Brusel 7. apríla (TASR) - Ministri dopravy členských krajín Európskej únie (EÚ) sa na dnešnom zasadnutí v Luxemburgu dohodli na podmienkach pre ďalší postup pri realizácii európskeho satelitného navigačného systému Galileo. Schválený návrh predstavuje právny základ pre implementáciu rozpočtu, definuje pravidlá pre výberové konania a obsahuje tiež technické detaily.
"Dnes sme vyslali jasný signál, že sme aj naďalej pevne odhodlaní poskytnúť všetkým európskych občanom a firmám vysokokvalitný satelitný navigačný systém do roku 2013," vyhlásil komisár pre dopravu Jacques Barrot.
Slovinský minister dopravy Radovan Žerjav, ktorý rokovania viedol, súčasne pripomenul, že Galileo prinesie nové pracovné miesta a umožní Európe zaujať miesto, ktoré jej patrí po boku technologicky najvyspelejších svetových veľmocí.
Na základe schváleného dokumentu sa takisto zriaďuje Agentúra pre dohľad nad Galileom (GSA), o sídle ktorej sa zatiaľ nerozhodlo. Za projekt bude zodpovedná Európska komisia (EK), ktorej bude asistovať Európska vesmírna agentúra a GSA. Politickú kontrolu nad projektom, ktorého 100-% vlastníkom je EÚ, bude vykonávať Rada EÚ a Európsky parlament (EP) za pomoci tzv. medziinštitucionálneho panelu pre Galileo (GIP). Návrhom sa bude zaoberať v utorok výbor Európskeho parlamentu pre priemysel a následne o ňom budú hlasovať europoslanci v pléne.
Systém Galileo, ktorý má pozostávať z 30 satelitov, sa má stať civilnou alternatívou k americkému Globálnemu pozičnému systému (GPS). V súčasnosti je na obežnej dráhe jeden satelit, pribudnúť k nemu má ešte tento mesiac druhý. Podľa Barrota by sa tak malo stať 26. apríla a celý systém by sa mal spustiť podľa plánu v roku 2013.
Projekt s rozpočtom 3,5 miliardy eur (113,51 miliardy Sk) na roky 2007-2013 sprevádzali dlhé mesiace veľké problémy týkajúce sa jeho financovania. Pôvodne sa plánovalo zaplatiť Galileo z verejných i súkromných zdrojov, no EK sa napokon rozhodla pre zmenu po tom, čo stroskotala spolupráca s konzorciom na zriadenie systému. V dôsledku toho sa projekt ocitol v hlbokej kríze. EK sa ho však nechcela vzdať a navrhla, aby sa chýbajúca suma 2,4 miliardy eur (77,83 miliardy Sk), potrebná na dofinancovanie, zaplatila celá z rozpočtu EÚ. V novembri minulého roka sa napokon podarilo členským krajinám dospieť k dohode a vyriešiť otázku financovania, keď podporili návrh EK, aby sa použili najmä nevyužité prostriedky z rozpočtovej kapitoly poľnohospodárstvo.