomické údaje Slovenska
Medziročná miera inflácie dosiahne na konci decembra 4,1 percenta, predpokladá úrad. V apríli spotrebiteľské ceny najmä pre zdražovanie potravín vzrástli medziročne o 4,3 percenta.
Priemerná nominálna mzda by mala v tomto roku stúpnuť medziročne o 9,5 percenta na 22.060 korún. V prvom štvrťroku sa zvýšil priemerný hrubý plat o 10,4 percenta na 20.443 Sk.
Štatistici očakávajú pokles miery nezamestnanosti na 9,8 percenta z minuloročných 11 percent. Počet obyvateľov bez práce by sa tak mal znížiť počas roka medziročne o 10,2 percenta na 262.000 nezamestnaných.
Inštitút informatiky a štatistiky, ktorý vychádza z modelových prepočtov a odhadov, očakáva v tomto roku rast HDP o osem percent a medziročnú mieru inflácie v decembri 3,7 percenta.
Slovenská ekonomika už zvoľnila rast
Slovenská ekonomika začiatkom tohto roka spomalila tempo rastu, napriek tomu však zostala najvýkonnejšou spomedzi okolitých štátov. Rast hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku dosiahol 8,7 percenta oproti rekordným 14,3 percenta v poslednom kvartáli minulého roka. Vyplýva to zo spresnených údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad. Oproti odhadu vývoja hrubého domáceho produktu z polovice mája sa výsledky nezmenili.
"Vysoký rast HDP je spojený s rastom produktivity práce, s rastom reálnych miezd, zlepšujúcimi sa parametrami zahraničného obchodu, rastom zamestnanosti a súčasne poklesom nezamestnanosti," povedala novinárom na tlačovej konferencii šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
Ekonomiku v prvom štvrťroku potiahol podľa analytikov domáci dopyt, najmä však spotreba domácností, ktorá sa medziročne zvýšila reálne o 8,4 percenta. "Vyššiu spotrebu umožnil rast zamestnanosti a rast reálnych miezd, ktorý dosiahol medziročne 6,2 percenta a prekonal naše aj trhové odhady," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Vzrástli aj ďalšie zložky HDP; zahraničný dopyt o 12,2 percenta a dovoz o 12,9 percenta. Prírastok investícií predstavoval 2,4 percenta a mierne, o 0,6 percenta, sa zvýšila spotreba verejnej správy. Počas prvých troch mesiacov vlaňajška HDP stúpol o 8,3 percenta.
V predchádzajúcom období bola štruktúra HDP viac vyrovnaná, poznamenal ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Analytik predpokladá, že zahraničný dopyt by sa v ďalších mesiacoch mohol zlepšiť, keďže niektoré automobilky ani výrobcovia elektroniky ešte nepracujú naplno. Napriek tomu ekonomiku zrejme naďalej potiahne domáci dopyt. "Motorom do ďalších kvartálov bude domáci dopyt," poznamenal Gábriš.
Ani razantný rast spotreby domácností a platov neohrozuje podľa štatistikov zdravý vývoj ekonomiky. "My sa stále domnievame, že nemožno hovoriť o prehrievaní ekonomiky," poznamenal generálny riaditeľ sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu František Bernadič.
Slovensko zostalo najrýchlejšie rastúcim štátom spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky a má zrejme jeden z najvyšších rastov v rámci celej EÚ. Poľsko vykázalo v prvom kvartáli rast o 6,4 percenta, Maďarsko o 0,7 percenta a Česko si podľa predbežných výsledkov polepšilo o 5,4 percenta. Nemecká ekonomika, ktorá je najväčšou v Európe, vzrástla začiatkom roka medziročne o 2,6 percenta.
Z porovnania jednotlivých odvetví vyplýva, že najvyšší podiel na tvorbe HDP má priemysel, ktorý zaznamenal 17,5-percentný prírastok. Zvýšenie zaznamenali aj ďalšie odvetvia, výnimkou je pôdohospodárstvo a rybolov, ktoré klesli o 0,7 percenta.
