BRATISLAVA. Obavy zo zavedenia eura výrazne stúpli. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky. Od zavedenia spoločnej meny 1. januára 2009 očakáva nevýhody 56 percent ľudí. V porovnaní s dlhodobým trendom je to prudký nárast.
Obavy sú prirodzené
„S tým, ako stúpa propagovanie eura, rastie aj strašenie eurom. A ľudia majú vždy väčší rešpekt pred zlými správami ako pred dobrými,“ myslí si sociológ Ján Bunčák.
Analytik Martin Slosiarik z agentúry Focus súčasné obavy z eura vníma ako prirodzené a „adekvátne štádiu, v ktorom sa v procese prechodu na euro nachádzame“. Príchod eura je už reálny a ľudia premýšľajú, čo ich čaká.
Obavy starších
To, čo bolo rutinou, sa po 1. januári zmení na napínavý zážitok, napríklad banálnej aktivite ako nákup budeme musieť venovať podstatne viac pozornosti. Pri prepočítavaní z korún na eurá pri nákupoch sa vynorí aj otázka „je to drahšie, než predtým,“ hovorí Slosiarik.
Pri obavách z eura platí, že sú vyššie v prípade starších ľudí. Nevýhody očakáva 37 percent ľudí od 18 do 24 rokov, ale až 70 percent starších ako 60 rokov. Obavy sú vyššie najmä pri ľuďoch so základným a učňovským vzdelaním a u obyvateľov Trenčianskeho a Prešovského kraja.
((video3))
Dôležitým zdrojom obáv sú správy, že euro po zavedení v mnohých krajinách spôsobilo zdraženie. „Každý si vie predstaviť, že sa o niekoľko centov zaokrúhlia ceny. A pri dôchodku 200 eur im to bude nepríjemné,“ hovorí Bunčák. Ľudia u nás majú podľa neho skúsenosť, že žiadna zmena meny v novodobej histórii nepriniesla priamy prospech. Obavy možno ešte mierne stúpnu, predpokladá.
Ďalším faktorom môže byť, že po prepočte na eurá príjmy prudko nominálne poklesnú. V skutočnosti klesnú iba v „nomináli“, pocitovo je však rozdiel hospodáriť napríklad s 32-tisíc korunami, alebo „púhou“ tisíceurovkou.
„Potom to bude len pár drobných a najmä dôchodcovia možno mesačne dostanú len 200 eur.“
Podľa Bunčáka sa ľudia boja aj toho, že ich chudoba bude priamo porovnateľná s bohatstvom západných krajín. Bude jasné, koľko zarába rakúsky a slovenský dôchodca.
Strach z cien potravín
Sociologička Zuzana Kusá vidí za obavami aj jav, ktorý s eurom vôbec nesúvisí: výrazné zdražovanie potravín na celom svete.
„V hre je aj potravinová kríza.“ Nárast ceny potravín je fenoménom roku 2008 a ľudia si tento fakt spájajú práve s blížiacim sa eurom.
((video))
Obavy majú najmä nízkopríjmové skupiny, v ich rozpočte hrajú výdavky na potraviny významnú úlohu. Sociologička si myslí, že s nárastom obáv súvisí aj začínajúca kampaň na propagáciu meny.
„Kampane niekdy prispevajú k tomu, že sú si ľudia vedomí viacerých rizík a často platí, že čím menej poznatkov máte, tým ste odvážnejší.“
Ceny rastú takmer vždy. Na budúci rok im k tomu pomôže aj euro.
Obavy ľudí zo zvýšenia cien pri prechode na euro sú čiastočne oprávnené. Ukazuje sa to v Slovinsku, ktoré euro prijalo vlani, a teraz má problémy s vysokým rastom cien. Spôsobili to aj umelo držané nízke ceny energií a slabšia konkurencia obchodných reťazcov.
Európska komisia vo svojom informačnom materiáli priznáva, že prechod na euro vždy prispel k vyšším cenám. Zároveň dodáva, že iba mierne. Povedané v číslach, ak sa priemerný desaťeurový nákup budúci rok predraží o predpokladaných 30 centov (0,3 eura), tak prechod na euro na tom bude mať podiel jedného – dvoch centov.
Naopak, ceny dovezených tovarov, ako je elektronika, môžu po zavedení eura klesnúť. Odpadne kurzové riziko a ľudia budú jednoduchšie porovnávať s cenami napríklad v Rakúsku.
Inak to bude s oveľa sledovanejšími cenami potravín. „Každodenné nákupy ovplyvňujú naše vnímanie silnejšie ako menej časté,“ pripúšťa správa Európskej komisie.
