MAJITEĽ PENTY PRIZNÁVA, ŽE AJ JEHO VLASTNÁ POISŤOVŇA MALA S NEMOCNICAMI VYROKOVAŤ LEPŠIE PODMIENKY

Majiteľ Penty Haščák: Mali sme byť tvrdší

Patrí k pár ľuďom, ktorí na Slovensku stelesňujú pojem finančný žralok. Jeho firma žaluje štát o miliardy korún, napriek tomu s ním robí obchody, o ktorých hovorí, že sú neštandardné. Spolumajiteľ investičnej spoločnosti Penta JAROSLAV HAŠČÁK.

Jaroslav Haščák.(Zdroj: PENTA)

Čo teraz znamená Penta v zdravotníctve?

„Sme najväčší súkromný investor v sektore záchraniek (spolu s dánskou firmou FALCK) a samostatne aj v sektore laboratórnej medicíny, rovnako aj v súkromných zdravotných poisťovniach. V záchrankách a v laboratóriách dosahujeme okolo 30-percentný trhový podiel a viac ani nechceme. V zdravotných poisťovniach predstavuje náš podiel 20 %, ak do neho zaratávame aj 49-percentný podiel v APOLLO ZP. Tridsaťpercentný podiel by sme radi získali aj u poskytovateľov poskytujúcich ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Aj tam sme už najväčší slovenský hráč. Prevádzkujeme 4 medicínske centrá v Bratislave a po jednom v Žiari nad Hronom a Košiciach."

Prečo je viac ako 30 percent veľa?

„Máme na to dva dôvody. Prvým je riziko regulácie vyvolané politikou. Ak ste príliš veľký, stávate sa zraniteľný a závislý od politických rozhodnutí, ktoré sú v zdravotníctve v drvivej väčšine iracionálne. Stojí za nimi zvyk útočiť na každého, kto vyrástol. Štátna moc môže významne zmeniť pravidlá hry prakticky z večera do rána. Netreba ani meniť zákony, stačí použiť vyhlášku alebo iné nástroje, ktoré má v rukách minister zdravotníctva."

Druhý dôvod, prečo nemať viac ako 30 percent v niektorej časti zdravotníctva?

„Krivka efektivity. Od určitého okamihu vynakladáte na zvýšenie vášho podielu na trhu príliš veľa námahy a odmena za to nie je adekvátna."

Staviate dvanásť nových polikliník.

„Bude to, ako keď drobné obchody striedali reťazce. Prídeme s modernými klinikami, ktoré budú otvorené do večera, budú mať veľké parkoviská, systémom všetko pod jednou strechou. Tento model chceme potom použiť aj v iných krajinách. Čo nechceme, sú lôžkové zariadenia."

Budú pacienti vo vašich poliklinikách priamo platiť, alebo im postačí povinná zdravotná poistka?

„Bude to kombinácia, nie sme schopní postaviť tento koncept len zo solidárneho zdravotného poistenia. No za poplatky budú ľudia dostávať pridanú hodnotu od objednávania sa na vyšetrenia na konkrétnu hodinu až po špeciálne produkty."

Dostali ste odpoveď na pokus dohodnúť sa s vládou mimosúdne vo veci zákazu výplaty zisku zo zdravotných poisťovní?

„Iba cez médiá. Formálne malo reagovať ministerstvo financií, žiadna odpoveď neprišla. Ten incident, jemnejšie povedané - reakcia premiéra, ma udivila. Bol to totiž už tretí list, ktorým akcionár Dôvery komunikoval s vládou vo vzťahu k zákazu zisku. Prvý list sme poslali, keď sa objavili náznaky, že má byť len jedna zdravotná poisťovňa. Druhý, keď bol zákon v parlamente - to už sme si najali právnickú kanceláriu, ktorá vyzvala vládu, aby upustila od kroku, ktorý by mohol byť v rozpore s medzinárodnými zmluvami. A toto bol tretí list."

