Brusel 15. marca (TASR) - Tí sa ním však zaoberali len vo všeobecnosti, pričom sa dohodli, že jeho jednotlivé body treba odsúhlasiť najneskôr do konca roka.
Navrhované opatrenia majú viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 20 percent do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v rámci EÚ ako celku z terajších 8,5 percenta na 20 percent a zvýšeniu podielu biopalív v doprave na desať percent.
Pre Slovensko to znamená v prípade emisií oxidu uhličitého, ktoré nespadajú pod schému obchodovania s emisiami (ETS), možnosť vypustiť o 13 percent viac v porovnaní s rokom 2005. U energie z obnoviteľných zdrojov sa od Slovenska požaduje zvýšenie tohto podielu zo 6,7 percenta z konečnej spotreby na 14 percent.
"My sa neobávame tých čísel, ktoré sú pridelené Slovenskej republike. Verím, že všetky tieto ambiciózne ciele je SR schopná splniť," konštatoval Fico.
Premiér na jednej strane víta ambície EÚ byť aj naďalej svetovým lídrom v boji proti klimatickým zmenám, no na druhej strane upozorňuje na určité problematické body. Súčasťou balíčka sú totiž aj zmeny v systéme obchodovania s emisiami, kde by sa od terajšieho princípu predkladania národných alokačných plánov pre kvóty pre emisie oxidu uhličitého prešlo postupne na systém dražby kvót. Takáto možnosť vyvolala okamžite obavy z toho, že by niektoré firmy spadajúce do energeticko-intenzívneho sektora mohli presunúť svoju výrobu do tretích krajín s menej prísnymi podmienkami.
"Tak to by nám teda príliš nepomohli, keby sme také záväzky prijali, že budeme musieť sťahovať niektorý priemysel zo Slovenska. Ja myslím, že takéto niečo Slovensku momentálne nehrozí a ťažko by sme takéto niečo odsúhlasili," zdôraznil premiér.
Európski lídri sa na summite venovali aj možnostiam ochrany pred dopadmi finančných kríz. Podľa šéfa slovenského kabinetu Európa odoláva týmto dopadom oveľa lepšie než zvyšok sveta aj vďaka silnému euru. Aj preto bude Slovensko zo vstupu do eurozóny podľa neho profitovať.
"Pre nás sa zdá byť veľmi výhodné byť súčasťou eurozóny čo najrýchlejšie, aby sme boli silnejší v tomto duchu," myslí si Fico.
Ďalšou témou summitu bolo odštartovanie novej etapy Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Tá sa má zameriavať na štyri oblasti: uvoľnenie podnikateľského potenciálu najmä malých a stredných podnikov, investovanie do ľudí, modernizáciu trhu práce a investície do vedomostí a inovácií. Slovensko v oblasti investícií do vedy, výskumu a inovácií v rámci EÚ značne zaostáva. Premiér avizoval, že vláda chce v rámci svojich možností postupne zvyšovať podiel z HDP na tieto účely.
"Sme dostatočne vzdelaní, aby sme vedeli, že je to jediná cesta, ale sme limitovaní určitými finančnými hranicami, cieľmi, ktoré máme teraz v súvislosti s eurom a ďalšími opatreniami a navyše pracujeme s najnižším deficitom v histórii Slovenska," pripomenul premiér.
Podľa ministra financií Jána Počiatka je v oblasti financovania vzdelávania množstvo otázok, ktoré treba najprv vyriešiť, aby sa zaistilo efektívne využitie financií.
"Základný fakt je, že nemá zmysel nalievať peniaze niekam, kde nie sú efektívne využívané. Čo sa týka verejných prostriedkov na podporu vedy a výskumu, na tom nie sme až tak jednoznačne zle, ale na čom sme úplne zle, je participácia súkromnej sféry a súkromných peňazí na vede a výskume," objasnil šéf rezortu financií.
Premiér takisto informoval, že počas stretnutia s predsedom EK Josém Manuelom Barrosom požiadal o rýchlejší postup Bruselu pri vypracovaní posudku na dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
"Sme odkázaní na dovoz 25 percent elektrickej energie, je to obrovský problém pre SR a my tento problém nevieme inak riešiť, len dostavbou tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach a úvahami o výstavbe úplne nového bloku v Jaslovských Bohuniacich," tvrdí premiér.
Fica podporil aj taliansky premiér Romano Prodi, pretože talianska spoločnosť Enel je vlastníkom väčšiny akcií Slovenských elektrární a je rozhodujúcim faktorom v otázke dostavby oboch blokov v Mochovciach.
