Problém sporu je v tom, či Fond národného majetku mal sám iniciatívne vyplácať úroky z omeškania v prípade neskoršieho vyplatenia dlhopisov alebo sa o ne mali prihlásiť samotní majitelia dlhopisov. Írska spoločnosť Jojan Consultants Limited (JCL) neskôr skúpila pohľadávky niekoľko desiatok tisíc občanov.
Podľa právneho zástupcu JCL nebolo povinnosťou veriteľov poskytnúť súčinnosť pri vyplácaní úrokov z omeškania. Fond mal podľa neho zo zákona vyplatiť dlhopisy v stanovenom termíne. Aj právny zástupca FNM skonštatoval, že veriteľom táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Zároveň však dodal, že pokiaľ nie sú veritelia pri vyplácaní úrokov súčinní, tak sa dostanú do omeškania a počas omeškania veriteľa nemôže byť v omeškaní dlžník. Podľa právnika FNM fond nemôže vynakladať prostriedky na to, aby vyhľadal a upozornil veriteľov na vyplácanie úrokov, pokiaľ tak neurobili sami. Ako ďalej dodal, niektorí veritelia mohli zmeniť bydlisko, meno, mohli dlhopisy previesť na tretiu osobu alebo zomrieť.
NS SR v roku 2006 rozhodol o tom, že fond vyplatil veriteľom dlhopisy s omeškaním a preto mal každému pridať aj úroky za omeškanie. FNM od vzniku problému zastáva názor, že dlhopisy vyplatil podľa Zákona o veľkej privatizácii, ktorý mu takýto postup umožnil a neuznáva žiadne údajné pohľadávky. Do 20. marca tohto roka nevyplatil žiadnu takúto pohľadávku a mieni tak spraviť jedine na základe právoplatného rozhodnutia súdu, voči ktorému už nie je možné nijaké odvolanie.