Premiér argumentoval tým, že ide predsa o Pentu a nie nejakú holandskú firmu, ktorá má byť chránená medzištátnou zmluvou.

„Tomu nerozumiem, pretože Penta neskrýva, že vlastní firmu vlastniacu akcie zdravotných poisťovní, ktorá je registrovaná v Holandsku. Registrácia firmy v Holandsku postačuje na získanie ochrany podľa investičnej dohody s Holandskom. V zmysle tejto dohody, samotným zriadením firmy v Holandsku, sú splnené podmienky priznania jej ochrany. To dokazuje aj prax aplikácie tej istej dohody v sporoch Česka s CME a so Salukou. Holandskou firmou je vlastnený aj košický US Steel, s. r. o."

Kto bude partnerom v tejto arbitráži - táto vláda alebo iná?

„Priamu skúsenosť máme len s jedným arbitrážnym konaním. Už ako vlastník VSŽ Košice sme prehrali zdedený spor s maďarskou obdobou FNM. No podľa toho, čo sme si naštudovali o podobných prípadoch, predpokladáme, že za relatívne krátky čas v priemere jedného roka maximálne do dvoch rokov súd dokáže rozhodnúť, či nárok na odškodnenie vznikol, alebo nie. S veľkou pravdepodobnosťou rozhodne, že áno. Potom príde fáza o náhrade škody, ktorú tvorí priama škoda a ušlý zisk. A táto časť sporu môže trvať päť až sedem rokov. Takže nevieme, ktorú vládu to zasiahne."

Ako ste došli k výške nároku 15 miliárd korún?

„Doteraz sme do Dôvery investovali okolo troch miliárd korún. To vieme doložiť účtovníctvom. Ušlý zisk bude potrebné dokladovať veľmi detailne, modelovať, dávať podporné podklady. Problém je, že ako akciová spoločnosť funguje zdravotná poisťovňa len dva roky. Budeme sa preto môcť opierať iba o to, ako to funguje vo svete a ako priemerne sú úspešné poisťovne v iných krajinách. Ukazuje sa, že hrubá marža - rozdiel medzi tržbami a nákladmi vrátane prevádzkových - je okolo 13 percent. Cez tento prepočet sme sa dopracovali k plus mínus 15 miliardám korún."

O to, čo ste doteraz vložili, ste úplne neprišli. Ste predsa stále vlastníkom poisťovne.

„Áno, podľa novely zákona sme o priamu investíciu akoby neprišli. Vlastné imanie, teda majetok, ktorý nám patrí, bol ku koncu roka 2,6 miliardy korún. Za zásadný problém vládneho zásahu však považujem to, že štát bez náhrady prinútil zdravotné poisťovne zmeniť sa z podnikateľských subjektov na neziskové spoločnosti poskytujúce služby bez nároku na odmenu."

Aby ste z arbitráže získali čím viac, mali by ste sudcom ukázať, že poisťovňa je schopná byť zisková. Aj teraz teda máte motiváciu správať sa efektívne.

Nie, arbitrážny súd nebude a ani nemá prečo posudzovať výsledky, ktoré dosiahneme po prijatí zákona. Samozrejme, že sa potom spýtate, prečo máme motív ostať v zdravotnej poisťovni. Prvý dôvod znie - nechceme rezignovať na prínos súkromných investorov v zdravotníctve. Druhý sú marketingové synergie v spojení s inými našimi zdravotníckymi projektmi. No ani to nie je najdôležitejšie, len preto by sme v poisťovni neostávali. Najdôležitejšia je viera, že zákon sa zmení buď rozhodnutím ústavného súdu, alebo parlamentom."

Stále hovoríme o Dôvere, nehovoríme o Apolle a Unione. Prečo? Ostatní sú opatrnejší?

„Ja mám informáciu, že na žalobách pracujú všetci. Napríklad Union komunikoval aktívne aj cez holandského veľvyslanca a ministra zdravotníctva. Union je minimálne taký aktívny ako Penta. No my sme asi viac v centre pozornosti, sme pre vládu atraktívnejší ako terč útoku."

