SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
PORTRÉT NA SOBOTU

Lazar: Súdruh prišiel a odišiel

V 60. rokoch minulého storočia začal banský inžinier a vedecký pracovník RUDOLF LAZAR skúmať využitie geotermálnej energie priamo pod zemou. Poznatky, ktoré sú dnes vedecky podložené, sa vtom čase iba rodili. Priznáva, že neraz išiel hlavou proti múru.

(Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

V 60. rokoch minulého storočia začal banský inžinier a vedecký pracovník RUDOLF LAZAR skúmať využitie geotermálnej energie priamo pod zemou. Poznatky, ktoré sú dnes vedecky podložené, sa vtom čase iba rodili. Priznáva, že neraz išiel hlavou proti múru.


V čase, keď prechádzal banský inžinier Rudolf Lazar z praxe do výskumu, baníctvo sa považovalo predovšetkým za empirickú vedu. On si v podzemných priestoroch štiavnických baní zvolil vlastnú koncepciu. „Snažil som sa merať v bani všetky veličiny najpresnejšími prístrojmi a metódami, vypracovať matematické modely pre dané problémy, dosadiť do nich merané hodnoty a overiť si v praxi, ako fungujú.“

V rokoch 1960 - 1966 sa sústredil nielen na možné využitie geotermálnej energie, ale aj na zlepšenie pracovných podmienok baníkov. Tí si z podzemia odnášali dve nepríjemné, zväčša doživotné ochorenia – silikózu a vazoneurózu.

Vzduch ako motor

Keďže zohnať v tom čase na výskum moderné prístroje býval problém, neraz ich nahradili praktické skúsenosti: „Vedel som, že v bani sú pracoviská, na ktorých nedokázal zarobiť ani ten najlepší baník, a naopak také, kde zarobil aj najhorší,“ hovorí inžinier Lazar.

V bani bolo v tom čase pracovisko, kde vyvierala termálna voda s teplotou okolo 50 stupňov Celzia, vzduch mal 42 stupňov a bol nasýtený vodnými parami. „Všetky získané skúsenosti mali vplyv na to, že som sa na prúdiaci vzduch v bani začal pozerať ako na motor, ktorý má svoj výkon a musí sa dať merať podobne ako spaľovací motor,“ hovorí.

Presným meraním nadmorskej výšky každého bodu v bani, teploty vzduchu v tomto bode a štúdiom teplôt atmosférického vzduchu v Banskej Štiavnici za posledných 50 rokov zostrojil graf gravitačných síl vzduchu v bani. Prostredníctvom neho sa dalo vymedziť, kde vzduch zohráva pozitívnu a kde negatívnu úlohu.

Otvorila sa tak cesta, ako upraviť mikroklimatické pomery na pracoviskách bez použitia ventilátorov, hoci si to vyžiadalo nové skúmanie.

„Bane mali v tom čase veľmi šikovného elektroinžiniera a spolu sme vytvorili analógový model na prúdenie vzduchu. Na ňom sme mohli simulovať, ako bude zmena prúdenia vzduchu na jednom mieste pôsobiť na iné miesta v bani.“

Výskum pokračoval vplyvom mikroklímy na pracovný výkon baníkov, do ktorého zapojili aj lekárov. Výskumné pracovisko dostalo v tom čase neobvyklý názov ­ laboratórium vetrania a klimatizácie baní.

Projekt hodili do koša

Výsledky výskumu poslali aj na vtedajší ústredný výbor strany, aby na zlepšenie pracovných podmienok získali podporu.

„Prišiel akýsi súdruh, vypýtal si ešte 50 výtlačkov a odišiel. Akoby to hodili do koša. Aspoň časť výsledkov výskumu sa nám však podarilo zapracovať do bezpečnostných predpisov pre bane,“ hovorí Lazar.

Napriek tomu odborníci ďalší výskum nevzdali a v zdokonaľovaní vetracieho systému a využitia geotermálnej energie pokračovali ďalej. Neraz na vlastnú päsť. „Občas som sa cítil ako pirát, lebo som musel nahovárať baníkov, aby popri svojej práci robili aj pre mňa. Platil som im na ruku za každý odvŕtaný meter.

Vykonali sme tak tisícky meraní teploty hornín, potom som ich vyhodnocoval a premýšľal o probléme tepelného vyrovnávacieho plášťa.“

Zatiaľ čo aj mnohí odborníci pochybovačne krútili hlavami, jeho ľudia to nevzdávali. „Vo výskumnej správe a štúdii som teoreticky zdôvodnil možnosť využiť termálny prameň v bani na vykurovanie povrchových objektov a znížením jeho teploty zlepšiť klimatické pomery v bani,“ hovorí.

Vtedajšie rudné bane hľadali pre teóriu oponentov, no presné výpočty nepustili. Vyvrátiť ju sa nijakému oponentovi nepodarilo, nakoniec sa však bane uchýlili k triku.

„Cez výskumnú organizáciu z Brna síce nevyvrátili výpočty, ale položili si otázku – čo v prípade, ak termálny prameň zmizne? A navrhli postaviť rezervnú kotolňu na pevné palivo.“ Tak padol jeden z priekopníckych výskumov, ktorého opodstatnenosť pochopila a rozvíja až dnešná generácia. Práve Banská Štiavnica sa považuje za jedno z miest, kde má využitie geotermálnej energie významný potenciál.

Viac na www.leaders.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Home (ale aj) Office
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 588
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 293
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 164
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 875
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 612
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 392
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 790
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 146
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 953
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 621
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Vinice spoločnosti Tokaj & Co.
Zamestnanci spoločnosti Volkswagen Slovakia pracujú na výrobnej linke.

Americkej ekonomike bude trvať ešte rok, kým sa vzchopí z koronakrízy

Trh práce bude zrejme potrebovať ešte dlhšie obdobie.

Koronavírus vo svete: Muž kráča popri zatvorenom obchode v Niles 21. mája 2020.

Ropný koncern ConocoPhillips kúpi Concho Resources za 9,7 miliardy USD

ConocoPhillips sa zaradí medzi najväčších producentov ropy v Permskej kotline.

Benzínová stanica americkej ropnej spoločnosti ConocoPhillips.