Brusel/Luxemburg 29. apríla (TASR) - Členské krajiny Európskej únie (EÚ) dnes definitívne odsúhlasili reformu vinárskeho sektora. Reforma, prostredníctvom ktorej sa má zvýšiť konkurencieschopnosť európskych producentov vína, posilniť dobré meno európskych vín a vytvoriť rovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu, nadobudne platnosť 1. augusta 2008.
Podstatou reformy je lepšie využívanie európskeho rozpočtu pre vinárstvo, ktorého finančný objem 1,3 miliardy eur (41,94 miliardy Sk) zostáva uchovaný.
Niekoľko mesiacov trvajúce rokovania o reforme boli od začiatku bojom severných krajín proti južným. Spornou bola najmä otázka dosladzovania vína cukrom, ktoré chcela Európska komisia (EK) zakázať. Vzhľadom na rozsiahly odpor zo strany väčšiny členských krajín vrátane Slovenska sa dosladzovanie cukrom uchová.
Reforma predpokladá tiež dobrovoľné vyklčovanie vinohradov s rozlohou 175 000 hektárov (ha) z celkovej plochy 3,4 milióna ha. Stane sa tak v období troch rokov, pričom odškodné pre tých výrobcov, ktorí sa rozhodnú opustiť trh, bude najvyššie v prvom roku. Jednotlivé členské krajiny budú môcť nariadiť vylúčenie klčovania na príkrych svahoch a v hornatých oblastiach ako aj na základe environmentálnych dôvodov a takisto majú možnosť zastaviť klčovanie, ak by vyklčovaná plocha prevýšila 8 % celkového územia vinohradov v danom štáte. EK tak môže urobiť, ak plocha dosiahne 15 %. EK pôvodne požadovala vyklčovať 400 000 hektárov.
Pôvodný návrh tiež predpokladal, že by sa vstupom reformy do platnosti okamžite upustilo od viacerých podporných opatrení vrátane pomoci pre krízovú destiláciu, ktorou sa spracúva nadbytočné víno na lieh. V rámci reformy sa však napokon bude uplatňovať prechodné štvorročné obdobie, ktoré sa skončí v roku 2012/13.
Pre nové členské krajiny EÚ reforma prinesie tiež zmenu kľúča, podľa ktorého sa rozdeľujú financie pre vinohradníkov v jednotlivých štátoch. Pre Slovensko to znamená navýšenie finančných prostriedkov na takmer dvojnásobok v porovnaní s doterajšou sumou. V prvom rozpočtovom roku dostane Slovensko 2,9 milióna eur (93,57 milióna Sk) s tým, že bude dochádzať k ďalšiemu postupnému navyšovaniu do roka 2015 až na sumu 5,1 milióna eur (164,56 milióna Sk).
EÚ je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete, keď sa podieľa 60 % na svetovej produkcii a rovnakým podielom na svetovej konzumácii. V poslednom období je však únia vystavené dovozu lacnejšieho vína z USA, Čile, Austrálie či Nového Zélandu. V priebehu uplynulých 10 rokov sa dovoz zvýšil o 10 % ročne, zatiaľ čo export narastá len pomaly.
Priemerná produkcia vína predstavovala v rámci EÚ počas uplynulých 5 rokov 178 miliónov hektolitrov s hodnotou 16,1 miliardy eur (519,49 miliardy Sk). Približne 0,5 miliardy eur (16,13 miliardy Sk) sa v EÚ dáva na likvidáciu nadbytkov vína, ktoré nemá odbyt. Najväčším európskym výrobcom vína je Francúzsko, ktoré sa s 55 miliónmi hektolitrov podieľa takmer na tretine európskej produkcie, no z hľadiska ceny pokrýva takmer polovicu celkovej sumy. Za ním nasleduje Taliansko s 51 miliónmi hektolitrov a Španielsko so 43 miliónmi hektolitrov. Slovensko sa so 420 000 hektolitrami zaraďuje medzi malých producentov.