Uvažujete ešte o vstupe do nejakej maďarskej zdravotnej poisťovne? Čo hovoríte na ich reformu?

„Je to veľký chaos. Dobrý úmysel, ktorý dopadol katastrofálne. Som veľmi skeptický k úspešnosti maďarskej reformy. Možno vôbec nenájdu investorov, ktorí by do ich lokálnych poisťovní vložili svoj kapitál, možno to budú len miestni hráči. Neverím, že do takej neistoty pôjde nejaký veľký hráč. Vyhlásenia opozície sú tam k súkromnému kapitálu v zdravotníctve rádovo agresívnejšie ako od súčasnej koalície u nás, v čase prijímania slovenskej reformy."

Správa, že abdikoval šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Anton Kováčik, je pre Dôveru dobrá správa?

„Skôr neutrálna."

Čo hovoríte na Kováčikovu víziu efektívneho nákupu zdravotnej starostlivosti?

„Absolútne s ňou súhlasím. A som mierne sklamaný z Dôvery. Z toho, že sme doteraz neboli schopní zazmluvňovať lekárov a nemocnice podľa ich schopností a výkonnosti, lebo to je jedna zo základných funkcií zdravotnej poisťovne. Hovoríme o tom už tretí rok, dúfam, že to tento rok už konečne aj spravíme. Vieme presne, ako nemocnice a lekári liečia. Vieme povedať, kto tu nemá čo hľadať a vieme aj to, kto má mať trikrát väčšiu odmenu. Toto sa malo urobiť už dávno."

Keby do toho Všeobecná zdravotná šla, mohla vám pomôcť.

„Áno. Súkromné zdravotné poisťovne mali snahu ísť do toho spoločne so štátnymi poisťovňami. Ešte za ministra Rudolfa Zajaca sme im navrhli koordinovať sa. Štát ako majoritný vlastník, ale ani za Dzurindovej vlády nemal dosť odvahy."

Prečo ste to neurobili sami?

„Zľakli sme sa, boli sme príliš malí. A hoci aj ja som si myslel, že by sme mali byť tvrdší, manažment Dôvery sme do toho nechceli dotlačiť. Všeobecne sa snažíme nájsť zlatý balans medzi reguláciou a dereguláciou našich investičných spoločností. Funguje to tak, že ja poviem, ty si šéf poisťovne, máš zodpovednosť a kompetencie, nebudeme ti zasahovať do manažérskych rozhodnutí. Môžem ťa akurát odvolať. Pri diskusiách s manažmentom Dôvery o selektívnom zazmluvňovaní sme boli postavení pred argument, že to môže spôsobiť odlev poistencov a nesplnenie strategického cieľa zvyšovať trhový podiel. Moja odpoveď bola, že nemôžeme robiť poistenie, keď rezignujeme na jednu zo základných funkcií. Potom to radšej nerobme. V Dôvere aj preto došlo k zmenám v topmanažmente."

Čiže už budete tvrdší?

„Radi by sme postupovali koordinovane s inými súkromnými poisťovňami. Dohodli sme sa už na transparentných a odborných kritériách, podľa ktorých to budeme robiť."

Selektovať chce aj štát.

„Kritériá štátu však nie sú odborné a transparentné. Prvým bude, či je to štátna nemocnica, alebo nie a druhé bude závisieť od sily regionálnych politických štruktúr."

Prečo Kováčik odišiel?

„Predpokladám, že bol príliš hrdý a nezávislý od toho, aký typ inštitúcie viedol. Pokyny, ktoré mal od svojho akcionára alebo ľudí, ktorí akcionára zastupovali, asi presiahli mieru jeho tolerancie."

Rokovali ste s Pavlom Paškom?

„Niekoľkokrát. Prvýkrát v roku 2004, keď bol tieňový minister zdravotníctva ešte v opozícii, naposledy ako s predsedom parlamentu."

Má naozaj v zdravotníctve vplyv?

