DONOVALY. Splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát včera na Donovaloch požiadal biskupov o spoluprácu pri zavedení eura. Zároveň katolíckej cirkvi tlmočil požiadavku, aby pravdivo informovala o prechode na spoločnú európsku menu.
„Splnomocnenec nás požiadal o spoluprácu najmä pri informovaní starých a osamelých obyvateľov. Igor Barát chcel, aby cirkev sprostredkovala upokojujúcu informáciu, že prechod na euro môže byť pre našu vlasť raz dobrý,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Informovanie farárov o prijatí eura budú zabezpečovať diecézni biskupi. Splnomocnenec Barát a jeho tím, by sa mali stretávať s kňazmi a poskytovať im informácie.
Nový bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský zdôraznil, že katolícka cirkev nebude hodnotiť vhodnosť zavedenia eura.
„Rozhodnutie o zavedení eura sa už nedá zastaviť. Splnomocnenec vlády nás požiadal, aby sme slabším skupinám pomohli lepšie prijať prechod na euro. Nejde o to, aby sme hodnotili vhodnosť, alebo nevhodnosť centrálneho rozhodnutia,“ dodal arcibiskup Zvolenský.
Stanovisko Národnej banky má potvrdiť jednotu jej predstaviteľov v názore na výmenný kurz. V poslednom čase to totiž na jednotu nevyzeralo.
Banková rada Národnej banky Slovenska včera vydala vyhlásenie, ktoré hovorí o jednotnom prístupe jej členov k menovej politike a jej základným cieľom. Vyhlásenie je reakciou na médiá. V histórii Slovenska ešte k takémuto kroku nedošlo.
Denník SME v pondelok upozornil na rozporné vyjadrenia členov Bankovej rady, po ktorých „lieta“ kurz koruny proti euru. Vo februári viceguvernér NBS Martin Barto povedal, že konečný kurz koruny by mal zohľadniť budúci vývoj ekonomiky, ktorý sa dá do značnej miery odhadnúť už teraz. Vyjadrením naznačil, že banke neprekáža silná koruna a tá zareagovala rekordným posilnením sa.
Začiatkom marca však guvernér Národnej banky Ivan Šramko kritizoval silnejúcu korunu a upozornil na to, aké ťažkosti to spôsobuje niektorým firmám. Tiež povedal, že pri vývoji inflácie v takom type ekonomiky, akou je naša, nemá používaná mena dominantné postavenie. Úlohu podľa neho hrajú vonkajšie faktory, ako sú ceny komodít alebo potravín. Tým sa nepriamo dostal do opozície voči viceguvernérovi Bartovi, podľa ktorého by konečný kurz koruny a eura mal byť taký, aby tlmil inflačné tlaky po vstupe Slovenska do eurozóny.
Na odlišné postoje členov Bankovej rady, pokiaľ ide o kurz, napokon poukázal aj sám premiér Robert Fico: „Časť ľudí v Národnej banke by privítala, keby kurz bol čo najnevýhodnejší pre slovenskú korunu a zase druhá strana tvrdí, že by bolo lepšie, keby sa kurz pohyboval niekde na úrovni trhu. A ten je zas veľmi zaujímavý pre Slovenskú republiku.“
Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu finančné trhy aj vo svete citlivo reagujú na vyjadrenia centrálnych bankárov vzhľadom na výšku úrokových sadzieb alebo devízového kurzu. „V súčasnej situácii, keď je Slovensko niekoľko mesiacov pred finálnym rozhodnutím o prijatí do eurozóny a stanovení konverzného kurzu, je táto citlivosť pravdepodobne ešte vyššia ako v inom období,“ povedal.
Banková rada sa vo svojom stanovisku snaží celú situáciu upokojiť. Píše sa v ňom, že vyjadrenia členov nemali súvis s vývojom kurzu koruny a mali všeobecný charakter. Stanovisko popiera zámer ovplyvňovať vývoj kurzu koruny. Vyhlásením sa Banková rada zároveň snaží verejnosti ukázať svoju jednotu. Tvrdí, že neexistujú zásadné rozdiely v názoroch členov rady a na záver píše, že stanovisko bolo jej členmi prijaté jednohlasne. Vyhlásenie NBS včera s kurzom koruny nepohlo.
Nedávne vyjadrenia členov bankovej rady nemali priamy súvis a ani neboli bezprostrednou reakciou na vývoj kurzu slovenskej koruny v poslednom období. Vyjadrenia mali všeobecný charakter a nemali zámer nijakým spôsobom ovplyvňovať aktuálny vývoj výmenného kurzu koruny a ani neboli prezentované v týchto súvislostiach.
Ak by Banková rada ako najvyšší riadiaci orgán NBS, alebo jej jednotliví členovia, chceli vyjadriť svoj názor na aktuálny vývoj kurzu Sk, urobili by to priamo, transparentne a štandardne používanými metódami.
Pri rozhodovaní o menovej politike a jej základných cieľoch pre toto obdobie neexistovali zásadne rozdielne názory jednotlivých členov bankovej rady, čo jednoznačne dokumentujú i výsledky doterajších hlasovaní o menovej politike.
