Ministri financií únie trvajú na tom, aby v roku 1993 schválené vstupné kritériá kandidátske krajiny striktne dodržali. Ak to ašpiranti nedokážu, hrozí im predĺženie termínu na vstup, ktorý je stanovený na rok 2004. Toto stanovisko zaznelo na historickej schôdzke ministrov financií a šéfov centrálnych bánk EÚ - ECOFIN s kolegami z kandidátskych krajín G13 vo švédskom Malmö. Informovala o tom agentúra DPA.
Z radu kandidátov nezazneli proti prísnym pravidlám na vstup zo strany EÚ žiadne námietky. Slovenská ministerka financií Brigita Schmögnerová uviedla: "Je jasné, že vstupujúce krajiny musia urobiť ešte dôležité štrukturálne reformy a zlepšiť stabilitu štátneho rozpočtu." Ministerka dnes odcestuje do Londýna, kde bude do utorka reprezentovať Slovensko na výročnom zasadnutí Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR).
Aj slovinský minister financií Anton Rop súhlasí s kurzom EÚ. Únia v súčasnosti rokuje o vstupe s 10 stredo- a východoeurópskymi krajinami, ako aj Cyprom a Maltou. S Tureckom momentálne nevedie žiadne rozhovory.
Nemecký minister financií Hans Eichel sa jednoznačne postavil proti akýmkoľvek ústupkom voči vstupným kritériám z roku 1993. Integrácia musí prebehnúť ekonomicky rozumne, inak nebude úspešná. Takzvané kodanské kritériá vyžadujú od kandidátov okrem iného stabilné hospodárske ukazovatele. K tomu sú podľa únie potrebné ďalšie štrukturálne reformy, ako je privatizácia a vyvážená rozpočtová a menová politika.
Vstup do EÚ pritom, ako zdôraznil prezident nemeckej Bundesbanky Ernst Welteke, nie je identický s účasťou v Európskej menovej únii (EMÚ). Na prijatie krajín do EMÚ je potrebné naplniť kritériá tzv. maastrichtskej dohody.
Podľa slov nemeckého ministra financií Hansa Eichela sú požiadavky smerom ku kandidátskym krajinám naplniteľné, samozrejme, je však potrebné urobiť ešte množstvo opatrení. "Som toho názoru, že táto úloha je vyriešiteľná, ak bude dodržaná rozpočtová disciplína, riadenie výdavkov v produktívnej oblasti a presadzované štrukturálne reformy, podporujúce hospodársky rast." Nové prekážky pre čakateľov neexistujú. Nemecko bude ako najdôležitejší obchodný a investičný partner kandidátskych krajín z ich vstupu mimoriadne profitovať.
Na dvojdňovom stretnutí ministrov bola horúcou témou aj konjunktúra v Európe. Je jasné, že predchádzajúce prognózy pre 12 krajín menovej únie budú musieť byť, okrem iného aj kvôli ochladeniu konjunktúru v USA, revidované smerom dole. V súčasnosti sa vychádza z hospodárskeho rastu na rok 2001 vo výške 2,5 až 3,0 % po predchádzajúcom očakávaní 3,2 %. Európska komisia (EK) svoje revidované prognózy predloží v stredu 25. apríla.
Európska centrálna banka (ECB) varuje ministrov financií pred pretrvávajúcim inflačným rizikom a nepriamo tým odmieta požiadavku na zníženie kľúčových úrokov. Prezident ECB Wim Duisenberg v súvislosti s inflačným rizikom uviedol, že je to najzávažnejší dôvod, prečo sa rozhodli v súčasnosti nemeniť úrokové sadzby.
Rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser ECB verejne vyzval, aby úroky znížila. Vyjadrenie Grassera, že v Malmö má za sebou ministerskú väčšinu, sa nepotvrdili. H. Eichel v tejto súvislosti zdôraznil, že v eurozóne platí pravidlo diskrétnosti. Ten, kto ho poruší, poruší disciplínu, a on sa na tom, podľa vlastných slov, nepodieľa. Španielsky zástupca konferencie Rodrigo de Rato povedal, že nevie o žiadnej ministerskej väčšine v súvislosti so zmenou smeru peňažnej politiky. Diplomati z kruhov EÚ uvádzajú, že medzi ministrami nepanuje jednotný názor na politiku ECB.
Wim Duisenberg nezaujal stanovisko k najnovším špekuláciám okolo jeho predčasného odchodu z postu šéfa ECB. Táto téma nebolo ani predmetom rokovaní na stretnutí ministrov. Francúzsky minister financií Laurent Fabius na otázku, či by nástupcom Duisenberga mal byť francúzsky prezident centrálnej banky Jean-Claude Trichet, uviedol: "Ak neexistuje otázka, nie je nutné na ňu odpovedať." Podobne sa vyjadril aj Trichet. Oficiálne obdobie Duisenberga na vrchole ECB trvá od roku 1998 až do roku 2006.
* 3 mma gl