„Má veľký vplyv. Rokovania s ním boli vecné, úplne jasne povedal, akú majú predstavu. Zásadne sa odlišujeme v tom, čo si myslíme o úlohe štátu, nielen v zdravotníctve. Poviem to ústami premiéra, nechcú rezignovať na to, že štát má hlavne tvoriť pravidlá. Oni chcú aj vlastniť aj rozhodovať a ešte aj robiť exekutívu. Tvrdia, že toto chcú vidieť aj ich voliči."

Máte pocit, že toto Paškovi len vyhovuje alebo si to naozaj myslí?

„My sme sa bavili väčšinou o financovaní sektora, netýkalo sa to zdravotníctva ako celku. Z hľadiska financovania sa domnievam, že si to z veľkej časti myslí, nie je to len účelovosť. My aj oni hovoríme, že systém má byť solidárny. No ako bude solidárnosť organizovaná, v tom sa absolútne odlišujeme. Oni hovoria, že je tam priestor iba pre štát. My hovoríme, nech štát tvorí pravidlá a vymáha ich, vlastník nech vzíde z konkurencie na trhu. To sa dá dlhodobo dokázať iba cez klientov, cez najväčší trhový podiel. A ten získame len vtedy, keď sa dokážem odlíšiť a budem mať spokojných klientov. Ja si myslím, že štát by mal vytvoriť pravidlá, chrániť poistencov, ponechať solidárnosť a nechať nás súťažiť. Ak to zhrniem, súčasná vláda je presvedčená, že štát má ako jediný tvoriť pravidlá, vlastniť aj rozhodovať. U premiéra je táto viera podľa všetkého stopercentná, u pána Pašku pravdepodobne trošku menej."

Je normálne, že sa robí obchod, a ten, kto predáva, zabezpečí svojmu poradcovi kontrakt od kupujúceho?

„Nie je to štandardné."

Keď ste na to pristali pri kúpe miliardového pozemku od FNM, chápali ste kontrakt s jeho poradcom - firmou Colliers - ako niečo bežné, ako nejaké vecné bremeno?

„Kontrakt s poradcom predávajúceho, ktorý bol v podmienkach súťaže, chápeme ako výdavok za služby, ktoré možno nebudeme chcieť. Nechcem sa dotknúť firmy Colliers, hovorím to všeobecne. Pre nás to je negatívne aktívum. O to nižšia je kúpna cena."

Štát teda takto prišiel pri predaji o časť peňazí?

„Áno."

Stretli ste už sa s takýmto správaním?

„Áno, toto je štandardné správanie štátu. Súťaž o pozemok, ktorý patril štátnej Bratislavskej teplárenskej, prebehla ešte relatívne úspešne. Dokonca tvrdím, že štát dobre zarobil a nás konečná cena zamrzela - v porovnaní s inými ponukami sme to preplatili. Ale v Bulharsku či na Ukrajine som sa stretol so stonásobne menej štandardným správaním. Štát je jednoducho zlý vlastník, mal by rezignovať v maximálne možnej miere na vlastníctvo a vlastnícky by mal zostať len v skutočne kľúčových oblastiach - ako súdnictvo či silové zložky."

Prečo je Penta vnímaná ako opozícia k súčasnej vláde?

„Nemyslím si, že úlohou firmy ako Penta je byť lídrom ekonomickej opozície k akejkoľvek vláde. Sme private equity investor, nemáme stáť v čele zápasu za hodnoty, na to sú politické strany a neziskový sektor. No na druhej strane sme občania tohto štátu, zamestnávame tu ľudí, takže sa k týmto veciam vyjadrovať budeme. Čo ma zaskočilo pri diskusiách k Zákonníku práce, zdravotníctvu aj k iným témam je to, že sme najaktívnejší spomedzi všetkých firiem pôsobiacich na Slovensku. Nevidím, že by ostatní veľkí hráči takto aktívne a otvorene hovorili svoj názor."

Súhlasíte s tým, že štát bol pri rozdávaní CO2 k súkromným investorom veľmi príjemný?

