SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Euroilúziu potvrdili aj milodary

Ak sa aj na Slovensku potvrdia skúsenosti, ktoré zaznamenali talianski psychológovia, naša chuť darovať drobné sumy mierne vzrastie.

BRATISLAVA. Výsledky meraní ekonómov v krajinách, ktoré menili menu, naznačujú, že pri prechode z koruny na euro zažije mnoho slovenských spotrebiteľov takzvanú euroilúziu. Nie je dôvod tešiť sa na ňu, ide totiž o skreslenie, respektíve chyby vo vnímaní cien.

Tento klam vzniká vtedy, keď ľudia porovnávajú ceny v novej mene so starou cenou. Údaj v eurách pritom neprepočítavajú skutočným kurzom, ale zaokrúhleným. Eurové ceny sa potom napríklad javia vyššie ako korunové.

Druhý dôvod, ktorý môže spôsobiť zmeny v tom, ako ľudia míňajú peniaze, je nedostatočné poznanie eurobankoviek. Americkí psychológovia Adam Alter a Daniel Oppenheimer opísali závislosť medzi tým, ako bankovku či mincu míňame a ako si ju vážime, v štúdii, na ktorú minulý týždeň upozornil The Economist.

Výsledky ich pokusov s bankovkami a mincami ukazujú, že slovenskí spotrebitelia by mohli mať tendenciu míňať hotovosť v eure rozšafnejšie, ako keby mali v peňaženke rovnaké sumy v koru­nách.

Euroilúzia aj u nás

„Takzvanú euroilúziu nepovažujem za problém, ktorý by mohol naozaj ovplyvniť spotrebiteľské návyky,“ povedal analytik VÚB banky Martin Lenko. Tie sa podľa neho budú meniť prirodzene, v súvislosti s rastom životnej úrovne. A teda zmenou postoja k životným hodnotám. „Určite to teda nie je väčší problém ako očakávané zrýchlenie inflácie,“ povedal Lenko.

Analytik Ineko Peter Goliaš takisto neočakáva veľké zmeny v spotrebiteľských návykoch. „Na tovaroch však budú svietiť nižšie ceny, čo môže ľudí nabádať k vyššej spotrebe,“ povedal. Vzhľadom na prirodzenú opatrnosť ľudí pri akýchkoľvek zmenách, môže byť celkový vplyv dočasne v prospech úspornejšieho míňania. „Ale nepreceňoval by som to,“ povedal.

Dobrým nástrojom na rýchlejšie privyknutie si k novej mene je podľa oboch práve duál­ne zobrazovanie cien v dostatočne dlhom období pred aj po prijatí eura.

Štedré euromilodary

Štúdia talianskych ekonómov Edmunda Cannona a Giama Ciprianiho, uverejnená pred dvoma rokmi v Journal of Money, Credit and banking sledovala vplyv euroilúzie cez zmenu výšky milodarov v 113 talianskych kostoloch vo veronskej diecéze počas 25 týždňov pred prijatím eura a po eure.

„Kostoly v roku 2001 spustili kampaň o eure, aby zabezpečili stabilitu svojich príjmov. Predpokladali, žeby sa mohli znížiť. To sa nestalo,“ píše sa v štúdii.

Po prijatí eura sa výška milodarov zvýšila o 11 percent. A to ešte výskumníci do výsledkov nezapočítali napríklad obdobie Veľkej noci či Troch kráľov, keď farníci tradične dávajú viac.

Keďže osobné príjmy a výdavky vzrástli približne o tri percentá, reálny čistý nárast milodarov pre kostoly bol približne 8 percent. „Do 25. februá­ra, keď bola v obehu ešte aj líra, nebol rozdiel vo výške milodarov veľký. Od polovice februára však bol medziročný nárast významný,“ dokazuje štúdia súvislosť s odchodom od líry.

