SME
Nedeľa, 19. september, 2021 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky

Recyklačný fond: Separovanie treba finančne zatraktívniť

BANSKÁ BYSTRICA 22. apríla (SITA) - Masívnejšiemu zapojeniu sa obyvateľstva do separovaného zberu bráni slabá finančná motivácia na separáciu, vysoké náklady na jeho zavádzanie, anonymita separovaného ...

BANSKÁ BYSTRICA 22. apríla (SITA) - Masívnejšiemu zapojeniu sa obyvateľstva do separovaného zberu bráni slabá finančná motivácia na separáciu, vysoké náklady na jeho zavádzanie, anonymita separovaného zberu a nízke environmentálne povedomie spoločnosti. Recyklačný fond sa preto v najbližších rokoch zameria na podporu osvety a zavádzania separovania komunálneho odpadu v obciach a mestách, aby do roku 2010 separovalo všetkých 2 924 miest a obcí všetky predpísané druhy odpadu - papier, plasty, sklo a kovové obaly. Uviedol to na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška s tým, že v súčasnosti odpad separuje 2 350 obcí.

Skryť Vypnúť reklamu

„Cieľ zapojiť do systému separovania odpadu všetky obce je reálny, ale je k tomu potrebná zmena legislatívy, ktorá umožní, aby bol separovaný zber aj finančne atraktívny. Súčasných 1 300 až 1 800 korún na tonu vyseparovaného odpadu nestačí. Napríklad v Česku je to vyše 6 000 českých korún,“ povedal Líška. Pripomenul, že Recyklačný fond môže obciam a mestám podľa súčasnej legislatívy vyplatiť ročne príspevky maximálne do výšky deväť percent z celkových vyzbieraných prostriedkov. Navrhované zvýšenie príspevkov by malo dosiahnuť až 20 percent prostriedkov fondu. Zmena legislatívy by podľa Líšku mala priniesť aj rozšírenie zákonných možností podporovať z Recyklačného fondu zhodnocovanie ďalších druhov odpadov, napríklad textílií, stavebných odpadov či chemických odpadov.

Skryť Vypnúť reklamu

Podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská uviedla, že hoci vo väčšine obcí si už ľudia zvykli na separovanie odpadu, niektorí zberné kontajnery ignorujú. „Je to aj preto, že ich k tomu nenúti zákon a nehrozia sankcie za neseparovanie. O dva roky však už bude separácia povinná a dúfajme, že budú k dispozícii aj dostatočné sankčné mechanizmy na jej dodržiavanie,“ povedala Krakovská. Čím skôr podľa nej občania začnú odpad separovať, tým menej ich to bude stáť. V súčasnosti totiž mestá a obce môžu získať viaczdrojové financovanie, keď im hlavnú ťarchu dotácií na zavádzanie separovaného zberu pomáha znášať Recyklačný fond. „O dva roky, keď to už bude povinné, sa môže stať, že budú znášať náklady na vytvorenie systému zberu z vlastných rozpočtov,“ konštatovala Krakovská.

Skryť Vypnúť reklamu

Pripomenula, že okrem dotácie z Recyklačného fondu na nákup kontajnerov, vypláca fond obciam za každú tonu vyseparovaného odpadu 1 300 až 1 800 korún, ďalší finančný prínos separácie je úspora poplatkov za uloženie komunálneho odpadu na skládku, ktoré sú zhruba 1 500 korún za tonu. Navyše obce získavajú financie aj predajom vyseparovaného odpadu ako druhotnej suroviny.

Medzi tovarmi, ktoré sú zaťažené recyklačnými poplatkami, by podľa Krakovskej mali byť aj stavebné materiály a textílie, ktoré ako odpad robia obciam veľké problémy.

Rámcová smernica o odpadoch, ktorú schválil Európsky parlament, zaväzuje členské štáty recyklovať do roku 2020 až 50 percent komunálneho a 70 percent priemyselného odpadu. Zo štyroch hlavných komponentov komunálneho odpadu, ktoré je možné triediť a recyklovať - papier, kovy, plasty a sklo - spĺňa Slovensko požadované limity zatiaľ iba v papieri.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  4. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  5. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  8. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  9. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  10. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 7 745
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 7 166
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 048
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 315
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 116
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 960
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 484
  8. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 2 247
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 083
  10. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 819
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vica Kerekes

Jesse Eisenberg ju obdivuje, koľkými jazykmi rozpráva.


17. sep
Peter Sagan dnes na Okolo Slovenska 2021 - 4. etapa LIVE cez online prenos.

Udrží si Sagan žltý dres?


Sportnet 5 h

Nasi Motlagh je jednou z tvárí festivalu Fjúžn.


a 1 ďalší 17. sep

Neprehliadnite tiež

Vozíky, ktoré sa voľne zasúvajú, má v Petržalke Tesco. Billa zatiaľ  vozíky meniť neplánuje.

Podľa nej nemajú výrobcovia a dodávatelia proti nákupcom reťazcov žiadnu šancu.


TASR Teraz
Škoda Enyaq iV 80 pre pápeža Františka.

Škoda teraz vyrába jeden čisto elektrický automobil.


ČTK 2 h
Fontánu v severnej časti pešej zóny majú radi najmä deti.

V júli tohto roka bolo v hmotnej núdzi 48,7-tisíca detí, medziročne to bolo menej o 10,1 tisíca detí.


SITA 2 h
Ilustračné foto

Zvýšil sa najmä záujem o Turecko.


TASR 2 h
Skryť Zatvoriť reklamu