„Odpoviem inak. Myslím si, že schéma CO2 nie je udržateľná. Moment, ktorý ma presvedčil, je, keď som si pred tromi alebo štyrmi rokmi čítal článok v Economiste o Číne. Tam začali pred 15 rokmi vyrábať special rural vehicle - je to malá, lacná a technicky nedokonalá motorka, ktorej predajú ročne desiatky miliónov. Tieto motorky vyprodukujú za rok viac CO2 ako celá Európa dokopy za desať rokov. To je tá iracionalita. Zaťažujeme firmy nákladmi, hoci s dobrým úmyslom, namiesto toho, aby sme z týchto nákladov dotovali ekologickejšiu výrobu čínskych motoriek a ešte by sme aj ušetrili. To je fundamentálny problém. Pokiaľ sa do toho nezapojí celý svet, je to podľa mňa neúspešné. Dovtedy je to len zlý nástroj na riešenie vznešeného cieľa. Keď už povolenky CO2 vznikli, mali by sa rozdávať aukčným spôsobom. Nech si každý kúpi, koľko potrebuje a cena nech sa určí v aukcii. Rozdeľovanie podľa toho, koľko firmy doteraz vypustili CO2 a podľa toho, čo hovoria o svojej budúcej produkcii, nie je trhový a transparentný spôsob. Vždy preto budú okolo povoleniek CO2 vznikať špekulácie."

Ani vy ste pri poslednom delení neobišli zle.

„Ak náš Paroplynový cyklus pobeží na plnú kapacitu 218 megawattov, spálime viac CO2, ako sme dostali. Ak pôjdeme na 140 megawattov, tak ušetríme tretinu, predáme ju a zarobíme. Ako to naozaj bude, závisí od toho, aké budú ceny silovej elektrickej energie a podporných služieb v najbližších rokoch, čo je obrovská neznáma. A tak dnes neviem, či zarobíme, alebo budeme musieť nakupovať."

Dávali sa pri prideľovaní povoleniek CO2 úplatky?

„Neviem, my sme nedávali. Takéto otázky by nevznikali, keby tu nebola netransparentná schéma, ktorá na ne dáva predpoklady."

Je pravda, že sa Penta sťahuje do Prahy?

„Tak otázka nestojí. Z Penty sa ostatné dva roky cieľavedome stáva európska firma. A roky 2008 a 2009 budú kľúčové. V investičnej stratégii definitívne opúšťame český a slovenský trh pre veľkosť možných investícií, ktoré tieto trhy ponúkajú. Sú pre nás malé. Nájdeme tu ročne jednu-dve investície, nie viac. Minulý rok sme urobili osem investícií, no len dve boli v Česku, respektíve na Slovensku, ostatné boli v Poľsku, Chorvátsku, na Ukrajine, v Rusku a Bulharsku.

Zvažovali sme, ktorá krajina je z hľadiska ľudských zdrojov, infraštruktúry aj osobných preferencií najvhodnejšia. Hovorilo sa aj o Londýne, no to je ešte príliš skoro. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších piatich rokoch príde k presunu väčšiny tímu do Prahy. Bratislavský office ostane ako sídlo real estate. V real estate zároveň chceme vybudovať veľmi silné kancelárie vo Varšave, v Bukurešti a v Kyjeve.

Urobili sme veľký mentálny posun v tom, čo je pre nás trh práce. Minulý rok sme definitívne opustili pätnásťmiliónový česko-slovenský trh a hľadáme ľudí na päťstomiliónovom trhu v celej Európe. Už aj vlani pochádzalo 90 percent ľudí, s ktorými sme robili pohovory na najvyššie pozície, mimo Slovenska a Česka. Momentálne už pre nás pri nábore ľudí na topmanažérske pozície robia headhuntingové firmy z Londýna. Teraz má v Pente 99 percent ľudí český alebo slovenský pôvod, keď prídete o päť rokov, bude to tak na polovicu."

Päťročný cieľ?

„Byť jedna z najúspešnejších private equity firiem v tomto regióne."