Prečo sa to stalo? Do zavedenia eura mal priemerný milodar dávaný v lírach hodnotu jedného eura. Po zmene meny to bolo o 10 centov viac.

Pred eurom boli tri štvrtiny milodarov zaokrúhlené na násobok tisíc lír. Na porovnateľnú hodnotu – 50 centov bola však zaokrúhlená po prijatí eura už len menej ako polovica milodarov, kým vyše 40 percent bolo násobkom jedného eura. To viedlo k zvýšeniu celkovej sumy milodarov.

Odzrkadľuje sa v tom zvyk zaokrúhľovať milodar na násobky predtým 1000 lír, teraz jedného eura. Líra končila pri kurze 1936,27 za euro. „Ľudia však skôr zaokrúhlia 1 euro na dvetisíc lír,“ hovoria výskumníci.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Guinnes stál zrazu nie tri dvadsať, ale štyri

Aj Íri mali pri prechode na euro zdanie zdražovania. Ich libra bola nominálne silnejšia ako euro.

BRATISLAVA. Íri vnímali prechod na euro výrazne inak ako ľudia vo väčšine ostatných krajín eurozóny. Írska libra totiž mala pri konverzii vyššiu hodnotu ako euro. Jedna libra mala hodnotu 1,27 eura.

Štúdia írskych psychológov Roba Ranyarda, Davida Routha, Carol Burgoyne a Gabriela Saldanha, uverejnená v European Psychologist v roku 2007, analyzovala postoje Írov pred, počas a po prechode na euro. Hovorí, že kladný postoj Írov k euru pred jeho prijatím bol založený hlavne na možnosti uľahčenia cestovania a porovnávania cien. Takisto sa podľa nich práve cez euro zbavili závislosti od anglickej libry. Typický postoj bol: „Teraz sme v Európe.“

Na začiatku sa Írom javili ceny v eurách oveľa vyššie. Podľa psychológov to súvisí práve s tým, že prešli na slabšiu menu. „Je rozdiel platiť 4 eurá za pintu guinnesu namiesto 3,20 libry.“

To, že používali kalkulačku či voľne dostupný menový konvertor a ceny boli duálne zobrazované, pomohlo len čiastočne. „Pre ľudí bolo ťažké rátať naraz v dvoch menách,“ povedali psychológovia. Podľa nich to môže oddialiť rýchlosť naučenia sa eurocien, keďže pri duálnom zobrazovaní sa dostáva myslenie v eurách na druhé miesto.

Rok po prijatí eura zostal postoj Írov k euru pozitívny. „Väčšina ľudí neznáša jedno­ a dvojcentové mince.“ Objavila sa aj nostalgia za írskou librou, „ktorá bola symbolom írskej identity“. Problémom je aj kontrola hotovosti v peňaženke pre podobnosť 5 a 20 eurobankovky. A tiež 20 a 50 centových mincí. „Je ťažké rýchlo skontrolovať väčšie množstvo podobne vyzerajúcich mincí.“

(zz)
Známosť zvyšuje hodnotu

Keď posudzujeme, čije cena za tovar primeraná,môže nás ovplyvniť aj to,či bankovku, ktorú držímev ruke, dobre poznáme.

Ľudia odhadujú, koľko vecí si môžu kúpiť aj podľa toho, ako poznajú platidlo, ktoré používajú. Hovorí o tom výskum dvojice psychológov Princetonskej univerzity Adama Altera a Daniela Oppenheimera.

Zásadným tvrdením vedcov je, že čím lepšie poznáme platidlo, tým viac si ho ceníme. Malo by sa na to myslieť najmä pri vydávaní nových bankoviek do obehu. A hovorí to aj o možnosti, že pre občanov Slovenska neznáme euromince a eurobankovky môžu spôsobiť ľahkovážnejšie míňanie.

