Bratislava 14. mája (TASR) -
Avizoval vedúci oddelenia Corporate Specialisted Finance v ČSOB Miroslav Tym dnes na Trend konferencii Reality a Development 2008 v Bratislave.
Ale, dodal, sa môže stať to, čo po zavedení eura zaznamenalo Nemecko a Rakúsko. Postupne sa tam ceny niektorých realít a ďalších tovarov zvyšovali až do tej miery, že dosiahli cenovú hladinu vyjadrenú v minulosti v markách, resp. šilingoch.
Bezprostredné dopady globálnej finančnej krízy na krajiny strednej a východnej Európy zatiaľ neboli zaznamenané.
Zvýšila sa však nervozita v Česku aj na Slovensku a objavujú sa tam signály, že dcéry zahraničných bánk sú pri hodnotení developerských projektov a rozhodnutí o ich financovaní už opatrnejšie. Uviedol to vedúci partner v divízii Management Consulting firmy Deloitte v ČR a SR Petr Kymlička.
Na otázku, prečo sa v tomto segmente zmenil pohľad bánk, vedúca oddelenia projektového financovania v Tatra banke Slavka Nagyová pripomenula: "Žijeme v globálom svete. Bankám zdraželo financovanie tým, že sa refinancujú na medzibankovom trhu s likvidnou prirážkou."
Následkom toho dochádza k zvyšovaniu rizikových marží aj pre developerov. Banky na Slovensku, ktorých materská spoločnosť je zo zahraničia, sú pozornejšie pri poskytovaní financovania nehnuteľností.
Banky, konkretizovala Nagyová, začali klásť dôraz na skúsenosť developera a vyvíjajú väčší tlak na vlastné zdroje dlžníka vložené do projektu. Dôležitá je aj lokalita, kde sa má projekt realizovať, a to vzhľadom na pripravované konkurenčné projekty. Limitom je konkrétny trh v danom regióne a na koľko dokáže absorbovať nové projekty.
"Aj keď sa pre developerov zmenili podmienky financovania, všetky makroekonomické ukazovatele SR vykazujú zdravý rast a preto kvalitné projekty nebudú mať problém získať od bánk financovanie," sumarizovala Nagyová.
Developeri z arabských štátov, východných krajín a z Ruska, ale aj z Nórska sa už poradensky angažujú, alebo mieria na slovenský trh nehnuteľností. Arabský investor pripravuje projekt na rozlohe 60 hektárov v piešťanských kúpeľoch a ruskí developeri si vyhliadli Nízke Tatry.
Uviedol to Managing Director kancelárie poradenskej spoločnosti Colliers International, s.r.o., na Slovensku Tomáš Krčula.
"Zahraniční investori sa zaujímajú predovšetkým o projekty s vysokou pridanou hodnotou mimo metropoly SR, chcú sa presadiť v regiónoch, hoci realitný boom v Bratislave neustáva. Tento trend bude rýchlo napredovať," avizoval.
Ako investor - krajina mimo východného regiónu, ktorá sa seriózne uchádza o slovenský trh realít, je Nórsko s bohatými zásobami ropy a plynu, upozornil vedúci oddelenia Corporate Specialised Finance v ČSOB Miroslav Tym. Ruskí developeri, povedal, sú už dávnejšie aktívni v Česku, napr. aj v Brne, ale solventnejší sú hlavne v západnej Európe a USA.
Aj na Slovensko Slovensko prídu stredné vrstvy developerov, ale bude to malé percento z tých, ktorí sa uchádzajú o zahraničný trh. Dôvodom príchodu developerov z ďalších krajín, aj z Ruska, je nielen vysoký rast hrubého domáceho produktu SR. Je to aj vysoká dynamika výstavby a kúpyschopnosť Slovákov vzhľadom na rezidenčný segment, atraktívnosť mimobratislavských lokalít a v prípade ruských investorov aj kultúrna príbuznosť.
Na otázku, prečo sa až teraz etablujú noví developeri, odpovedal, že Slovensko nemalo pripravené projekty, do ktorých by kapitálovo mohli vstúpiť. Dnes však podľa Tyma už existujú. "Výstavba horských apartmánov v Tatrách prinesie podstatné zlepšenie služieb," povedal Tym.
Dopyt po bytoch a percento už predaných bytov ešte pred udelením stavebného povolenia alebo rozbehnutím výstavby bude pre banku limitujúci faktor financovania rezidenčných projektov. "Klienta sa budeme pýtať, či existuje dopyt na počet bytových jednotiek a aké percento bytov má už zazmluvnených, nie rezervovaných. To budú pre banku silno motivujúce faktory," uviedla vedúca oddelenia projektového financovania v Tatra banke Slavka Nagyová počas 2. ročníka Trend konferencie Reality a Development 2008 v Bratislave.
Fázovanie rezidenčného projektu a jeho účinná marketingová kampaň sú pridanou hodnotou preto, aby cash flow projektu nebol ohrozený, doplnil vedúci oddelenia Corporate Specialised Finance v ČSOB Miroslav Tym. Pripomenul, že v Česku sa vlani ukončilo 41.000 bytov, z toho bolo asi 50 % v Prahe. Veľké rezidenčné projekty sa v Česku aj na Slovensku podľa neho pomalšie predávajú. V oboch štátoch je však naďalej záujem developerov a obyvateľov aj o projekty nastavené na menší počet bytov, ale v atraktívnych lokalitách.
Problémom je, že v regiónoch mimo Bratislavy obyvatelia, uchádzači o bývanie, nie sú zvyknutí na predaj bytov pred udelením stavebného povolenia, upozornil výkonný šéfredaktor TRENDreality.sk Peter Kremský. "Postoj bánk bude taký, že musia 20 až 30 % bytov v rámci projektu predať ešte pred udelením úveru, čo zabrzdí regióny v realizácii rezidenčných projektov," konštatoval. Malé rezidenčné projekty sú však pre banku málo rizikové, otázkou je, čo sú ľudia vzhľadom na skutočné náklady v regiónoch schopní za obstaranie bytu zaplatiť, dodala Nagyová.
"Český trh nehnuteľností je minimálne päť rokov pred slovenským. Desať rokov vývoja tohto trhu v ČR sa SR snaží dobehnúť a platí to aj pre regióny. Česko je pred Slovenskom v rozvoji napr. budovania infraštruktúry," podotkol Managing Director kancelárie poradenskej firmy Colliers International v Bratislave Tomáš Krčula.
