PORTRÉT NA SOBOTU

Lazar: Súdruh prišiel a odišiel

V 60. rokoch minulého storočia začal banský inžinier a vedecký pracovník RUDOLF LAZAR skúmať využitie geotermálnej energie priamo pod zemou. Poznatky, ktoré sú dnes vedecky podložené, sa vtom čase iba rodili. Priznáva, že neraz išiel hlavou proti múru.

(Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

V 60. rokoch minulého storočia začal banský inžinier a vedecký pracovník RUDOLF LAZAR skúmať využitie geotermálnej energie priamo pod zemou. Poznatky, ktoré sú dnes vedecky podložené, sa vtom čase iba rodili. Priznáva, že neraz išiel hlavou proti múru.


V čase, keď prechádzal banský inžinier Rudolf Lazar z praxe do výskumu, baníctvo sa považovalo predovšetkým za empirickú vedu. On si v podzemných priestoroch štiavnických baní zvolil vlastnú koncepciu. „Snažil som sa merať v bani všetky veličiny najpresnejšími prístrojmi a metódami, vypracovať matematické modely pre dané problémy, dosadiť do nich merané hodnoty a overiť si v praxi, ako fungujú.“

V rokoch 1960 - 1966 sa sústredil nielen na možné využitie geotermálnej energie, ale aj na zlepšenie pracovných podmienok baníkov. Tí si z podzemia odnášali dve nepríjemné, zväčša doživotné ochorenia – silikózu a vazoneurózu.

Vzduch ako motor

Keďže zohnať v tom čase na výskum moderné prístroje býval problém, neraz ich nahradili praktické skúsenosti: „Vedel som, že v bani sú pracoviská, na ktorých nedokázal zarobiť ani ten najlepší baník, a naopak také, kde zarobil aj najhorší,“ hovorí inžinier Lazar.

V bani bolo v tom čase pracovisko, kde vyvierala termálna voda s teplotou okolo 50 stupňov Celzia, vzduch mal 42 stupňov a bol nasýtený vodnými parami. „Všetky získané skúsenosti mali vplyv na to, že som sa na prúdiaci vzduch v bani začal pozerať ako na motor, ktorý má svoj výkon a musí sa dať merať podobne ako spaľovací motor,“ hovorí.

Presným meraním nadmorskej výšky každého bodu v bani, teploty vzduchu v tomto bode a štúdiom teplôt atmosférického vzduchu v Banskej Štiavnici za posledných 50 rokov zostrojil graf gravitačných síl vzduchu v bani. Prostredníctvom neho sa dalo vymedziť, kde vzduch zohráva pozitívnu a kde negatívnu úlohu.

Otvorila sa tak cesta, ako upraviť mikroklimatické pomery na pracoviskách bez použitia ventilátorov, hoci si to vyžiadalo nové skúmanie.

„Bane mali v tom čase veľmi šikovného elektroinžiniera a spolu sme vytvorili analógový model na prúdenie vzduchu. Na ňom sme mohli simulovať, ako bude zmena prúdenia vzduchu na jednom mieste pôsobiť na iné miesta v bani.“

Výskum pokračoval vplyvom mikroklímy na pracovný výkon baníkov, do ktorého zapojili aj lekárov. Výskumné pracovisko dostalo v tom čase neobvyklý názov ­ laboratórium vetrania a klimatizácie baní.

Projekt hodili do koša

Výsledky výskumu poslali aj na vtedajší ústredný výbor strany, aby na zlepšenie pracovných podmienok získali podporu.

„Prišiel akýsi súdruh, vypýtal si ešte 50 výtlačkov a odišiel. Akoby to hodili do koša. Aspoň časť výsledkov výskumu sa nám však podarilo zapracovať do bezpečnostných predpisov pre bane,“ hovorí Lazar.

Napriek tomu odborníci ďalší výskum nevzdali a v zdokonaľovaní vetracieho systému a využitia geotermálnej energie pokračovali ďalej. Neraz na vlastnú päsť. „Občas som sa cítil ako pirát, lebo som musel nahovárať baníkov, aby popri svojej práci robili aj pre mňa. Platil som im na ruku za každý odvŕtaný meter.

Vykonali sme tak tisícky meraní teploty hornín, potom som ich vyhodnocoval a premýšľal o probléme tepelného vyrovnávacieho plášťa.“

Zatiaľ čo aj mnohí odborníci pochybovačne krútili hlavami, jeho ľudia to nevzdávali. „Vo výskumnej správe a štúdii som teoreticky zdôvodnil možnosť využiť termálny prameň v bani na vykurovanie povrchových objektov a znížením jeho teploty zlepšiť klimatické pomery v bani,“ hovorí.

Vtedajšie rudné bane hľadali pre teóriu oponentov, no presné výpočty nepustili. Vyvrátiť ju sa nijakému oponentovi nepodarilo, nakoniec sa však bane uchýlili k triku.

„Cez výskumnú organizáciu z Brna síce nevyvrátili výpočty, ale položili si otázku – čo v prípade, ak termálny prameň zmizne? A navrhli postaviť rezervnú kotolňu na pevné palivo.“ Tak padol jeden z priekopníckych výskumov, ktorého opodstatnenosť pochopila a rozvíja až dnešná generácia. Práve Banská Štiavnica sa považuje za jedno z miest, kde má využitie geotermálnej energie významný potenciál.

Viac na www.leaders.sk

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Will Slovakia stay at the forefront of a technology?
  2. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  3. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  4. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  5. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  6. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  7. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  8. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  9. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  10. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 575
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 22 337
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 16 802
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 458
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 175
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 7 566
  7. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 212
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 6 157
  9. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 5 674
  10. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 4 079

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Petra Fukatscha

Futbalová bitka? Vraj je to neodolateľné vzrušenie

Prečo sa futbaloví fanúšikovia bijú a hokejoví spoločne zabávajú.

ŽENA

Etnologička: Aj na slovenskej dedine boli panny len na oko

O predstieraných, posvätných aj starých pannách rozpráva Tatiana Bužeková.

Neprehliadnite tiež

Vodiči zaplatili v máji na mýte rekordnú sumu

Vodiči nákladných áut uhradili na mýte v máji 19,23 milióna eur.

Štát v aukciách dlhopisov predal cenné papiere za 136 miliónov eur

V nekonkurenčnej časti aukcie štát predal dlhopisy za ďalšie dva milióny eur.

Nebezpečné priecestie na Vrakunskej ceste začnú opravovať

Stavbári už chystajú v blízkosti priecestia dočasnú obchádzku cez koľajnice. Jej povrch bude tvoriť len drvené kamenivo.

Hlasovanie o zastropovaní dôchodku sa odsúva na september

Smer chce získať viac času na ďalšie rokovania.

Situáciu v Ružomberku by mohol zlepšiť odklon dopravy na Bystricu

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo považuje odklon za rýchle riešenie kritickej situácie.