ČLEN BANKOVEJ RADY NBS VYSVETĽUJE, ŽE PO PRECHODE NA EURO UŽ NA CHYBY VLÁDY NEUPOZORNÍ PÁD MENY

Koruna nás už nebude varovať

Rozprávali sme sa o kurze koruny a eura v čase, keď centrálni bankári o tom nechcú a nemôžu hovoriť. Preto všetky čísla, ktoré sú v rozhovore, sú len náhodné. Rovnako náhodná je aj akákoľvek prípadná podobnosť s budúcim konverzným kurzom. Hovoríme

(Zdroj: SME –MICHAL PETRÍK)

s členom Bankovej rady Národnej banky ĽUDOVÍTOM ÓDOROM.

Z akých predpokladov vychádzajú európske inštitúcie pri rokovaniach so Slovenskom o výslednej podobe konečného kurzu?

„Pri kurze sa rieši problém, ako stanoviť jeho rovnovážnu úroveň, ktorá nepoškodí ekonomiku, ale naopak, pomôže jej. Rieši sa dilema, že keď stanovíme kurz príliš silný alebo príliš slabý, môže nám to narobiť výrazné problémy, a to si neželajú ani európske inštitúcie. Príliš silný kurz môže poškodiť vývoz, znížiť rast ekonomiky a zamestnanosť. Naopak, veľmi slabý kurz môže viesť k vyššej inflácii a vyvolať nerovnováhy v ekonomike.“

Vezmime si napríklad v súčasnosti extrém – ak by sa konverzný kurz stanovil na 50 korún za euro?

„Keby sme určili veľmi slabý kurz, položili by sme na stôl peniaze pre exportérov takpovediac zadarmo. Väčšina firiem dokáže momentálne konkurovať v zahraničí a dosahovať zisky aj pri súčasnom kurze.“

Ide aj o to, čo by s tými peniazmi urobili.

„Buď by zaplatili lepšie svojich ľudí, alebo by poslali vyššie dividendy svojim akcionárom. Predstavme si konkrétny príklad. Bača predáva pre Poliakov oštiepok v Tatrách. Vyvesí cenovku aj v eurách. Pol kila oštiepku stojí 10 eur. Zrazu niekto v noci v Národnej banke vymení trojku za päťku a už to nie je 30, ale 50 korún za euro. Poliak bačovi zaplatí 10 eur. Ten ide do naj­bližšej banky a prekvapený zistí, že za to nedostane 300, ale až 500 korún. Z 500 korún sa bude mať ako kráľ, keďže už vedel vyžiť aj z tristo. Možno si povie – som dobrák a časť zisku dá valachom. Alebo si všetko strčí do vrecka a v krčme si dá sa namiesto poldeci slivovice celý liter s kamarátmi.“

A čo bežní ľudia a domácnosti?

„Čo položíme na stôl exportérom, musíme vziať niekde inde. V tomto prípade by to bolo z vreciek ľudí. Príliš slabý kurz by zvýšil ceny, pretože veľa tovarov a služieb dovážame zo zahraničia. Za tovar, ktorý by stál napríklad 10 eur, by sme zaplatili 500 korún, a nie čosi vyše 300 ako teraz. Momentálne sú ceny v obchodoch nastavené na aktuálny trhový kurz. Keby sme išli do eurozóny s veľmi slabým kurzom, malo by to výrazný inflačný efekt a pocítili by to ľudia cez značné zdražovanie.“

Čiže by sme vlastne schudobneli alebo bohatli pomalšie?

„Áno. Tí, čo majú príjem v korunách, napríklad penzisti či zamestnanci. No exportéri, ako bača, by zarobili.“

Príliš slabý kurz pri technickom prepočte znamená aj nízke ceny.

„To len zo začiatku. Keby sme prepočítané ceny cez umelo slabý kurz mali príliš nízke, zvýšil by sa záujem o naše tovary v zahraničí. Pod tlakom zahraničného dopytu by obchodníci, prirodzene, ceny zdvihli. Ale naše eurové platy by nestúpli. Slabým kurzom by sme spôsobili infláciu a zdražovanie a nahnevali ľudí. Na druhej strane by Slovensko bolo v európskom priestore konkurencieschopnejšie.“

Čiže slabý kurz nemá len negatívnu, ale aj pozitívnu stránku?

„Samozrejme. Viaceré krajiny sa snažili pri vstupe do eurozóny stanoviť o čosi slabší konverzný kurz, aby si vytvorili konkurenčný vankúš. Slovensko je prvá krajina, kde vláda otvorene bojuje o silnejší kurz. V únii sú z toho možno aj prekvapení.“

Čím to je, že bojujeme viac za silnejší kurz?