Dnešné údaje o HDP kurz koruny neovplyvnili. Mena sa obchodovala bez výraznejších výkyvov nad hranicou 30,30 SKK/EUR.
Priemerná mzda stúpla o 10 percent
Mzdy na Slovensku nabrali začiatkom tohto roka najrýchlejšie tempo rastu od konca roka 2004. Priemerná hrubá mzda v prvom štvrťroku podľa Štatistického úradu medziročne stúpla o 10,4 percenta na 20.443 korún. Po započítaní inflácie sa zvýšila o 6,2 percenta, teda najviac od 3. štvrťroka 2005. O rýchly rast platov, pred ktorým už opakovane varovala centrálna banka, sa postarala najmä štátna správa.
Pre porovnanie, v poslednom štvrťroku minulého roka mzdy medziročne stúpli o osem percent na priemerných 22.925 korún, reálne sa zvýšili o 4,5 percenta. V poslednom štvrťroku 2004 vzrástli mzdy o 11 percent.
Najviac sa platy zvýšili v sektore verejná správa a obrana, kde priemerná mzda v prvom štvrťroku vzrástla o 18,1 percenta na 24.707 korún. Najmenej, o 3,8 percenta, sa zvýšili mzdy v hoteloch a reštauráciách.
Tradične najvyššie mzdy poberali zamestnanci vo finančníctve. V prvých troch mesiacoch roka ich priemerná mzda stúpla o 7,2 percenta na 46.334 Sk.
Pri regionálnom porovnaní si najvyššie mzdy podľa očakávania udržali obyvatelia Bratislavského kraja s priemerom 27.450 korún, najmenej zarábali ľudia v Prešovskom kraji s priemerom 15.255 Sk. Najrýchlejšie rástli mzdy v Nitrianskom a Žilinskom kraji, v oboch regiónoch medziročne o 12 percent, najpomalšie o 7,2 percenta v Košickom kraji.
Nezamestnanosť mierne stúpla
Miera nezamestnanosti na Slovensku sa v prvom štvrťroku zvýšila na 10,5 percenta z dlhoročného minima 10,3 percenta, ktoré dosiahla v poslednom kvartáli vlaňajška. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Počas prvých troch mesiacov minulého roka bolo nezamestnaných 11,5 percenta Slovákov.
Počet nezamestnaných sa v januári až marci zvýšil na 280.500 z 275.300 ľudí v posledných troch mesiacoch vlaňajška. V porovnaní s prvým kvartálom minulého roka počet ľudí bez práce však klesol o 7,4 percenta.
Zamestnanosť v prvom štvrťroku medziročne tiež vzrástla, a to o 2,8 percenta na 2,39 milióna ľudí. Počet pracujúcich v hospodárstve tak bol zhruba na úrovni posledného vlaňajšieho kvartálu.
Podľa odlišnej metodiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa miera nezamestnanosti ku koncu marca znížila 7,59 percenta, v apríli sa následne dostala na historické minimum 7,38 percenta.
Rozdiely v údajoch medzi Štatistickým úradom a úradmi práce vyplývajú z odlišných spôsobov stanovenia počtu nezamestnaných. Prieskumy štatistikov sú založené na vybranej vzorke bez ohľadu na to, či sú osoby bez práce registrované. Úrady práce vychádzajú z počtu evidovaných nezamestnaných, ktorí sú navyše v danom období schopní nastúpiť do zamestnania.
Obdobie | Rast HDP (bežné ceny, v %) | Rast HDP (stále ceny, v %) |
1Q 2006 | 8,8 | 6,7 |
2Q 2006 | 10,5 | 6,7 |
3Q 2006 | 12,5 | 9,8 |
4Q 2006 | 11,5 | 9,6 |
1 - 4Q 2006 | 10,9 | 8,3 |
1Q 2007 | 12,1 | 8,3 |
2Q 2007 | 10,8 | 9,3 |
3Q 2007 | 12,0 | 9,4 |
4Q 2007 | 11,5 | 14,3 |
1 - 4Q 2007 | 11,6 | 10,4 |
1Q 2008 | 12,8 | 8,7 |
Zdroj: Štatistický úrad SR |