PORTRÉT NA SOBOTU

Lazar: Súdruh prišiel a odišiel

V 60. rokoch minulého storočia začal banský inžinier a vedecký pracovník RUDOLF LAZAR skúmať využitie geotermálnej energie priamo pod zemou. Poznatky, ktoré sú dnes vedecky podložené, sa vtom čase iba rodili. Priznáva, že neraz išiel hlavou proti múru.

(Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

V 60. rokoch minulého storočia začal banský inžinier a vedecký pracovník RUDOLF LAZAR skúmať využitie geotermálnej energie priamo pod zemou. Poznatky, ktoré sú dnes vedecky podložené, sa vtom čase iba rodili. Priznáva, že neraz išiel hlavou proti múru.


V čase, keď prechádzal banský inžinier Rudolf Lazar z praxe do výskumu, baníctvo sa považovalo predovšetkým za empirickú vedu. On si v podzemných priestoroch štiavnických baní zvolil vlastnú koncepciu. „Snažil som sa merať v bani všetky veličiny najpresnejšími prístrojmi a metódami, vypracovať matematické modely pre dané problémy, dosadiť do nich merané hodnoty a overiť si v praxi, ako fungujú.“

V rokoch 1960 - 1966 sa sústredil nielen na možné využitie geotermálnej energie, ale aj na zlepšenie pracovných podmienok baníkov. Tí si z podzemia odnášali dve nepríjemné, zväčša doživotné ochorenia – silikózu a vazoneurózu.

Vzduch ako motor

Keďže zohnať v tom čase na výskum moderné prístroje býval problém, neraz ich nahradili praktické skúsenosti: „Vedel som, že v bani sú pracoviská, na ktorých nedokázal zarobiť ani ten najlepší baník, a naopak také, kde zarobil aj najhorší,“ hovorí inžinier Lazar.

V bani bolo v tom čase pracovisko, kde vyvierala termálna voda s teplotou okolo 50 stupňov Celzia, vzduch mal 42 stupňov a bol nasýtený vodnými parami. „Všetky získané skúsenosti mali vplyv na to, že som sa na prúdiaci vzduch v bani začal pozerať ako na motor, ktorý má svoj výkon a musí sa dať merať podobne ako spaľovací motor,“ hovorí.

Presným meraním nadmorskej výšky každého bodu v bani, teploty vzduchu v tomto bode a štúdiom teplôt atmosférického vzduchu v Banskej Štiavnici za posledných 50 rokov zostrojil graf gravitačných síl vzduchu v bani. Prostredníctvom neho sa dalo vymedziť, kde vzduch zohráva pozitívnu a kde negatívnu úlohu.

Otvorila sa tak cesta, ako upraviť mikroklimatické pomery na pracoviskách bez použitia ventilátorov, hoci si to vyžiadalo nové skúmanie.

„Bane mali v tom čase veľmi šikovného elektroinžiniera a spolu sme vytvorili analógový model na prúdenie vzduchu. Na ňom sme mohli simulovať, ako bude zmena prúdenia vzduchu na jednom mieste pôsobiť na iné miesta v bani.“

Výskum pokračoval vplyvom mikroklímy na pracovný výkon baníkov, do ktorého zapojili aj lekárov. Výskumné pracovisko dostalo v tom čase neobvyklý názov ­ laboratórium vetrania a klimatizácie baní.

Projekt hodili do koša

Výsledky výskumu poslali aj na vtedajší ústredný výbor strany, aby na zlepšenie pracovných podmienok získali podporu.

„Prišiel akýsi súdruh, vypýtal si ešte 50 výtlačkov a odišiel. Akoby to hodili do koša. Aspoň časť výsledkov výskumu sa nám však podarilo zapracovať do bezpečnostných predpisov pre bane,“ hovorí Lazar.

Napriek tomu odborníci ďalší výskum nevzdali a v zdokonaľovaní vetracieho systému a využitia geotermálnej energie pokračovali ďalej. Neraz na vlastnú päsť. „Občas som sa cítil ako pirát, lebo som musel nahovárať baníkov, aby popri svojej práci robili aj pre mňa. Platil som im na ruku za každý odvŕtaný meter.

Vykonali sme tak tisícky meraní teploty hornín, potom som ich vyhodnocoval a premýšľal o probléme tepelného vyrovnávacieho plášťa.“

Zatiaľ čo aj mnohí odborníci pochybovačne krútili hlavami, jeho ľudia to nevzdávali. „Vo výskumnej správe a štúdii som teoreticky zdôvodnil možnosť využiť termálny prameň v bani na vykurovanie povrchových objektov a znížením jeho teploty zlepšiť klimatické pomery v bani,“ hovorí.

Vtedajšie rudné bane hľadali pre teóriu oponentov, no presné výpočty nepustili. Vyvrátiť ju sa nijakému oponentovi nepodarilo, nakoniec sa však bane uchýlili k triku.

„Cez výskumnú organizáciu z Brna síce nevyvrátili výpočty, ale položili si otázku – čo v prípade, ak termálny prameň zmizne? A navrhli postaviť rezervnú kotolňu na pevné palivo.“ Tak padol jeden z priekopníckych výskumov, ktorého opodstatnenosť pochopila a rozvíja až dnešná generácia. Práve Banská Štiavnica sa považuje za jedno z miest, kde má využitie geotermálnej energie významný potenciál.

Viac na www.leaders.sk

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  2. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  3. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  4. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  5. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  6. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  7. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  10. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Brieždenie pod lomenicou
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 16 631
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 246
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 687
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 411
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 546
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 985
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 392
  8. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 913
  9. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 3 105
  10. Najužitočnejšia appka 2 750

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vietnamské bistrá u nás nie sú vietnamské

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

Neprehliadnite tiež

Kapsch požaduje zrušenie zmluvy na prevázdku mýta v Česku

Zmluvu minister Dan Ťok podpísal podľa rakúskej firmy nezákonne.

ROZHOVOR

Nositeľka Pulitzerovej ceny: Aj kvôli médiám si ľudia menej dôverujú

Je lepšie, ak ukážeme aj pozitívne riešenia, vraví Tina Rosenberg.

Vlakovému dopravcovi hrozí za marenie inšpekcie miliónová pokuta

Ročné tržby majú vyše 200 miliónov eur.

Taliansku značku Versace kúpil americký Michael Kors

Versace vytvoril niekoľko ikonických šiat. Jedny z nich mala na sebe hneď po rozvode aj princezná Diana.

Je to paráda. Vitana vyhrala spor o frázu zo známej piesne

Spor o slová z piesne sa začal v roku 2010.