V Slovinsku proti zdražovaniu bojovali takzvanou čiernou listinou. Objavili sa na nej firmy, ktoré zneužili prechod na euro na neoprávnené zvyšovanie cien. Podobný systém by mal fungovať aj u nás. Niektoré obchodné reťazce už vyzvali dodávateľov, aby počas prechodu na euro nezvyšovali ceny.
Zabrániť podvodom pri prepočítavaní cien zo slovenských korún na euro má aj duálne zobrazovanie cien.
Prechod na euro a jeho vplyvy by mohli ublížiť popularite Roberta Fica.
Preferencie Smeru sú stabilné a dlhodobo sa pohybujú okolo 40 percentnej podpory. Zrejme najvážnejším problémom, ktorý na premiéra Roberta Fica a vládu striehne, je zavedenie eura. Negatívne vplyvy prechodu na novú menu – zdražovanie tovaru, môžu voliči pripísať na účet premiérovi. Ten včera pred zdražovaním varoval na prvomájovom stretnutí v Liptovskom Mikuláši.
„Obávame sa, že by najmä špekulanti mohli zneužiť prechod z koruny na euro na špekulatívne zvyšovanie cien potravín a niektorých služieb.“ Vláda je podľa premiéra pripravená pristúpiť aj k regulácii cien. Ak bude potrebné, špekulatívne zvyšovanie cien by malo byť podľa Fica trestným činom a vláda je pripravená aj na ďalšie opatrenia.
„Prípadné sociálne vplyvy zavedenia eura sa väčšmi dotknú potenciálnych i terajších voličov Smeru. Je to naozaj rizikový faktor pre Roberta Fica,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Ekonomické analýzy zatiaľ nepredpokladajú dramatickejší pokles životnej úrovne.
Pre vládu budú rozhodujúce prvé mesiace budúceho roka. Môže sa rozhodnúť pre štedrejšiu sociálnu politiku, aby si udržala sympatie voličov. To by znamenalo aj vyššie verejné výdavky. „Kompenzačné opatrenia budú mať väčší efekt z hľadiska neutralizácie negatívnych vplyvov, než vysvetľovacia kampaň.“
Splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát hovorí, že kampaň sa ešte len začne.
O zavedení eura nemá nijaké informácie deväť percent ľudí a pre takmer polovicu sú nedostatočné – taká je akutálna informovanosť ľudí o tom, čo sa stane 1. januára 2009.
Splnomocnec vlády pre zavedenie eura Igor Barát v tom problém nevidí.
„Tá otázka je nešťastne postavená. Keby ste sa spýtali mňa, či mi postačujú informácie a či by som ich nechcel viac, aj ja vám poviem, že by som ich chcel viac.“ Tento výsledok je navyše z obdobia, keď sa prvá časť eurokampane len rozbiehala, a preto ho Barát považuje za dobrý.
Mieria na chudobnejších
Najväčšie projekty ako televízna a rozhlasová kampaň, bilbordy, tlačoviny sa rozbehnú až v júli, keď padne definitívne rozhodnutie o našom prijatí a určí sa výmenný kurz koruny a eura.
Kampaň sa zamerá najmä na starších ľudí a skupiny s nižším vzdelaním či príjmami. Práve oni majú z eura najväčšie obavy. Martin Slosiarik z agentúry Focus si myslí, že ľudia potrebujú počuť, ako sa zmení ich život a či dostanú garancie, že sa na prechode na euro nepriživia niektorí „podnikavci“.
Rozptyľovanie obáv
„Naša kampaň má byť predovšetkým informatívna. Nebude presvedčovacia. Tieto výsledky však samozrejme budeme zohľadňovať, chceme jednotlivé projekty doladiť tak, aby sme podľa možností rozptyľovali obavy.“
Marketingový konzultant Marian Timoracký súhlasí, že kampaň má využiť čo najviac komunikačných nástrojov. „Mala by byť v maximálnej možnej miere adresná, aby sa informácie a posolstvo dostali vhodnou formou ku každému – podľa možností až domov do schránky. Aj tak sa však určite stane, že niektorí budú až do 31. decembra cítiť, že majú málo informácií.“
Kampaň sa podľa Timorackého musí špeciálne venovať napríklad Rómom, ale aj deťom v školách. „To, že si 49 percent myslí, že má málo informácií a deväť vôbec žiadne, to je pochopiteľné. Dúfam, že kampaň využívajúcu všetky možné kanály zvládnu.“(knm)
49 percent – nepostačujú
42 percent – postačujú
9 percent – nemám informácie
3 percentá – neviem
Zdroj:prieskum ÚVVM