Nepozná – neváži si

„Neznámosť bankoviek vedie k nižšiemu odhadu ich hodnoty. Môže sa to prejaviť aj pri prechode na euro,“ povedal pre SME Alter. Podľa výsledkov štúdie amerických psychológov ľudia pripisujú väčšiu hodnotu bankovkám, ktoré sú im známe, v porovnaní s tými, ktoré nepoznajú. „Ľudia očakávajú, že s im známou bankovkou si môžu nakúpiť viac vecí,“ povedal Alter.

Počas štúdie požiadali dve skupiny, aby odhadli, aké množstvo tovarov môžu kúpiť za dolár. Jedna skupina odhadovala, koľko si kúpi za známu jednodolárovú bankovku. Druhá odhadovala množstvo za zriedkavo používanú jednodolárovú mincu.

„Nákup za známu jednodolárovku bol 70 spiniek, 70 vreckoviek a 57 cukríkov,“ povedal Alter. „Odhad nákupu za neznámu dolárovú mincu bol len 62 spiniek, 57 vreckoviek a 40 cukríkov,“ povedal Alter.

Nie je dolár ako dolár

Aby vylúčili skreslenie spôsobené preferenciou papiero­vých bankoviek pred mincami, oslovili vedci ďalšiu skupinu ľudí, ktorá porovnávala hodnotu dvoch jednodolárových bankoviek a neznámej dvojdolárovej bankovky. Výsledky boli prekvapivé.

V prípade spiniek sa odhad líšil o takmer 100 kusov v pros­pech známej jednodolárovky. Pri vreckovkách a sladkostiach bol rozdiel okolo polovice.

Ľudia teda veria, že s im neznámou menou môžu spotrebovať menej. Prečo to tak je? „Keďže ľahšie spracujeme vizuálny podnet, ktorý je nám známy, vyhrá poznanie bankoviek pred hodnotením väčšej či menšej hodnoty peňazí,“ povedal Alter.

(zz)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 866
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 559
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 884
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 544
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 540
  6. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 533
  7. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 282
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 226
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 978
  10. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 2 807
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hlasovanie poštou sa už začalo.

Otázky a odpovede o voľbách v Nemecku.


23 h
Ilustračné foto.

Časť D4/R7 sprístupnia o týždeň.


21 h
Miroslav Kollár na tlačovej konferencii po zvolení za predsedu strany Spolu.

Vo voľbách na sneme strany porazil Juraja Hipša.


TASR a 1 ďalší 11 h
Thajská vláda plánuje zriadiť centrum na boj proti neovereným správam na sociálnych médiách.

Dokedy sa chceme prizerať, ako nám lži na internete zabíjajú spoluobčanov?


Martin Klus 24. sep

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Mercedes-Benz sa spája so spoločnosťami Stellantis a TotalEnergies.


SITA 4 h
Britský premiér Boris Johnson (vľavo) na stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome.

Britániu kritizoval aj Joe Biden.


TASR 6 h
Zber hrozna vo viniciach PD Vinohrady v Rači.

Vinári zároveň poukazujú na nepredané zásoby z minulého a predminulého roka.


TASR 7 h
Ministerka pre investície Veronika Remišová.

Pôvodnú dotáciu 1,1 milióna eur navýšili o ďalší milión.


TASR 8 h

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Miroslav Pollák: Utečenci a „ekonomickí migranti“
  4. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Medzipohlavné rozdiely v deľbe práce
  5. Inštitút strategických politík: Ničivá druhá vlna COVID-19 v Indii môže predznamenať úpadok Módího moci
  6. Milan Kuruc: Čomu pomohol odporúčaný homeoffice?
  7. Martin Ondráš: Stratili sme potravinovú sebestačnosť. Stratíme aj bezpečnosť potravín?
  8. Jakub Šimek: Ako po pandémii predbehnúť Estónsko je otázka za 20 bitcoinov
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 650
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 12 432
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 114
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 506
  5. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 170
  6. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 4 028
  7. Peter Chudý: Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu? 3 845
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne 3 715
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu