Brusel 7. mája (TASR) - Zavedenie eura na Slovensku pomôže riešiť určité problémy, ďalšie však ešte viac vyzdvihne do popredia. Tvrdí to slovenský poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík (HZDS) v reakcii na dnešné rozhodnutie Európskej komisie, ktorá odporučila vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009.
"Také problémy, ako sú otázky deficitu verejných financií, problém dôchodkovej reformy, zdravotníctva, rozdielu v platoch medzi Slovenskom a rozvinutými krajinami, tieto problémy zostanú a dokonca sa vyhrania," upozorňuje Kozlík, podľa ktorého budú potrebné "efektívne politiky vlády".
Obavy slovenských občanov zo zavedenia eura a s ním súvisiaceho zvyšovania cien sú podľa Kozlíka opodstatnené, pretože v mnohých krajinách, vrátane Slovinska ako prvého člena eurozóny spomedzi nových členských krajín EÚ, došlo po vstupe do eurozóny k veľkému nárastu inflácie. Slovensko by si ako budúci člen eurozóny malo brať príklad predovšetkým z Malty, ktorá prijala pomerne razantné opatrenia na stabilizáciu cien po zavedení spoločnej európskej meny.
"Istým pozitívnym príkladom pre nás môže byť Malta a Cyprus, kde sú zatiaľ tie inflačné údaje stabilné, ale sú to zatiaľ len prvé mesiace, takže pre vládu je určité memento, aby realizovala opatrenia, ktoré budú napomáhať stabilite cien. Samozrejme aj pre občanov je to výzva, aby sa dokázali orientovať a občiansky tlačili na obchodníkov v rámci vývoja cien," myslí si europoslanec patriaci do skupiny nezaradených členov EP.
Ďalší vývoj na Slovensku vrátane toho, či krajina bude nasledovať príklad Slovinska alebo Malty, bude podľa Kozlíka závisieť od toho, ako razantne bude postupovať vláda. Europoslanec si však osobne myslí, že by Slovensko skôr mohlo ísť v stopách ostrovných krajín a vyhnúť sa podobnému vývoju ako v Slovinsku a to aj z toho dôvodu, že regulácia cien na Slovensku bola voľnejšia ako v Slovinsku.
Ďalšia slovenská zástupkyňa v europarlamente Monika Beňová-Flašíková (Smer-SD) vníma rozhodnutie EK odporučiť prijatie Slovenska do eurozóny pozitívne. Ku kladnému hodnoteniu a k tomu, že Slovensko s rezervou splnilo kritériá, prispela podľa Beňovej-Flašíkovej čiastočne zrejme aj kritika zo strany EK, ktorá v uplynulom období opakovane vyzývala Slovensko na ambicióznejšiu fiškálnu politiku.
"Vidím to ako dobré riešenie pre ďalší, hlavne ekonomický a hospodársky rast Slovenska, pretože budeme mať predsa len stabilnejšiu menu. Takisto si myslím, že je to výsledok dobrej ekonomickej práce slovenskej vlády a verím, že sa podarí do budúcnosti vysvetliť aj tým občanom, ktorí dnes ešte sú možno skeptickejší, že euro nie je pre nich hrozbou, že euro je niečo, čo nakoniec bude pre nich benefitom," tvrdí europoslankyňa z radov socialistov.
Práve na potrebu sústrediť sa na dobrú informačnú kampaň poukazuje slovenská europoslankyňa z radov európskych stredopravičiarov Zita Pleštinská (SDKÚ). Nedostatočná pozornosť sa podľa nej doteraz venovala najmä staršej generácii.
"Myslím si, že obyvateľom treba vysvetliť to prepočítavanie cien, aby to bolo jasné, aby vedeli, koľko korún stál ten tovar teraz, koľko bude stáť v eurách, tam musí byť jasný transparentný prístup zo strany štátu a možno aj obchodníkov, ale zase ľudia musia vedieť o čo kráča. Treba hlavne vnášať do slovenskej verejnosti optimizmus, že to bude výhodou pre Slovensko," tvrdí Pleštinská.
Poslankyňa zároveň pripomenula, že Slovensko dostalo šancu stať sa členom eurozóny na základe významných reforiem, ktoré sa prijali za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu. Podľa nej je potrebné pokračovať v týchto reformách a vyhýbať sa populistickým opatreniam.
Slovenský zástupca v Európskej komisii Ján Figeľ v súvislosti so zavedením eura na Slovensku konštatuje, že rovnako ako v prípade vstupu do Schengenu ide o súčasť integračného procesu. Komisár pre školstvo, kultúru a odborný výcvik považuje prechod na spoločnú európsku menu za veľmi racionálny, ekonomický, finančný a technický krok, ktorý musia ľudia rovnako racionálne, ekonomicky, ale aj sociálne zvládnuť.
"To najdôležitejšie je domáca úloha na Slovensku. Kým vstup do Schengenu sa týka tých, ktorí cestujú alebo chránia hranice, vstup do eurozóny sa týka totálne všetkých a preto je dôležité, aby sme to všetci rozumne zvládli," uzavrel slovenský komisár.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) zll