„U nás asi nie je taká silná podnikateľská loby ako v krajinách, čo už do eurozóny vstúpili. Navyše, pri rýchlejšom približovaní sa našej ekonomiky k vyspelému západu je umelo podhodnotený kurz menej potrebný.“

Aké sú plusy a mínusy silnejšieho kurzu?

„Všetky plusy slabšieho kurzu otočíme na mínusy a naopak. Keby sme pri vstupe do eurozóny stanovili príliš silný konečný kurz, iste by sme potešili bežných spotrebiteľov, lebo všetko by sme dovážali oveľa lacnejšie. Zvýšili by sme našu kúpnu silu v zahraničí. Mali by sme v eurách vyššie platy ako pri slabšom kurze.“

Čo by bolo negatívne?

„Môže sa stať, že ľudia pôjdu ráno do práce a zamestnávateľ im povie, že ich pozíciu musí zrušiť, lebo s príliš silným kurzom už nedokáže na zahraničných trhoch prežiť. Poteší nás síce, keď pôjdeme do obchodu a z platu budeme mať viac. Ale možno, že o chvíľu nastane situácia, že niektorí z nás nebudú vôbec dostávať plat, lebo ich zamestnávateľ skrachuje.“

Nie je potom zavádzajúce, ak sa stále hovorí, že potrebujeme silnejší kurz, lebo je to dobré pre ľudí?

„Momentálne sa ekonomike darí zvyšovať produktivitu a efektivitu v hospodárstve, lebo platy nerastú tak, aby predbehli produktivitu práce. Aj s terajším kurzom exportéri vedia relatívne dobre vyjsť. Vývoz aj ziskovosť rastie. Tak prečo nestanoviť silný kurz? Ide len o to, aby sme neprestrelili únosnú hranicu. Mohli by sme ekonomike narobiť problémy.“

Ako môžu ľudia pod tlakom silnejšieho kurzu prísť o prácu a podnikatelia skrachovať?

„Zoberme si príklad, že 1 euro stojí 50 korún. V obchode sa na Slovensku vyrobené maslo predáva za 50 korún. Maslo z Poľska stojí taktiež jedno euro. Keby niekto trhový kurz 50 korún za euro zrazu znížil umelo až na 25 korún, aby to bolo výhodnejšie pre ľudí, nastala by takáto situácia: Náš obchodník pri duálnom oceňovaní vyvesí cenovku za maslo 50 korún a vedľa toho 2 eurá. Poľský výrobca však maslo stále exportuje za 1 euro. Zistí, že na Slovensku sa maslo vďaka silnému konverznému kurzu predáva za dve eurá. Rozhodne sa, že si u nás zriadi pobočku svojej firmy alebo obchod. Hneď vedľa nášho výrobcu bude predávať maslo za 1 euro a druhá cena na dvojakej cenovke teda bude 25 korún. Náklady na založenie firmy a snaha zvýšiť zisk ho postupne dovedú k tomu, že cenu napokon určí na 1,20 eura. V každom prípade však náš výrobca bude musieť ísť s cenou dole, ak sa chce udržať na trhu. Inak k nemu nebudú ľudia chodiť a môže to zabaliť. Ale náklady sa nedajú zo dňa na deň výrazne znížiť. Skúste niekomu znížiť plat, aby ste stlačili náklady. Nakoniec náš výrobca skrachuje, zamestnancov prepustí a slovenská krava pôjde na steaky.“

Téza, čím silnejší kurz, tým je to pre nás lepšie, úplne neplatí?

„Keby to platilo, nebol by problém stanoviť pomer eura a koruny 1 : 1. Alebo ešte lepšie: za korunu dve eurá.“

Nevzniká pri silnejšom kurze väčší záväzok pre vládu, aby podporovala dobré trendy v ekonomike a znižovala rozpočtový schodok?

„Keby si vláda bola istá, že dva až tri roky dokáže udržať tempo rozvoja ekonomiky a nebude hádzať podnikateľom polená pod nohy a tí by zároveň zefektívňovali svoju výrobu, tak sa dá stanoviť silnejší kurz bez toho, aby s tým ekonomika mala problémy. Má to však svoje hranice.“

Čo môže vláda urobiť pre to, aby produktivita rástla naďalej rýchlo a ekonomike aj ľuďom sa darilo?

„Najlepšie by bolo, keby do podnikania zasahovala čo najmenej. Hospodárstvu pomôže, ak nebude zvyšovať náklady pre podnikateľský sektor, ktoré by znižovali jeho konkurencieschopnosť. Pre mzdový vývoj by zas nebolo dobré, keby sa príliš zvýšili mzdy vo verejnom sektore, lebo to by mohlo umelo potiahnuť aj platy v súkromnej sfére.“

Nebolo by lepšie stanoviť okrúhly konečný kurz a nevymýšľať ešte ďalšie štyri desatinné miesta?

