Washington 12. mája (TASR) - Obete ich žalujú za napomáhanie režimu rasovej segregácie v Juhoafrickej republike do roku 1994.
Medzi firmami sú napríklad ropné spoločnosti British Petroleum či Exxon Mobil, najväčšia finančná spoločnosť na svete Citigroup, nemecká Deutsche Bank, švajčiarska UBS, ďalej IBM alebo automobilky General Motors a Ford.
Žalobu prvýkrát podali v roku 2002 tri skupiny zastupujúce obete apartheidu, ktoré žili v Južnej Afrike v rokoch 1948 až 1994. Jedna zo skupín, organizácia na ochranu ľudských práv Khulumani Support Group, zastupuje napríklad 36.000 Juhoafričanov, ktorí počas apartheidu trpeli.
Federálny súd v New Yorku však ako prvý žaloby zamietol s tým, že súd nemá kompetencie nad kauzami, ktoré sa udiali mimo územia USA. Odvolací súd mal presne opačný názor a povolil žaloby na základe zákona známeho ako ATCA, ktorý umožňuje žalovať na federálnych súdoch v USA aj cudzincov a za zločiny mimo územia USA, ak sa títo dopustili porušenia medzinárodného práva. Američania sem zaraďujú zločiny proti ľudskosti, týranie, hromadné popravy a pod.
Firmy s tým nesúhlasili a ani administratíve prezidenta Georgea Busha sa rozhodnutie odvolacieho súdu nepozdávalo, pretože podľa neho by proces narušil suverenitu Juhoafrickej republiky.
Americké aj iné spoločnosti sa odvolali na Najvyšší súd s tým, že tento prípad pod ATCA nepatrí a v prípade ich úspechu by sa kauza uzatvorila. Súd však po odstúpení štyroch svojich sudcov z rozhodovania (mali podiely v dotknutých firmách), čo znamenalo, že nemal dostatočné kvórum na vlastné rozhodnutie, jednoducho iba potvrdil krok odvolacieho súdu.
Verdikt Najvyššieho súdu tak znamená, že prípad sa opäť vráti na federálny súd, čo žiadali práve zástupcovia poškodených Afričanov.
Informovala o tom agentúra Reuters.