Čim to budete merať?

„Otázkou našej vízie sa zaoberáme už dva roky, vôbec to nie je také ľahké, ako som si na začiatku myslel. Vízia musí spĺňať niekoľko kritérií. Musí byť merateľná, musí byť nástrojom na rozhodovanie a má byť nielen cieľom pre vlastníkov, ale aj pre zamestnancov a širšiu obchodnú verejnosť. Merateľným kritériom je IRR - vnútorné výnosové percento - teda to, ako sme medziročne dokázali zhodnotiť náš majetok. Tak sa merajú aj ostatné private equity firmy, podľa toho sa robia rebríčky najúspešnejších."

V Rusku môžete byť najúspešnejší, ale nie najväčší.

„V Rusku nie je veľa private equity firiem a s firmami z iných sektorov, napríklad s ťažobno-naftárskymi, sa porovnávať nedá. V Rusku je najväčšia The Barings Vostok, je zhruba našej veľkosti, možno o čosi menšia."

Poradí chlapík z J&T chlapíkovi z Penty v Moskve?

„Nemáme s J&T úzku komunikáciu. Považujeme ich skôr za konkurentov ako partnerov, hoci v minulosti sme spravili pár spoločných projektov. Navyše, J&T sa v Moskve profiluje ako real estate hráč, my nie, to skôr na Ukrajine. V Moskve budeme buyout hráč. Aj projekt, ktorý každú chvíľu uzatvoríme - sieť hypermarketov v Rusku, nie je priestor, v ktorom by bolo JT aktívne."

Aký potenciál vidíte v mäse? Po tom, čo ste kúpili Mecom Humenné, ste už slovenskou jednotkou.

„Každý projekt, ktorý má spĺňať investičné kritériá a má získať súhlas investičnej komisie Penty, musí mať regionálny nadslovenský rozmer. Napríklad zdravotníctvo. Môj pokyn pre projektový tím znie: Mentálne opustite Slovensko. Nemá zmysel investovať napríklad do laboratórií len na Slovensku, musíme investovať celoeurópsky. Aj v mäse máme cieľ vytvoriť najväčšieho hráča v regióne. Na Slovensku čakáme na rozhodnutie PMÚ v prípade našej akvizície Mecomu. V Maďarsku aj Česku chceme tiež získať niektorého významného hráča. Ak chcete zarábať, inak sa to nedá. Musíte mať silnú vyjednávaciu pozíciu k nákupcom, reťazcom. Keď sa nám to podarí, bude pod jedným holdingom deväť nezávislých závodov v troch krajinách, ktoré sa budú špecializovať. Keby sme to takto urobili len na Slovensku, nestačilo by to. Okrem toho chceme využiť fakt, že v mäse chýba silná značka. V podstate neviete, čo kupujete. Jedinou výnimkou v regióne sú značky Herz a Pick-Delhús. Verím že v horizonte 3 - 5 rokov sa nám podarí vybudovať podobne silnú značku."

Slovenská vláda reťazce nemiluje. Myslí si, že ich treba krotiť špeciálnym zákonom.

„Je to krok zlým smerom, reťazce priniesli do maloobchodu - to musíte cítiť vy, premiér, každý - konkurenciu, zníženie cien, kvalitnejšie produkty. Podľa mňa je aj zákon na ochranu hospodárskej súťaže nezmysel. Ak by bolo na mne, zrušil by som ho. Pozrite sa, v akomkoľvek sektore fungujú úspory z rozsahu. Ak budem dostatočne veľký, zavolá si ma na rokovanie Tesco do Londýna. Povedia, si najväčší hráč v mäse v strednej Európe, vieš nám garantovať pod sankciami takýto objem, portfólio a kvalitu výrobkov? Ja poviem áno. Tak dostanem na jedno kilo mäsa o desať, dvadsať korún viac. Beriem na seba riziká, že budem musieť dodávať v čase, kvalite a za ceny ako chcú. A za to som odmeňovaný lepšie ako firma, ktorá tu zajtra nemusí byť. Oni sa správajú racionálne, ja sa správam racionálne."

