Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislava 11. apríla (ČTK) - Ceny tovarov a služieb na Slovensku v marci zrýchlili tempo medziročného rastu na 4,2 percenta. Rovnako vysokú infláciu krajina zaznamenala naposledy na konci roka 2006. Vo februári v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ceny stúpli o štyri percentá. Informoval o tom dnes Štatistický úrad.
Marcové údaje sú mierne vyššie ako odhady analytikov. Tí v priemere očakávali medziročnú infláciu 4,1 percenta. V samotnom treťom mesiaci roka ceny stúpli o 0,3 percenta po februárovom raste o 0,4 percenta.
V porovnaní s marcom 2007 najviac zdraželi potraviny a nealkoholické nápoje, a to o 8,5 percenta. Naopak, zhodne o 0,3 percenta klesli ceny za nábytok, vybavenie domácností a bežnú údržbu domov, ako aj za poštové a telekomunikačné služby. Oproti februáru sa ceny zvýšili najmä v zdravotníctve, kde stúpli o 0,8 percenta. Potraviny a nealkoholické nápoje zdraželi o 0,3 percenta.
"Aj v nasledujúcich mesiacoch sa spotrebiteľské ceny udržia nad štyrmi percentami a pokles pod túto úroveň očakávame až v závere roka," komentovala zverejnené čísla analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová doplnila, že hlavným rizikom pre výhľad inflácie zostávajú ceny potravín.
Napriek zrýchľovaniu inflácie analytici sprísnenie menovej politiky centrálnej banky (NBS) nepredpokladajú. "Hovoriť o nastavení menovej politiky je už do určitej miery obohratou platňou. Nárast (...) inflácie sa síce zrejme odrazí v opatrnom postoji NBS, ale vzhľadom na blížiace sa rozhodnutie o vstupe do eurozóny, má banka obmedzený manévrovací priestor," poznamenala Čechovičová. Do Európskej menovej únie (EMÚ) chce krajina vstúpiť od januára budúceho roka.
ČSOB podobne ako sporiteľňa predpokladá, že NBS hlavnú sadzbu aj v apríli, dvanásty mesiac po sebe, ponechá na 4,25 percenta. "Keď Slovensko dostane pre vstup do EMÚ zelenú, príde k harmonizácii domácich sadzieb s európskymi," dodala Čechovičová. Hlavný úrok v eurozóne je štyri percentá.
Nízka inflácia patrí k hlavným kritériám na zavedenie eura. Miera rastu spotrebiteľských cien by nemala presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Presná hranica, ktorú by Slovensko nemalo prekročiť, v súčasnosti nie je známa. Pri posudzovaní inflačného kritéria totiž európske inštitúcie sledujú vývoj spotrebiteľských cien vypočítaný podľa metodiky EÚ, ktorá je obvykle nižšia ako inflácia podľa národnej metodiky. Dôvodom je rozdielne zloženie spotrebných košov. Od augusta minulého roka krajina inflačnú podmienku s rezervou spĺňala. Marcové údaje, ktoré budú rozhodujúce pre euro, by mali byť známe budúcu stredu.
Tempo rastu ročnej miery jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa zmeny regulovaných cien a nepriamych daní, sa v marci zrýchlilo na 4,5 percenta z februárových 4,3 percenta. Medzimesačne sa ceny v marci podľa jadrovej inflácie zvýšili o 0,2 percenta.
