Bratislava 7. mája (TASR) - Rozhodnutie bývalej vlády Mikuláša Dzurindu o privatizácii 49-percentného balíka akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) z roku 2002 sa podľa platnej právnej úpravy nedá napadnúť na súde.
Tvrdí to analýza možností podania návrhu na súd kvôli rozhodnutiu privatizovať SPP z dielne ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.
Materiál, ktorý dnes vláda vzala na vedomie, to odôvodňuje tým, že predmetný krok bývalej vlády jednak nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nie je ani preskúmateľný všeobecným súdom a termín možnosti podania ústavnej sťažnosti už uplynul.
"Napriek tomu, že zákon o veľkej privatizácii vylučuje možnosť preskúmania rozhodnutia o privatizácii v civilnom konaní, v prípade podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty niektorého trestného činu je zachovaná možnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní," konštatuje sa v analýze.
Ministerstvo hospodárstva (MH) už skôr predložilo dostupnú dokumentáciu týkajúcu sa privatizácie SPP Najvyššiemu kontrolnému úradu SR (NKÚ). Ten uskutočnil kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku SR v procese privatizácie SPP a koncom apríla vydal zistenia.
"MH ich analyzuje s osobitným zreteľom na možnú trestnú zodpovednosť a následne pripraví a predloží oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu príslušným orgánom činným v trestnom konaní," vyhlasuje rezort v správe.
MH napokon v čase, keď bola táto analýza na rokovanie kabinetu predložená, podalo v súvislosti s privatizáciou SPP trestné oznámenie. "Išlo to na prokuratúru a teraz je to už v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní," potvrdil pre TASR v pondelok 5. mája hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara.
O údajnom porušovaní zákona pri privatizácii SPP hovorila už aj parlamentom prerokovaná Správa o priebehu privatizácie tohto podniku. Koaliční poslanci v nej hovoria o porušení zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, spočívajúcom v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy. Správa rovnako konštatuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy.
Hovorí aj o vzniku finančnej straty vo výške 236,25 milióna eur spôsobenej zanedbaním rizík pri nerešpektovaní devízovej pozície NBS, ktorá po obdržaní kúpnej ceny 2,7 miliardy USD musela 70 percent tejto sumy konvertovať na euro. V čase podpisu zmluvy bol totiž kurz USD/EUR 1,32 a pri reálnom predaji 1,007, čím došlo k spomínanej strate.
Podľa uznesenia NR SR malo prísť aj k vzniku škody vo výške 257,5 milióna Sk neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi. Nepreukázane sa mu mali uhradiť aj mimoriadne výdavky a výdavky tretej strany vo výške 227,3 milióna Sk.
Parlament tiež konštatoval vyplatenie ďalšej nepreukázanej odmeny privatizačnému poradcovi vo výške 164,8 milióna Sk. Vraví o pochybení pri stanovení hodnoty SPP vo výške 100 miliónov Sk, čím bola cena predávajúcich akcií výrazne podhodnotená. Poukazuje aj na pochybenie pri určení privatizácie SPP ako nevyhnutného predpokladu v prístupovom procese SR do EÚ.