V Poľsku máte obchody siete Žabka. Budete to rozširovať aj do iných krajín?

„Už koncom marca otvárame prvé obchody aj v Česku, v Prahe. V Poľsku máme dvetisíc obchodov, v priemere okolo 80 štvorcových metrov. Poľsko má iný systém maloobchodného predaja ako napríklad my. Malé rodinné obchody tam majú väčší podiel ako reťazce. Žabka je typ obchodu, ktorý by sme u nás mohli prirovnať k večierke. Je otvorený od skorého rána do jedenástej večer a je určený na drobné nákupy, ktoré každý občas potrebuje."

Nebojíte sa regulácie v maloobchode?

„Nie. Neviem si predstaviť, ako by nás tu štát reguloval."

Aká bude vládna garnitúra, keď budete končiť päťročný investičný plán?

„Politický establišment vo veľkej miere ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Samozrejme, že to pri analýzach našich projektov zohľadňujeme. No je to veľmi ťažké. Aj v politike síce existujú viditeľné základné motivácie, no tie sú mnohonásobne menej racionálne ako v ekonomike. Lebo politika je tvorená na základe emocionálnych, nie racionálnych benefitov. Žiaľbohu, súťaž v politike, teda demokracia, je o emocionálnych benefitoch. Vyhráva nie najlepší správca a manažér vecí verejných, ale ten, kto prinesie najväčší emocionálny benefit. Legitimitu spravovať veci verejné dostane ten, kto sa najlepšie marketingovo predá. Keď dostane mandát, zaujímajú ho preferencie, symboly a nie ratio, ktoré by za tým malo byť. Áno, politika najmä z krátkodobého hľadiska výrazne ovplyvňuje naše projekty. No našťastie diverzifikujeme naše investície v rámci regiónu aj v rámci sektorov. Napríklad zdravotníctvo je teraz veľmi rizikové, no tvorí iba približne 5 percent našich aktív, čím sme prirodzene chránení. Z hľadiska politickej situácie na Slovensku si myslím, že potrvá dlhý čas, kým sa nájde alternatíva, ktorá bude mať šancu poraziť myšlienkový prúd, ktorý razí súčasná vládna garnitúra. Dlhý čas znamená päť až sedem rokov. Nikto z lídrov pravice sa v súčasnosti nevie predať."

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. Cíťte sa v priestore príjemne
  3. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  5. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  6. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  7. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  8. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  9. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  10. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 733
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 906
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 500
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 480
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 074
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 2 597
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 587
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 011
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 102
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 948

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kto je údajný takáčovec Kudlička. Prvá fotka mafiánov pri víne s politikom

Súd na kauciu prepustil z väzby Ľubomíra Kudličku, považovaného za šéfa gangu takáčovcov. Bol na prvej fotke spájajúcej mafiu a politika.

KOMENTÁRE

Fico, Výboh, Topolánek. A päť rokov pre Dalíka

Topolánek nakoniec Dalíka na svoj pád nepotreboval. Jeho minulosť sa im teraz vracia.

Neprehliadnite tiež

Bratislava môže dostať novú linku, v Maďarsku vznikli nové aerolinky

Aerolínie založil honorárny konzul Maďarska na Srí Lanke, pôvodne chcel lietať dlhé trasy do Číny či Thajska.

Deutsche Bank zvažuje presun 300 miliárd eur z Londýna do Nemecka

Sťahovanie sa dotkne niekoľko stoviek pracovných miest a zhruba 20-tisíc klientskych účtov.

BMW bude aj napriek brexitu vyrábať elektromobil Mini v Británii

Nový elektromobil Mini bude trojdverový a s jeho výrobou začnú v roku 2019.

Nový šéf regulačného úradu: Úrad chcem trochu otvoriť verejnosti

Jahnátek povedal, že tvorba cien by nemala byť Pandorina skrinka, z ktorej niečo vylezie.