„Ja by som bol za, keby sme mali najviac jednu platnú desatinu. Ľahšie sa to pamätá aj počíta. Nevidím jediný dôvod, prečo by sme mali mať zaplnené všetky štyri desatinné miesta nenulovými hodnotami. Neviem, či to tak nakoniec aj bude, ale určite sa treba o to snažiť. Štyri desatinné miesta sú niekedy len alibizmom, aby to na pohľad vyzeralo učene a sofistikovane.“

Ako prebiehajú rokovania o kurze, s ktorým vstúpi krajina do eurozóny?

„Nefunguje to tak, že každý hádže čísla so šiestimi platnými miestami. Krajina má určitú predstavu a snaží sa nájsť kompromis s európskymi inštitúciami v nejakom koridore. Potom, v rámci dohodnutého pásma, už rozhodujú maličkosti.“

Prečo Európskej komisii a Európskej centrálnej banke záleží, aby sme mali optimálny kurz? Sme malá krajina, ktorá dianie v eurozóne príliš neovplyvní. Zlým kurzom narobíme problémy sebe, nie eurozóne. Nemal by byť kurz len našou vecou?

„Je to aj ich zodpovednosť. Neradi by ukázali, že sa v prípade Slovenska zle rozhodli. Pre nich by bolo dobré, keby aspoň prvé dva roky po zavedení eura neboli u nás zásadné problémy. Preto majú tú istú dilemu ako my. Nechcú napríklad, aby naša inflácia bola po vstupe príliš vysoká. Ľudia akýkoľvek cenový nárast pripíšu euru a budú s ním nespokojní. Únia to nechce. Euro je veľmi dôležitý projekt. Je to pre nich aj imidžová záležitosť.“

Čiže radi by nás videli ako úspešný príklad toho, že sme dokázali využiť príležitosť, ktorú euro prinesie.

„Presne tak. Íri to vedeli dokázať. Portugalci, ktorí pár rokov po vstupe do eurozóny stratili konkurencieschopnosť, nie. Problémy majú aj Slovinci. Únia, obrazne povedané, nechce v krátkom čase ,ďalšie' Slovinsko.“

Pohľad do histórie hovorí, že koruna a trhy vždy dali vláde jasne najavo, ak robila zlú hospodársku politiku. Keď boli problémy v ekonomike napríklad v 90. rokoch, išli hore úroky, mena si vyžiadala devalváciu. To bol signál, že niečo nie je v poriadku. Teraz toto „signalizačné zariadenie“ stratíme.

„To je najväčší problém vstupu do eurozóny. Koruna, keďže jej nebude, nám v prípade potreby už nepošle facky z trhu. Ak bude niečo zlé, prvé signály pošlú inštitúcie EÚ v podobe kritiky. To sa však často neberie vážne.“

Ako to teda zistíme?

„Prvé vážnejšie znaky zlej hospodárskej politiky sa postupne prejavia na trhu práce. Zrazu prestane klesať nezamestnanosť, ekonomický rast nebude, ako býval. Prejdeme na tri až štyri percentá, čo bude vážny signál, že nie sme úspešní. Čoraz viac ľudí bude bez práce.“

A čo inflácia?

„Práveže inflácia bude v takom prípade nízka. Za normálnych okolností by naša inflácia mala byť o niečo vyššia, lebo o tom je proces dobiehania. Teda, že rastú platy a s tým aj ceny. Ak budeme mať dlhodobo infláciu na úrovni eurozóny, je to signál, že nedobiehame, že niečo nie je v poriadku.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  3. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  4. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  5. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  9. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 40 042
  2. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 494
  3. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 12 104
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 11 036
  5. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 10 219
  6. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka 7 920
  7. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 827
  8. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 671
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 106
  10. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou 2 858

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kočner posielal z väzenia lístočky, zaistila ich NAKA

Súd bude rozhodovať o návrhu na sprísnenie väzby pre Kočnera.

Píše Ivan Mikloš

Priznám sa, mám veľké obavy (píše Ivan Mikloš)

Bojím sa toho istého, čoho Steven Pinker.

Neprehliadnite tiež

Farmári postihnutí suchom dostanú peniaze už v januári, sľubuje Pellegrini

Poľnohospodárom hrozilo prepúšťanie a zatváranie podnikov.

Slovensko je o krok bližšie k ťažbe ukrajinského plynu

Akcionárom Nafty je cez SPP Infrastructure aj Slovensko.

Magistrát zavedie pre chodníkovú novelu horúcu linku

Ťažkosti, ktoré spôsobuje takzvaná chodníková novela pomôže riešiť horúca linka,